malinova

Napíšeš, že Jano má pravdu, tak miluješ Jana. Napíšeš, že aj Jožo má pravdu, tak už nemiluješ Jana, ale Joža. Napíšeš, že Fero nemá pravdu, tak ho nenávidíš lebo miluješ Joža. Napíšeš, že v tomto Jožo nemá pravdu, tak už miluješ Fera. A to je Pravda.

Predstavte si, že dokázala by som nášho riaditeľa aj vychváliť do neba, lebo je za čo a dokázala by som ho aj skritizovať. A dokázala by som svoju svokru opísať tak, že by vás to dojalo ako človeka. Pravda, nie tu na Pravde, kde by to just nebolo dojímavé. Ale dokázala by som ju opísať aj tak, že by ste si pomysleli, to je ale beštia.

Na každom človeku máte čo pochváliť a máte aj čo skritizovať. O čo viac na stranách. Doteraz si myslím o Sulíkovi tie pekné veci, čo som popísala a zároveň je pravdivá aj moja kritika Sulíka. Rovnako je to s Chmelárom. Nezmenila som názor na Chmelára. Pribudlo vecí, za ktoré by som ho dnes chválila a pribudli aj veci, čo sa mi nepáčili. Koho z tých všetkých milujem a koho nenávidím?

Asi najviac nemám rada progresívcov, keď su lokaji, ale to ste ma tu ešte nečítali chváliť Simonu Petrík, lebo je za čo. Takže vznikol taký paradox, že liberálov, ktorých vyzdvihujem, aj najviac kritizujem. Aj na primitívoch je čo chváliť, čo si len nevšimli, čo to bolo, keď som to opisovala obrazne. Možno sú tu len jednotlivci, ktorých nepoznám, keby som ich nevedela za nič pochváliť.

Preto sa mi páčili knihy od Dostojevského, pretože neopisoval ľudí ako dobrých a zlých. Tí, čo boli zlí, teda mysleli by ste si, že sú zlí, boli napokon dobrí a naopak. V niečom boli zlí a v niečom dobrí. Nič napokon nebolo tak, ako to vyzeralo a o chvíľu to zas vyzeralo inak. Pamätám si, aký som z toho mala na strednej škole zmätok.

Stála som potom na zastávke autobusu a hovorila si: Aspoň ten autobus je isté, že pôjde presne v tom čase. Inak je všetko spochybnené. Ako sa teším, že aspoň ten má jasný poriadok a časový rozvrh.

To ľudia nemajú radi na liberáloch, že všetko spochybňujú. Ale tak ste najbližšie k reálnemu obrazu.

Ľudia preto hľadajú svoje strany a svoje náboženstvá a svoje schémy, aby mali pocit istoty. Voľakedy som si nevedela predstaviť, čo by sa muselo stať, aby sa človek nebál takej neistoty, najmä keď nevie, že sa bojí len neistoty. Ale už rozumiem tomu, že keď máš istotu v sebe, nepotrebuješ ju vonku. Musíš veriť vlastnej ceste, lebo jej najlepšie rozumieš.

A ako poznám primitívov, pomyslia si, že teraz sa cítim ako Dostojevskij.

Úprimne ľutujem Fica. Ľudsky mu to neprajem, čo zažíva, tuto: https://malinova.blog.pravda.sk/2017/08/25/najkrajsi-politik-hallelujah/

Ľutovala som Pellegriniho, keď sa ponižoval a zároveň som ľutovala Blahu, že to musel sledovať. Tu som ľutovala Sulíka a teraz najčastejšie Matoviča. Tu je jeho najdôležitejší prejav, ako precitol, už scenzúrovaný. Neľutujem tých, ktorí práve neoprávnene vyhrávajú. Celkom logické, nie?

A už som sa dosť naďakovala barbarom na Pravde, pokým sa sami nestali tým, čo kritizovali.

No vždy som ich videla ako barbarov oproti liberálom. Prirovnávala som ich k indiánom alebo Vikingom. Iste, môžete mať ilúzie aj o indiánoch, aj o Vikingoch, aj o liberáloch. Rada v iných vidím to dobré tak romanticky a rozprávkovo. Napríklad Devanu som videla v obraze indiánov ako Nšo Či a v prirovnaní k Vikingom ako Bridu. Ale v Uhtredovi z Bebbanburgu sa z nej stane už len krvilačná beštia, inak jeho prvá láska v tom príbehu. Tak stručne tuto, keby ste to videli, čistá Devana, prírodná a pomstychtivá. 

Aj Pravdu čítajte ako výlet do 9.storočia.

Železnica cez cudzie územie

„Aj konšpiračná krajina vyzerá takto. Obsahuje obrovské a mnohými len neprebádané územia aj s drsnými podmienkami a kmeňmi, ktoré sú vzájomne aj nepriateľské. So svojimi pokladmi a tajomstvami o inom videní sveta a udalostí, o ktorých sa šíria hrôzostrašné báchorky, že práve tam vás len primitívni divosi oskalpujú:

Aj Pravdu čítajte ako výlet do 9.storočia:

„Musíš si zvoliť stranu…“

https://malinova.blog.pravda.sk/2020/01/24/vsetci-vieme-ze-sledujeme-barbarov-proti-barbarom/

delrey:

Blaha nebude spasiteľom, lebo ho zadupe vlastné primitívne stádo. Jeho hlasy pomáhajú len ratlíkom Smeru.

Alebo si myslíš, že na moju výzvu už prestanú byť primitívnou tlupou Pellegriniho a štvorky oligarchov?

Dovoľte mi milovať aspoň jedného smeráka. Inak si nepúšťajte Rómea a Júliu a podobné zápletky z dvoch rôznych svetov, hoci len na partnerských vzťahoch. Kde je to pochopenie, čo liberáli toľko kritizujú, ako tlačenie k nenávisti medzi dvomi svetmi, kultúrami, skupinami? Chápete to len teoreticky alebo naozaj?

Pán Blaha, ja vás zbožňujem!

.