malinova

To, aká som ja, vôbec nie je môj výsledok, ale výsledok výchovy mojej mamy.

Moja mama bola ako z 5D. Keby bola farba, bola to tá najbielejšia biela – snehobiela. 

Bola mimoriadne cítiaca žena. Už som písala, že najviac jej k cíteniu pomohlo to, že nebola pekná ako jej sestry a preto zažila v živote veľa bolesti. Nič vo vás nevydoluje takú citlivosť ako práve bolesť. Tá mnoho ľudí zlomí do nenávisti k iným, ale sú ľudia, ktorých vyková do pochopenia akejkoľvek bolesti pri iných.

Môj starší syn, ktorý ma má veľmi rád a preto sa stále mnou zaoberal, si myslí, že som romantická duša, lebo tak mi to vraj vyšlo kedysi aj v eneagrame, že som romantik, čo ani vtedy som nebola celkom ale na hranici dvoch typov. Lenže dnes som si robila test na eneagrame a nie som Romantik, ale typ 9 Zmierovateľ.

A romantikov ľudia vidia ako ľudí, ktorí nevidia realitu, lebo si ju farbia romantikou. Ale ja romantiku vidím ako farbenie do ružova. A to sú na stupnici cítenia tóny len smerom k výškam, nie k temným hĺbkam. A môj citový rozsah je obidvomi smermi.

Plus sa romantikom vyčíta, že všetko preháňajú, lebo príliš cítia a potom majú veľké nároky na ľudí.

A presne to bola moja mama, príliš podľa iných cítila. Ale ona cítila tak ako človek má cítiť a tí iní necítili ako mali. Nie ona preháňala, ale iní ľudia boli citovo tupí.

Celá jej výchova bola taká akokeby ma boli vychovávali mimozemšťania z 5D.

Keď som sa učila hovoriť, viedla si o mne tak podrobný denník, že má v ňom zaznamenaných aj s poradím prvých mojich 200 slov, čo som sa naučila. Keby ste mi dali otázku, ktoré slovo si povedala ako 186 v živote, tak vám viem podľa tých záznamov povedať. Preto som sa naučila hovoriť veľmi skoro. Už ako ročná som veľa rozprávala. A sústavne ma fotila aj na fotky vo forme veľkých plagátov na A3. Mám fotiek a albumov len jednu celú skriňu. Kresby od hlavonožcov, všetko sa dátumami a ako som opísala, čo som nakreslila. Akokeby ma vychovávala NASA ako experiment, všetko je zaznamenané.

Ale experimentom, ktorý si neuvedomila, bolo to, že ako takto vychovaný človek zapadne do tupej spoločnosti?

To si vôbec neuvedomila, čo mi tým spôsobí.

Môj rituál pred spaním v detstve bol, že ma obložila bábikami, ktoré som si pýtala, že som nimi bola obložená. Všetky mali mená žien v našej rodine. Každá teta a každá sesternica mala bábiku, ktorá niesla jej meno. Moja najmilšia meno mojej mamy. To bola bábika, prvé bábätko a dostala som ju ako dvojročná. A vraj som sa rozplakala od dojatia, čo mama hovorila, že keby to nevidela na vlastné oči, tak neuverí, že tak malé dieťa sa môže rozplakať od dojatia.

Po porozkladaní bábik mi mama rozprávala rozprávky a potom spievala uspávanky. A potom som povedala, aby dala bábiky preč, lebo mi v postieľke zavadzali. Aby som vám narušila tú romantiku, tak keď raz odtiahla moju postieľku od steny, stena sa leskla od mojich šušnov na stene.

Tak som aj jedla polievku. Všetko z taniera som vykladala okolo taniera ako nepatričné veci, čo do tekutej polievky nepatria. Takže okolo môjho taniera bola vždy mrkva, petržlen atď. A to som robila aj v škôlke, že na kraj taniera som vyberala rascu až to vyzeralo ako mravce na okrajoch.

Moja prvá spomienka na človeka z vonku je ako ma učiteľka v škôlke nútila zjesť tú rascu po okrajoch taniera.

Ešteže nie kapustu ako moju priateľku v škôlke a preto odvtedy neznáša kapustu. To ja by som ju „zabila“, kapusta je moje najobľúbenejšie jedlo.

V jasličkách som odmietla cudzím ženám otvoriť ústa. Museli volať moju mamu z práce aby ma prišla nakŕmiť, lebo od cudzích som jedlo nechcela. Aj to je autentičnosť. Neotvoríte ústa hockomu. Keď mama prišla, boli prekvapené, že ako pekne otváram ústa a všetko zjem.Že to nebolo tým, že by som nebola hladná a tak to má byť aj so sexualitou, nie hockomu.

Mama ma vždy vychovávala tým, že mi rozprávala príbehy ľudí z kníh a stále ma upozorňovala čo si mám všimnúť a akú to má citovú hĺbku, čo všetko to znamená, čo je za tým.

To bolo na každom kroku, príbehy a jej sprievod, čo všetko to znamená, čo ten človek cítil, hoci mne by to neprišlo na um. Prečo to mohol cítiť, čo na tom ľudia nevidia.

Jasne som videla, že moja mama je iný človek, než ľudia vonku, ktorých by také príbehy nezaujímali a ktorí by si nevšimli to všetko, čo moja mama dokázala opisovať celé hodiny a celý život.

Aby som potom prežila vonku v tupom svete, musela som sa obrniť veľmi tvrdým pancierom ako nejaká korytnačka.

Svoje city som sa naučila skrývať. Myslím si, že som v tom majster ako dokážem skrývať svoje city. Dokážem rozprávať akokeby sa nič nestalo, pričom mám pocit akokeby do mňa zaťali sekeru.

A o čo viac rozprávate, o to menej ľudia tušia, čo si myslíte a čo naozaj cítite.

Znak mojej úprimnosti je, že mlčím a tým nepredstieram žiadnu škrupinu.

Vajce natvrdo nepotrebuje škrupinu. Aj na polomäkko sa môže triasť ako huspenina. Ale keď máte vnútro ako surové vajce, musíte mať veľmi tvrdú škrupinu.

Plus ma mama vychovala ako rovnoprávneho človeka. Okrem ohrozenia zamilovaním mi nikdy nehovorila o nejakej role ženy.

Preto som zažila s mužmi veľa bolestných zrážok, lebo bola som vychovaná ako rovnoprávny muž, ako rovnoprávny človek.

Preto na všetko som vlastne reagovala zdravo k nenormálnemu svetu, kde by som mala byť nejaká podradná bytosť žena. Že som žena, som si nejako vôbec neuvedomovala. Asi ako keď levica Elsa nevedela, že nažrať sa má prvý samec. To by sme mohli u mužov prirovnať k chápaniu ich ega, že čakajú, že ich žena zvedie a keď nezvádza, nastupujú manipulácie v podobe trestov, lebo ich ego sa bojí vlastnej zraniteľnosti. Čiže tento svet produkuje zranených mužov už od detstva.

Tiež som zažívala šoky, že na moje otázky svet nikdy nereagoval odpoveďami ako moja mama, ale typickou vetou v zmysle – Lebo medveď!

Že ľudia neodpovedajú, nevedia odpovedať, to dá sa povedať, nechápem dodnes.

Plus mama ma naučila diskutovať, lebo vždy sme diskutovali celé dni. A vždy tie diskusie vyhrala, lebo ma pádnymi argumentami presvedčila, že má pravdu.

No ľudia diskutovať nevedia. V rodinách vôbec nediskutujú aby sa neznenávideli a mohli tváriť, že majú dobré vzťahy aj bez diskusií.

A keď už diskutujú, vždy sa urazia, keď máte pádne argumenty, manipulujú, nemajú žiadne argumenty a vôbec spájajú akékoľvek diskusie s vlastnou hodnotou, čo je tá najhoršia chyba!

Tento svet nie je o nič normálnejší než filmové scifi o Gileade:

Ako som už napísala, vnímam to ako virtuálnu učebnicu, čo by ste robili v tupom svete.

Zabudla som ako sa volá iný scifi seriál, kde jedna žena sa dostane do stredoveku a tam sa zamiluje do jedného muža kvôli ktorému sa nechce z toho stredoveku vrátiť. Aspoň vidíte prečo sa oplatí navštíviť tento svet aj ako planétu opíc.

A urobila som si test na eneagrame a vôbec nie som romantik, ale na 86% 9w1-krídlo

Typ 9: Zmierovateľ (Sprostredkovateľ) – Pokojný, prispôsobivý, vyhýba sa konfliktom a udržiava vnútorný mier.

a 0 % mám z typu 8

Křídla

Sousedními typy typu 9 jsou typy 8 a 1. „Křídlo“ je sousední typ, který má zřejmě největší vliv na základní typ.
9w8 jsou dobrodružnější, sebevědomější a společenštější, ale mohou být také tvrdohlavější a chladnější.
9w1 jsou idealističtější, zdrženlivější a smířlivější, ale mohou být také kritičtí sami k sobě a plaší.

.