malinova

Takže, ešte raz pre menej chápavých, ako občanov manipulujú predvolebné prieskumy.

„Najväčšia tlačová agentúra na svete sa rozhodla, že nebude vôbec zverejňovať prieskumy z takých istých dôvodov, o akých sa bavíme tu. Občan má málo informácií z médií, nie z prieskumných agentúr.“

https://www.ta3.com/clanok/1168301/reforma-nemocnic-a-politicka-vola-nejasna-buducnost-stratifikacie-otrasena-dovera-v-pravny-system-neparlamentne-strany-a-boj-o-volica.html

Drvivá väčšina občanov Slovenska sa nezaujíma o politiku. To vedia aj na SME, pretože tam kvôli tomu bola služba, že môžte si všetky články k politike od blogerov vypnúť, čo využívalo veľa ľudí.

Ľudia sa nezaujímajú o politiku z toho dôvodu, že by boli ľahostajní k politike, ale z celkom pragmatického dôvodu, že nemajú na politiku čas. Polovica voličov sú ženy – matky a svoj čas prednostne venujú svojim deťom a svojej rodine. Ja sama som sa z tohto dôvodu o politiku dlhé roky nezaujímala, pretože keď má žena dve – tri malé deti, naozaj nemá čas, aby ešte kontrolovala poslancov.

V televíznej diskusii k voľbám nedávno zaznelo, že voliči nečítajú volebné programy a volia čisto len na základe celkom povrchných sympatií – kto pôsobil neútočne, kto pôsobil, len pôsobil múdro, kto pôsobil neagresívne, kto bol viac sympatický, niečo ako voľba Miss – ukážte mi fotku, nech sa prejde a pozriem sa, či má podporu iných ľudí ako v reklame na pracie prášky. Čiže všetko stojí len na povrchnej reklame.

To, že vy sa zaujímate o politiku, to neznamená, že drvivú väčšinu občanov politika zaujíma. To znamená, že vy sa zaujímate a väčšinu občanov to nezaujíma a nepoznajú ani základné kľúčové témy v politike, keďže tie sa ešte účelovo pred voličmi zatajujú. Takými témami je federalizácia EÚ, federalizácia dlhov v EÚ, vojenské základne na Slovensku, riešenie migračnej krízy, sankcie. O týchto témach občania ani nevedia, pretože o týchto témach ani nemajú vedieť!

Najväčšia časť občanov Slovenska sa až natoľko o politiku nezaujíma, že nezúčastňujú sa ani volieb.

„Ak sa napr. nejakému voličovi začne páčiť nejaká nová politická strana, nemôže si byť istý, či je so svojim názorom osamotený alebo ide o širší spoločenský jav. Môže mať obavy dať svoj hlas nejakej začínajúcej strane, o ktorej nevie, či sa dostane do parlamentu. Seriózny prieskum pár dní pred voľbami môže ukázať, že podobne zmýšľa veľa voličov a preferencie danej strany sú napr. 10%. Vtedy jeho presvedčenie môže byť potvrdené a volič odovzdá danej strane vo voľbách svoj hlas, keďže riziko prepadnutia hlasu je nízke. Ak by však preferencie danej strany boli v tom prieskume len 3%, zrejme by vyhodnotil, že riziko, že sa daná strana do parlamentu nedostane je príliš veľké a bude voliť inak.“

https://blog.etrend.sk/rastislav-kocan/komu-prospeje-50dnove-moratorium-na-prieskumy.html

V tomto odstavci máte zhrnuté, že keď si občan, čo nepozná strany a ich volebné programy, vyberá stranu do volieb, zaujíma sa o to, čo budú voliť iní, keďže sám tomu vôbec nerozumie a presne tým, tej drvivej väčšine občanov sú určené predvolebné prieskumy ako reklamy na to, čo budú voliť iní!

Keď oligarchovia za politikmi chcú, aby ľudia volili ich stranu, musia v predvolebných prieskumoch vytvoriť dojem, že toto sú tie strany, ktoré budú voliť iní ľudia a preto ich majú voliť. 

K tomu stačí len párkrát umelo prihodiť percentá, lebo ľudia budú bežať tam, kde vzniká zdanlivo veľká kopa. Keby som ako oligarcha chcela presadiť povedzme stranu fialových, stačí, keď jej len párkrát umelo vyrobím z 3 % až 5 %, k tomu v novinách pekná reklama, že táto strana rastie a ľudia tam pobežia a v ďalších predvolebných prieskumoch mi táto strana porastie už skutočnými percentami na ktoré sa ľudia nechali zlákať. Takže nabudúce skutočne budú mať 5 % ale ja im zas prihodím nejaké 1-2 % navyše a opäť sa postarám o reklamu v médiách, že toto je nejaká úspešná a objavná strana, aby tam bežali so svojim hlaso m ďalší. Takže nabudúce už skutočnými percentami táto strana porastie. Toto mi stačí opakovať len v predvolebných prieskumoch a strana má o lacnú reklamu postarané, čo by len vlastnou kampaňou nezvládla! Toto z nej vykrešú predvolebné prieskumy a vhodná a preferovaná reklama na tieto strany, hodí sa aj negatívna, hlavne aby bola v centre pozornosti. Nemusia byť ani voľby, predvolebným prieskumom vyrobím zdanlivo silnú stranu a BEZ VOLIEB sa dostane aj do televíznych diskusií ako silná strana, hoci to stvoril čisto len predvolebný prieskum! Stačí vedieť zmanipulovať ten a silná strana je aj bez volieb stvorená agentúrami! Nie voličmi, ale agentúrami!

Pri predvolebných prieskumoch sa asi jednej desatine vybratých voličov na prieskum, nedovolajú. To by malo byť pri predvolebných prieskumoch udávané a výsledok by nemal byť 100% získaných odpovedí. Ale práve tých desať percent nedovolaných, dáva priestor na vymyslenie odpovedí, ktoré potom môžem prihodiť kdekoľvek a svoje vybrané strany tým vystužiť, aby mali umelo viac percent. Takto to o predvolebných agentúrach vypovedali ich vlastní pracovníci, že takto sa to robí a kradne sa z tých nedovolaných percent. Teda, okrem iných manipulácií s výberom vzorky, čo dnes sa už dá cez sociálne siete zistiť, koho asi budú vybraní voliči voliť.

Konkrétne o našej prezidentke rozhodli len predvolebné prieskumy. Z rozhovoru so Šlosiarikom z Focusu:

„V tomto kontexte zohrali pred niekoľkými týždňami veľkú úlohu práve prieskumy. To ony začali lámať situáciu, keď vznikla dohoda medzi Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom. O raketovom nástupe Čaputovej voliči nemohli vedieť odinakiaľ, než z prieskumov. Ako to komentujete?“

Na jej raketový nástup vďaka len predvolebným prieskumom – NEODPOVEDAL!

Aj o ďalších chcú presne takto rozhodnúť PREDVOLEBNÉ PRIESKUMY! Ľudia by nemali odkiaľ odinakiaľ vedieť, ktoré strany majú voliť ako silné strany, keby im ich agentúry umelo nestvorili! Najprv ich umelo stvoria a potom podávajú túto ilúziu silných strán ako reklamu na tie strany! Tieto voľte, tu váš hlas neprepadne, lebo tieto volia iní ľudia! A to, že je to najprv len ilúzia stvorená agentúrami, to nepredpokladajú, lebo sa o politiku NEZAUJÍMAJÚ a nepredpokladajú, že sú takto manipulovaní!

Rovnako nepredpokladali, že by žili v nejakom oligarchistickom systéme, kde sa kupujú sudcovia, politici a určite to nekončí práve pred agentúrami, ktoré sú pri voľbách kľúčové. Je naprostou naivitou myslieť si, že strany si kupujú oligarchovia, poslancov, sudcov, ale práve predvolebné agentúry by boli v našom štáte ako štát v štáte celkom čisté a už nekorupčné? To nemá ani elementárnu logiku!

A to nehovoriac o tom, že už dnes sú dôkazy, ako tieto agentúry v predvolebných prieskumoch a to aj zásadne zavádzali a aké zmanipulované otázky vymýšľajú do prieskumov. Veď už tu máme dôkaz, ako sa také zmanipulované prieskumy rovno aj zneužívajú na tvrdenia proti občanom, že si napríklad želajú smerovanie Lajčáka, čo dosiahli len zmanipulovaným prieskumom so zavádzajúcimi otázkami. Ďalej už Klus poukázal na to, že si telefonáty neukladajú a nevedia preukázať ani to, že nemanipulovali v prieskumoch.

A už aj to poukazuje na manipulácie s predvolebnými prieskumami, že neobsahujú povinné základné informácie, čo majú obsahovať!

Výsledok je obrovská masa zmanipulovaných voličov, čo ani netušia, ako sú manipulovaní a menšia časť voličov, ktorí im už len neveria a to ani politici!

Keby niekomu naozaj v našom štáte záležalo, aby sme v čomkoľvek neboli raritou, záležalo by im na tom aj v iných veciach, kde to už veselo odignorujú, čo je dôkazom, že tento argument sa používa celkom účelovo.

A keby niekomu naozaj v našom štáte záležalo, aby občania mali právo na informácie, tak by tí istí ľudia, čo sa tým oháňajú, nepracovali na utajovaní informácií pred občanmi, čoho najlepšou ukážkou je práve Lajčák!

Keď vás tak dojíma, že nemáme právo na informácie, tak nás v prvom rade informujte o kľúčových témach v zahraničnej politike, ako je federalizácia, federalizácia dlhov, riešenie migračnej krízy, postoje jednotlivých strán k hrozbe Ruska a o vojenských základniach! 

Ale to už tu nikoho falošne nedojíma, že občanom sa všetky tieto informácie zatajujú a že v tomto prípade si už myslia, že na informácie ku kľúčovým témam nemáme právo! A presne na tomto teda vidno ich faloš a len účelovosť, že právom na informácie sa tu v prvom rade oháňajú tí, čo tie kľúčové chcú a plánujú zatajovať a neumožňovať, hoci občania na ne majú právo!

A ako povedal Chmelár, právo na voľbu podľa predvolebných prieskumov neexistuje! Nikde také právo nie je uvedené! 

Ale majú právo byť informovaní o tom, či strany, ktoré sa uchádzajú o mandát občanov, chcú presadzovať federalizáciu alebo vojenské základne!

Kto sa stará o toto právo na informovanosť občanov? Kde to majú uvedené strany vo svojich volebných programoch?

Aj vám poviem, nikde, lebo toto právo na informovanosť občanov chcú občanom zobrať! Takže tu neklamte, že niekoho naozaj zaujíma ich informovanosť. Presný opak je pravdou, väčšina strán je ujednotená na tom, že občanom chcú zobrať právo na informovanosť a na to už novinári neupozorňujú, ani žiadna asociácia novinárov!

Jaroslav Paška

„Profesionálne zahraničné agentúry, ktoré nám dosť agresívne vstúpili do politického prostredia, využívajú všetky možné prostriedky na formovanie verejnej mienky v prospech svojich klientov. Cieľom ich pôsobenia je dosiahnutie požadovaného výsledku, nie korektnosť a férovosť politickej súťaže. Preto sa nám pred voľbami čoraz častejšie objavujú podivné prieskumy verejnej mienky, zverejňované so zjavnou snahou dezinformovať a manipulovať rozhodovanie voličov. Predkladateľom novely zákona je určite jasné, že iba predĺžením moratória na zverejňovanie prieskumov sa agentúrami pripraveným a naplánovaným manipuláciám volebného rozhodovania občanov celkom nevyhneme. Dá sa im tak však do istej miery zúžiť priestor na šírenie účelových dezinformácií a podvodných fabulácií zameraných na oklamanie voličov.“

Ľuboš Blaha

„Existuje vážne podozrenie, že z prieskumov verejnej mienky sa urobil špinavý biznis. A platia si ich tí, ktorí majú najviac peňazí – finančné skupiny a liberálne strany podnikateľov. Tieto prieskumy nie sú transparentné, otázky na respondentov môžu byť sugestívne a moc ovplyvňovať takto verejnú mienku je enormná. Nie je nič ľahšie ako poslať nepohodlnú stranu pod 5 percent a odradiť tým ľudí, aby ju išli voliť. Naopak, ak dáte nejakej liberálnej strane o pár percent viac, lebo zmanipulujete otázky pre respondent ov či doplníte viac respondentov z Bratislavy, môžete tým vytvoriť mobilizačný efekt. Spomeňme si na prieskum pred prvým kolom prezidentských volieb, ktorý dal Čaputovej o vyše 10 percent viac, ako reálne dostala. Ak predĺžime moratórium na prieskumy, aspoň trochu uchránime verejnosť pred manipuláciou.“

Eduard Chmelár

„Pripadá mi absurdné, ak minister zahraničných vecí alebo dokonca ombudsmanka hovoria o porušení práva na informácie. Právo na informácie vychádza z predpokladu, že informovanosť je demokratická disciplína. To znamená, že v demokracii nepotrebujete vedieť, ako sa máte rozhodnúť, ale máte dostať všetky potrebné informácie na to, aby ste si vedeli na ich základe vytvoriť kvalifikovaný názor. Celkom dobre nerozumiem, ako do toho spadá znalosť preferencií politických strán, najmä ak každá agentúra prináša rozdielne výsledky. Znamená to vari, že občan má právo rozhodovať sa na základe zverejňovaných prieskumov verejnej mienky? To hádam nie. To by znamenalo priznanie, že voľby nie sú súbojom myšlienok (ako znie ich klasická definícia), ale súbojom straníckych pokladní, pretože preferencie sa kupujú. Asi by ste považovali za šialené, keby ste si vyberali partnerku či partnera nie podľa toho, či sa vám páči, ale podľa toho, či sa páči väčšine. Ak tento princíp uplatníte v demokracii, je to ešte obludnejšie. Narúšate tým rovnosť hlasovania a meníte voľby na reality show.

Ako predstaviteľ nového politického hnutia by som mal presadzovať záujem, aby boli prieskumy zverejňované čo najdlhšie. Lenže takýto princíp je mi nanič, ak sa s prieskumami kšeftuje, ak jedna agentúra (ktorú nie náhodou prezývajú Hókus – pókus), zaradí do prieskumu ešte nezaregistrovanú stranu a Socialistov.sk voličom ponúknu iba v kolónke „Iná strana“, ak si na nich spontánne spomenú. Funguje to totiž ta k, že kto neplatí, neexistuje. A platiť si môžu dovoliť len bohaté strany naviazané na oligarchov. Všetci o tom vedia, ale neradi o tom hovoria. Takže čo je vlastne hlavnou príčinou všeobecného pobúrenia z novely zákona o volebnej kampani? Jednoducho to, že oligarchovia budú musieť investovať do politického marketingu ešte viac ako doteraz. Lebo myslieť si, že prieskumy sa nebudú nikde objavovať, je naivné. Zákon sa bude dať obchádzať tak, že prieskumy sa objavia na sociálnych sieťach alebo budú zverejnené v zahraničí. Strany budú cez médiá manipulovať aj naďalej, možno ešte tvrdšie. A priepasť medzi tými, ktorí majú k dátam prístup a tými, ktorí si to nemôžu dovoliť, sa bude ešte zvyšovať.“

Tu dodám, že práve cieľová skupina povrchných a ľahko manipulovateľných voličov si nebude prieskumy zisťovať na zahraničných stránkach!!!

k vlastizradcovi Lajčákovi:

„Snaha o rozmiestnenie amerických vojakov na Slovensku opäť ožíva. Minister v demisii Miroslav Lajčák (lebo tomuto človeku, ktorý v poslednej dobe často spomína svoje občianske práva a ústavu, treba asi neustále pripomínať jeho momentálne neústavnú pozíciu) počas svojej poslednej cesty v USA opäť rokoval o vazalskej vojenskej zmluve DCA so Spojenými štátmi. A opäť sa o tom nedozvedáme z oficiálnej tlačovej správy (ktorá iba sucho konštatuje, že sa so šéfom americkej diplomacie Mikeom Pompeom venovali „vybraným zahraničnopolitickým témam“), opäť sa o tom nedozvedáme zo slovenských médií, ale z odporúčaní Veľvyslanectva SR v USA, ktoré podstatu rokovaní oboch ministrov zhrnulo takto: „Pripraviť ďalšie kolo rokovaní na expertnej úrovni medzi USA a SR o DCA s cieľom udržať komunikáciu s americkou stranou o tejto dohode.“

Inými slovami, hoci prezident Spojených štátov Donald Trump už pred niekoľkými mesiacmi rozhodol o tom, že peniaze určené pre americké muničné sklady na Slovensku presunie inde, hoci už Slovensko nemá žiaden logický dôvod pokračovať v rokovaniach o rozmiestnení amerických vojakov a ich rodín na našom území, Miroslav Lajčák je napriek tomu odhodlaný pokračovať v tejto politike hraničiacej s vlastizradou aj naďalej. Otázkou je len to, či to robí svojvoľne alebo s tichým súhlasom premiéra. Tomuto človeku už nejde o záujmy štátu, ale len o vlastnú kariéru, a preto je škandalózne, že na svojom poste naďalej zotrváva, hoci podľa ústavy prezident nemá inú možnosť ako demisiu prijať, minister ju nemôže vziať späť.

Už naposledy som varoval pred stratou ostražitosti a upozorňoval som, že dočasné stiahnutie Američanov po prevalení škandálu nie je koniec, že sa o to budú pokúšať znova a znova. Je však hanebné, že im to uľahčuje samotný minister slovenskej vlády, že tentoraz koná iniciatívne, bez väčšieho tlaku. Naposledy o tom hovoril predvčerom s novou americkou veľvyslankyňou v SR Bridget Brinkovou. Tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí priznal, že „osobitnú pozornosť venoval minister Lajčák otázkam bezpečnostnej a obrannej spolupráce medzi oboma krajinami“. Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo by mal začiatkom decembra prísť opäť d o Bratislavy.

Keď som pred deviatimi mesiacmi odhalil utajované zámery ministerstva, rezort diplomacie najprv hanebne klamal, zavádzal a obviňoval ma z konšpirácií. Keď moje informácie potvrdili oficiálne zdroje z Pentagonu, minister Lajčák i premiér Pellegrini, ktorý práve dostal pozvánku do Bieleho domu, zahmlievali, že o nič nejde, aby napokon samotná americká strana potvrdila, že to „nič“ sú muničné sklady americkej armády so stálou vojenskou prítomnosťou. Predpokladám, že podobne budú zavádzať aj v tomto prípade.

Socialisti.sk nebudú ani uvažovať o spolupráci s politickými stranami, ktorým neprekáža prítomnosť akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Toto je červená čiara, cez ktorú nepôjdeme a zásadná podmienka, v ktorej nie sme ochotní robiť žiadne kompromisy. Je to pre nás principiálna vec a urobíme všetko pre to, aby sme militaristické plány prisluhovačov a vazalov v politických funkciách prekazili.“

.