malinova

Čo som tým príbehom chcela povedať.

Človek ide hľadať niečo osobné a sebecké ako frajera a objaví celý svet divadla, ktoré ho fascinuje. Keď nezostane sebecky osobný.

Na začiatku bolo niečo ako zamilovanie. Ten tanečník mal devätnásť. Mal krásne dlhšie vlasy, ktoré mu vo veľkých vlnách splývali na pleciach a krásnu hnedú šerpu cez hruď na béžovom kostýme. Začalo to predsa tak, že takéhoto som chcela mať frajera. A cez neho prišiel takýto obdiv k baletu a ešte som získala priateľku. Niečo, čo som vôbec nehľadala.

Že život nie je taký úzky, aby ste v ňom mohli alebo nemohli nájsť frajera.

Pršalo, keď sme sa ešte pri prvom stretnutí s ním boli prejsť a museli schovať do brány. Sedeli sme na schodoch a rozprával mi o tanci a o divadle. Bol len zvedavý na dievča, ktoré tak nadchol ako tancoval v divadle. Preto ma potom úprimne zaujímalo všetko okolo neho. Aj jeho frajerka, aj jeho sestra, aj jeho otec. O každom z nich by som vedela veľa písať, čím boli zaujímaví. Ale nie tým, že by to bola umelecká rodina. Práve to, že neboli a ako vnímali divadlo oni.

Čakala by som žiarlivosť, keď som videla jeho frajerku a ja som bola absolútne uchvátená zákulisím baletu, keď sa na baletnej sále preháňali s kamarátom na skateboarde, že pre nich to bolo všedné.

Jeho frajerka bola pôvodne gymnastka a náhle sa dostala k baletu a bola nádejným mladým talentom. Ešte nevedela, že sa stanú ako manželia sólistami baletu a ja uvidím všetky hlavné postavy baletov v ich podaní. Ona aj so spolužiačkami z konzervatória mi boli vzorom ako zakladať umelé kvietky do vlasov, aby nespadli pri tanci. Navštevovali ma doma aj jej spolužiačky a rozprávali mi o tanci. Nemusela som o tom len čítať. Maľovala som olejkami baletky podľa ich fotografií. Jeden môj obraz s nimi, kde som ich všetkých maľovala ako tancujú, aj jeho, aj ju a ostatné, má môj syn z Prahy vystavený v izbe. Tiež potom fotil baletky.

Zamilovanosť je len ako svetielko, zaujímaj sa o tento smer. Keď sa zamiluješ do tanečníka, možno ťa čaká väčšia zamilovanosť do divadla a tanečník slúžil len na zaujatie tvojej pozornosti. Len ako lákadlo, čo môžeš objaviť.

A keby si zostal malicherný a malý a zaujímal sa len o minirozmer, že ja budem žiarliť, lebo on má frajerku, nikdy ťa nenadchne celé divadlo, nezískaš možnosť objaviť zákulisie divadla a nezískaš priateľku, ktorá potom až do dospelosti bola mojou najlepšou priateľkou – jeho sestra.

S ktorou zas súvisela Isabella Huppert a tak sa to rozšírilo aj na film a to isté v herectve.

A možno, keby som toľko nebola v divadle, tak nepritiahnem príležitosť dostať sa do ochotníckeho divadla a spoznať aj zákulisie hraného divadla. A keby nebolo baletu, neprepadnem v divadle aj opere.

Ale celé to začalo len tým, že jeden tanečník mal krásne splývavé vlasy po plecia a v tom nasvietení v divadle, ktoré som odvtedy milovala, začala oveľa, oveľa väčšia láska. 

No najlepší boli na svojom absolventskom predstavení konzervatória, keď všetci mali devätnásť. Všetci tancovali bosí a s rozpustenými vlasmi len v trikotoch. Bol to príbeh o láske a žiarlivosti, kde hlavné postavy tancovali oni dvaja a ich lásku rozdelilo iné dievča – tanečnica s čiernymi vlasmi.

Vtedy ešte nepoznali príbehy, čo zažijú v skutočnom živote, ako oni budú medzi sebou rozdelení žiarlivosťou. A nielen táto dvojica.

Tanečnica s čiernymi rovnými vlasmi si našla manžela tak, že sa mu zapáčila na ulici a vôbec nevedel, že je to tanečnica, keď ju nenápadne sledoval cez polku Hlavnej ulice a prihovoril sa jej na ulici.

.