malinova

Vypočula som si zaujímavú prednášku o mužských citoch. Najprv sa muži boja, že budú odmietnutí a potom vysvitne, že sa báli príliš veľkej lásky, že odmietnutí nebudú a žena na nich bude visieť. A ich chudákov bude trápiť ako ona tým trpí, ako predtým. Akokeby ich to niekedy trápilo, čo cíti a nemali to v prdeli.

Ano, môžeme o sebe vysielať zlý obraz, lebo nás celý život učia, že muž je také rozmaznané zvieratko, že chúďatko, bojí sa že bude odmietnuté! Preto sa k nemu správaš ako k mačičke, ktorá ustrašene stojí na prahu a bojí sa. Neboj sa zvieratko, poď sem! Nebudem robiť žiadne prudké pohyby, aby si sa nezľaklo. Fakt ti dám mliečko.

Ale keď chceš vedieť pravdu tak cynicky, je to len našou výchovou k mužom.

Pochop už konečne, že nikdy som tak netrpela ako si si len myslel. Lebo pán kráľ je namyslený aký je príťažlivý.

No nie si až taký príťažlivý, lebo nemáš byť čím. Príťažlivosť nevzniká len výzorom, ale čo citovo znamenáš pre iného človeka vo vzťahu.

Ak si preňho nikdy nemal slová, že sa ti páči, že ho máš rád a niečo pre teba znamená, tak nemáš byť čím príťažlivý.

Darmo som to hovorila, že ja sa nebojím lásky, ale že ju nebudem cítiť. Lebo, bohužiaľ, muži sú takí, že ju nemáš na základe čoho cítiť!

Moje obavy naopak vyzerali takto: Čo keď sa vráti a ja už nič cítiť nebudem?

Čo keď už ani k posledným mužom na svete nebudem cítiť celkom nič?

A pozor, ja nepíšem o priateľstve. To viem cítiť vždy. Proste citlivosť človeka k človeku, ale to nie je láska ženy k mužovi. To je len obyčajné ľudské pochopenie, ale nie nejaká romantická láska.

Muži si myslia, že najhoršie sa má chudák ten, kto miluje a je opustený. Ale to nie je pravda. Kto miluje, je vždy šťastný človek, lebo vlastná láska je mu odmenou, čo krásne cíti.

Najväčšia tragédia je, keď niekoho nemiluješ. Keď necítiš nič, lebo tiež si si odmenou.

Nie je to cynizmus, ale necítim nič. Ako k mužom k vám necítim absolútne nič.

Lebo na základe čoho?

Na základe tmy, ticha a chladu? 

Aj môj muž bol takýto. Mesiac sa dohadovali s Bobešom, čo k nemu cítim. Miesto toho, aby to riešil so mnou, riešil to s kamarátom.

Ja som videla len ticho, nič sa nedialo. A keď mi vyšumel z hlavy, zrazu zvonil pri dverách, lebo asi po mesiaci pocítil moju nezávislosť a čakal, že mu padnem okolo krku.

A keby som sa nechcela vydať a mať tri deti a mala dnešný rozum, tak mu poviem – To si si teraz na mňa spomenul, keď mňa to už prešlo?

No, ale keď je mačičkou, čo by sa mohla zľaknúť, že je odmietnutá, tak som sa nechala pobozkať a vtiahnuť do vzťahu, ktorý som tak necítila.

Lebo, keby sme ženy čakali, kedy to tak budeme cítiť, tak možno nikdy pri vašej odvahe. 

Môj problém nikdy nebol, že som ťa/vás milovala, lebo nemala za čo!

A tvoja príťažlivosť bola málo, to na lásku nestačí. Ale učia nás, nezrážajte mužom sebavedomie. Chúďatkám mačiatkam.

Som chladná. Nie k ľuďom, k mužom, lebo v citoch sú ako psí čumák, tak čo by tak nechceli?

Je to veľmi smutné, že cítiaceho muža som si vždy musela len vymyslieť!

Môžem o takom niečom len snívať, keď vás matky tak poškodili, že z vás vychovali samé poškodené vzorce.

Uniesol by si môj cynizmus? To pochybujem.

Preto ste mali starostlivosť ako mačiatka!

A keby viac žien bolo úprimných ako ja, len to isté vám povedia aj iné.

Ja sa líšim len v tom, že ja nikomu nerobím divadlo. Ešte by ma zaň otravoval, aby som nemohla aspoň snívať o cítiacom mužovi. 

A toto počúvam, keď mám takú náladu. Dobre sa pri tom aj upratuje:

.