No, aby som len nekritizovala, tak mimoriadne oceňujem rozhodnutie, o ktorom som sa dozvedela až z prejavu Fica na ich sneme – o vymáhaní výživného a pomoc matkám v takejto núdzi.
Myslím si, že si to ani len poslanci Smeru neuvedomujú, ako neskutočne to práve takým matkám v núdzi pomôže. V také opatrenie by som v našom štáte už ani nedúfala!
Je to rozhodne viac, než keď liberálkovia si len s transparentami zademonštrujú proti násiliu, lebo práve toto pomôže mnohým matkám a deťom v prípadoch domáceho násilia celkom prakticky. Tomuto sa hovorí skutočná pomoc!
A co sa týka navrhu, aby diskusie neboli anonymné, to si neviem predstaviť, ako môže byť nejaká stránka za to zodpovedná. Budú noviny vyžadovať občianske preukazy?
Všimnite si, že tieto návrhy vždy majú len tí, ktorým nevadí, keď je zverejnené aj ich meno (alebo ho musia mať zverejnené ako politici a novinári) a kašlú na mnohé dôvody tých, ktorí nechcú zverejňovať svoje mená, lebo aj to sa dá mnohými spôsobmi zneužiť.
A keďže mne nevadí, keby pri mojom mene zverejňovali môj majetok, tak navrhujem, aby ho museli zverejňovať všetci. A zvlášť politici, lebo my s tým problém nemáme.
Takže meno, aj majetok. Myslím si, že veľmi veľa ľudí na Slovensku by to privítalo a za to by si veľmi ochotne zverejňovali aj mená a svoj majetok! Asi by už potom ani nebolo komu nadávať.
Liberálkovia na Aktualitách mi vyrazili dych, keď včera napísali:
„Ficovej reči sa dajú už tradične vytknúť len bludy. Nie je pravda, že médiá obvinili priamo vládu z účasti na Kuciakovej vražde. Takéto obvinenia expremiér nenájde v novinách, hoci by zapojil do pátrania aj svojho súkromného psa.“
Aj keď nie som jeho súkromný pes, len kritický liberálko, len ja sama vám tu dávam päť príkladov a len zo SME, kde ich novinári priamo obviňovali vládu a nielen z účasti na Kuciakovej vražde, ale rovno ako vrahov!
Pokračujem k najaktuálnejšej téme, ktorá sa nenápadne deje práve TERAZ a teraz sa proti nej ešte môžte búriť ako proti Globálnemu paktu.
Ak sa vám to bude zdať dlhé, tak čítajte len moje dodatky k tomu, kde ich argumenty stručne zhrniem.
Jaroslav Baška:
„Pán poslanec, toto naozaj nie je žiadny kompakt, ktorému sme uznesenie schvaľovali pred malou chvíľou. Nie je to o žiadnych ekonomických migrantoch. Je to o nedostatku pracovnej sily, ktorá chýba na Slovensku, chýba slovenských firmám, slovenských spoločnostiam. Aj to skrátené legislatívne konanie je odôvodnené tým, že naozaj vznikajú potom hospodárske straty, pretože to HDP nemôže rásť bez týchto ľudí, ktorí sem prídu na Slovensko naozaj pracovať na tieto voľné pracovné miesta. A ja som rád, že takýmto spôsobom vám minister v tejto novele zjednodušuje prísun takýchto ľudí, ktorí sem idú pracovať, ktorí sem idú za prácou na chýbajúce miesta. Nie sú to žiadni ekonomickí migranti.
Spomínal pán minister aj vo svojom slove, že a spomínal Trenčín, napríklad. Najnižšia nezamestnanosť na Slovensku je v okrese Trenčín 1,9 %. Naozaj tie firmy na Považí nemajú už koho zamestnávať. Radi by sme zamestnávali Slovákov, radi by zamestnávali Slovákov, ale proste tých ľudí momentálne to Slovensko a tie firmy, ktoré sú na Slovensku nemajú. Nie je ich dostatok a ja som veľmi rád, že minister prichádza teraz práve s takýmto zjednodušením celého toho procesu. Ešte raz hovorím, nie je to o žiadnych ekonomických migrantoch, o ľuďoch, ktorí by tu mali žiť z tohto nášho sociálneho systému, ale sú to ľudia, ktorí sem prichádzajú tvoriť HDP Slovenska. A veľmi rád aj môj predchodca pán poslanec Paška povedal, že napríklad aj v Trenčianskom kraji máme najviac žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ale stále je to málo. Proste tieto zmeny, ktoré sú v systéme duálneho vzdelávania trvajú určité roky, obdobie. Len teraz vyšli prví žiaci zo škôl, ktorí sa učia pre konkrétne firmy. A to bude určité obdobie t rvať. A ja som rád, že takýto zákon tu je teraz na stole v parlamente.“
Pán Baška veselo odignoroval argumenty k udržaniu priemerných platov v týchto rezortoch, o ktorých tak dlho rečnili jeho predrečníci a dokonca ešte zavádza, že to nie sú ekonomickí migranti. Tak veľmi chce toto rozhodnutie odobriť, že sa asi zľakol slova migranti a preto radšej klamal, že to nie sú žiadni ekonomickí migranti. Alebo že by nevedel, čo sú to ekonomickí migranti? To sa mi nechce veriť v dobe, keď sa o nich toľko hovorí.
Milan Krajniak:
K pánovi poslancovi Paškovi. Pán poslanec Paška, oceňujem, že ste sa snažili argumentovať vecne, len vám poviem niekoľko faktov, o ktorých asi neviete. Tak ten prvý fakt je, že ministerstvo práce a sociálnych vecí vedie aj štatistiku, aké kvalifikačné predpoklady majú tí ľudia, ktorí zo zahraničia u nás pracujú. A to nie sú žiadni jadroví inžinieri, myslím teraz tí ľudia zo Srbska al ebo z Ukrajiny. To nie sú ani inžinieri. Tí, ktorí najmä prichádzajú to sú väčšinovo veľmi nízko kvalifikovaní ľudia a tie firmy ich radi zaškolia.
A keď som sa bavil z ľuďmi z Jaguara viete, aké pracovné profesie sú najžiadanejšie na preškoľovanie, keď ich prijímajú do Jaguara, napríklad kontrolóri kvality. Vyložene hľadajú kozmetičky a kaderníčky, ženy, ktoré majú cit pre krásu a ktoré sa im aj v Británii odskúšali ako veľmi dobré kontrolórky kvality. Ak dokáže Jaguar vyhľadávať a zaškoľovať kozmetičky a kaderníčky ako kontrolórky kvality, tak to asi nebude žiadna veda, budú vedieť zaškoliť aj našich ľudí.
Tak tu máte tie vyššie kvalifikačné predpoklady, nemáme pre Jaguár kaderníčky a kozmetičky. A Slováci sú podľa našich poslancov tak sprostí, že nedokážu sa preškoliť ako to dokážu učnice z iných krajín. Tuto sa jednoducho klame o tom, že preškoľovať Slovákov takto jednoducho sa nedá len preto, že nepôjdu sa preškoľovať za 500 eurové platy na týždňovky alebo nevrátia sa zo zahraničia, hoci by sa chceli mnohí vrátiť, aby sa šli preškoliť za 500 eurový plat.
Tuto sa jednoducho zavádza a len tutlá, že naši poslanci, ktorí to schvaľujú, napomáhajú zahraničným firmám zháňať chudákov, aby na tých chudákoch lepšie zarábali.
Jana Kiššová:
„A kto tie problémy spôsobil? Ja už som to povedala aj vo faktickej poznámke. My tu za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze vyzbierané od našich podnikateľov doslova kupujeme vznik nových pracovných miest, ktoré potom nie je kým obsadiť. A to že ich nebude možné niekým obsadiť, že nebudeme v budúcnosti vedieť kým tieto dotované, doslova kúpené pracovné miesta vytvoríme, to sa vedelo. To vedela aj vláda, keď podpisovala zmluvu s Jaguárom v roku 2015, kedy sa už v zmluve zaviazala, že pomôže tejto firme s urýchlením procesov a pomôže im zamestnávať ľudí z tretích krajín. To znamená, my sme v 2015-tom kupovali pracovné miesta, ktoré sme vedeli, že nebude kým obsadiť. Inými slovami, naši podnikatelia sa skladajú na pracovné miesta pre ľudí z tretích krajín. Toto jednoducho nie je správne. Toto jedna príčetná vláda nemôže urobiť. A čo ste spravili s platmi? Bolo to tu už dnes povedané. Platy sú pokiaľ v prostredí trhového mechanizmu, tak ak je nedostatok pracovníkov a je dostatok pracovných miest, to znamená, že je vyšší dopyt po ľuďoch, tak prirodzene platy rastú, prirodzene. Ale pokiaľ vy pomôžete vstúpiť na trh tisíckam  udí s nižšími platovými nárokmi, tak jednoducho ten prirodzený rast miezd zastavíte.
Ďalšia vec ktorá mi prekáža na tomto zákone je, že sem opäť ide nej akým neštandardným procesom a to je to skrátené konanie. Vy ste to už v tom 2015-tom vedeli, že tento problém nastane, vedeli ste to aj v 2016-tom, vedeli ste to aj pred rokom, vedeli ste to aj pred pol rokom. Prečo takto? Prečo takto nasilu, narýchlo, bez riadnej diskusie, bez riadnej diskusie so zúčastnenými, s odbornou verejnosťou, bez analýz? Ja som nevidela žiadnu serióznu analýzu, ktorá by povedala aké bude mať toto dopady na spoločnosť, na ekonomiku, na verejné financie. Vy uvádzate v dôvodovej správe, že to nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani pozitívny ani negatívny. Ja neviem či mám tomuto tvrdeniu veriť, pretože ja neviem ako ste sa k nemu dostali. Aký vplyv to potom bude mať? Na čo to potom bude mať vplyv? Toto sú možno tie najzásadnejšie výhrady.
Chcem dať procedurálny návrh, aby sme sa tomuto zákonu venovali aj na hospodárskom výbore, nielen na ústavnoprávnom a na sociálnom, pretože si myslím, že tie dopady majú vplyv na podnikateľské prostredie a má to byť riadne prerokované aj na zasadnutí hospodárskeho výboru. Takže, pán spravodajca, poprosím vás, zaevidovať takýto procedurálny návrh, ak to je možné. Klub SaS za týchto okolností, pri tých vstupoch ktoré máme, nemôže tento zákon podporiť. Ďakujem.“
Prečo teda takto nasilu, narýchlo a bez analýz aké dopady to bude mať? Kde sa poslanci zaoberali dopadom na rast miezd pracujúcich? Takým niečim sa zaoberali len tí, čo to kritizovali a tí, čo to navrhujú, to len veselo ignorujú, ako vidno aj z tejto parlamentnej schôdze?
Eugen Jurzyca:
„Hovorím, tvrdím, že tu sa nestrážia.
Dôvodová správa k tomuto zákonu hovorí, že jej cieľom je, skrátim, urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska. Dobre. Teda predpokladám, že prídu a budú tu platiť dane a odvody. To je to, čo hovorila Janka Kiššová, že v dopadoch k tomuto návrhu je nulový vplyv na verejné financie, tak neviem si to v ysvetliť. Čo to znamená, že tí ľudia nebudú platiť, že ich nepríde viac, nebudú platiť odvody a dane alebo nejako spotrebujú presne rovnako veľa verejných statkov, koľko zaplatia do verejných financií? No toto je teda prekvapujúce a skôr mi to naznačuje, že vláda nemeria tento dopad, pričom takéto dopady sa merajú v Nemecku, Medzinárodný menový fond robí takéto analýzy. Odporúčam, keď sa to nemeria, tak ak to nechcete vyvíjať, tak zobrať si vzor odtiaľ.
Ja som sa 1. februára pýtal na to, či u nás máme takúto metodiku merania vplyvu vstupu pracovníkov z tretích krajín na verejné financie. Z odpovede, ktorú som dostal, som pochopil, že nemáme takúto metodiku a je nevyhnutné ju mať.
Ďalší, ďalšia taká skôr technická poznámka sa týka zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rozumiem, že je nedostatok pracovnej sily, ale tak ako tu dnes odznelo veľakrát, tak aj trh práce je trh a nedostatok sa na trhu prejavuje zvýšením ceny.
Potom mám ešte druhú poznámku k tomu zoznamu. Všimnime si, že tam nie sú strední manažéri a vysokí manažéri. Z kvalifikovanejších sú tam lekári, sestričky, zubári a potom sú to samí pomocný pracovník v rastlinnej výrobe, pomocný pracovník v sklade, pomocník v kuchyni. Takéto zamestnania. Čiže tu mám ešte dve poznámky. Jedna je, že neodpustím si povedať, že to nevyzerá na zlyhanie školstva dlhodobé, a teda že nám chýbajú kvalifikovaní ľudia. Ten zoznam skôr ukazuje, že nám chýba jú ľudia málo kvalifikovaní, že školstvo malo málo vzdelávať, menej vzdelávať ľudí, aby sedeli na trh práce. A tá druhá poznámka k tomuto bodu je, že treba robiť tieto analýzy dopadu na verejné statky tak, aby sme vedeli nielen dopad na verejné financie, ale aby sme vedeli aj, čo sa deje lokálne na trhu práce so mzdami, s bezpečnosťou a podobne. Čiže viac čísiel, tak aby sme mali spätnú väzbu, aby sme nemuseli rozhodovať s penou pri ústach alebo proste emocionálne a aby sme mali podklady na rozumné rozhodnutie.“
A tu sa dokonca dozvedáme, že sa nám v médiách a od poslancov klame, že chýbajú kvalifikovaní robotníci, lebo Jurzyca, ktorý ten zoznam potrebných pracovníkov videl, hovorí, že naopak chýbajú ľudia MÁLO KVALIFIKOVANÍ, čiže presne naopak, než sa nám klame!
Alebo samí pomocní pracovníci sú v Srbsku kvalifikovanejší?
Teda PRETO už od nich nebudú ani vyžadovať papiere o ich kvalifikáciách, pretože prevažne budú robiť len pomocných pracovníkov alebo len preškolených učňov na niečo iné.
Čo z toho Slováci nedokážu?!
Tu opäť vidíte, že nedokážu byť len tak sprostí, aby šli na týžňovky za 500 eur.
Tak čo, Slováci nepotrebujú zarábať, my sa budeme starať o občanov iných štátov a o zisk spoločností iných štátov.
A prečo nepomôžeme slovenským zdravotným sestrám? Aj ďalšie budú odchádzať do zahraničia?
Ján Richter:
„Nemienim hovoriť veľmi dlho, ale predsa len dovolím si povedať smerom k rozprave a k diskusii. Chcem poďakovať všetkým pragmatickým vystúpeniam, ktoré smerovali k tomu, že sa hľadá buď podpora, alebo nejaký, nejaké riešenia tohto problému. V rámci druhého, tretieho čítania, samozrejme, sme pripravení.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec, že tri také negatívne veci dominovali v tých vystúpeniach, to je populizmus, demag&oacu te;gia a protirečenia. Vo viacerých vystúpeniach to bolo, začiatok niečo, nejaká kritika a v závere vlastne, vlastne ako pozitívum toho istého problému. Preto hovorím o protirečeniach. Doslova som až niektorým, niektorým veciam nerozumel, ale na druhej strane vnímam, že sme niekde pred ďalšími voľbami. Viacerí, ktorí tu majú záujem kandidovať aj na prezidentov, sa tu chcú za každú cenu ukázať, ale nemyslím si, že je to vždy tá najlepšia forma, ako osloviť voliča, ale to je môj pohľad.
Treba povedať jednu vec k tým vystúpeniam, že my sme riešili ten problém tak, že sme rozložil i záväzok a povinnosť aj na jednu, aj na druhú stranu. V tomto prípade zamestnávateľ, na druhej strane zamestnanec a súvisiace veci s tým. Dovolím si pár poznámok.
Po prvé, súhlasili sme s tým, že nebude sa raz ročne robiť aktualizácia toho zoznamu, tých nedostatkových pracovných síl, čo sa týka, pán Jurzyca, hneď zareagujem, metodická tvorba vrátane analýzy aj regionálnej, možno to bude nižšia podzákonná norma, je súčasť tohto. To znamená, áno, bude to podmienené, akékoľvek doplnenie, vyradenie s nejakou analýzou, nejakým hodnotením, opakujem ešte raz, aj regionáln ym. Inak to ani nie je možné. Možno aj vyhodnotenie otázky, ktorá súvisí so mzdovým ohodnotením, čo to, ako to znamená. Takže hovorím áno. Prosím? (Reakcia z pléna.)
Viete, verejné financie sa ťažko dajú pomenovávať, lebo by sme v tom prípade museli sem uviesť, že hovoríme o nejakom počte dovozu tej pracovnej sily. My nehovoríme, my hovoríme o potrebe a umožnení rýchlejšieho vstupu, akéhosi odbyrokratizovania tých podmienok, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Ale samozrejmá vec, že tí ľudia, keď tu budú robiť, budú odvádzať veci zákonne, tak jako každý iný zamestnanec. To je prirodzené ; a sú tam priame aj nepriame vplyvy na verejnú správu. To znamená, že súhlasím, len zadefinovať nejaké číslo v tomto prípade asi by veľmi nebolo možné. Takže nebude sa prehodnocovať ako doteraz raz ročne, ale prijali sme alternatívu, že štyrikrát do roka. To znamená, operatívne budeme reagovať na vzniknutú situáciu, ale aj s istou analýzou toho vyhodnotenia. Zároveň pribudla pre zamestnávateľov úloha nahlasovať všetky voľné pracovné miesta. Pretože ak objektívne chceme pomenovať tie nedostatkové profesie, no tak na tom úrade práce potrebujeme vedieť, čo je vlastne nedostatková profesia.
Za ďalšie, toľko diskutovaná otázka ADZ-iek prideľovať cudzincov aj na pôde zamestnávania nedostatkových pracovných síl. No len tu je treba sa možno vrátiť k problematike, ktorá súvisí z ADZ-kami a z hľadiska doterajších našich prístupov. Už v roku ´12, keď sme nastupovali do funkcií, sme evidovali 1 133 ADZ-tiek. Teraz ich evidujeme 411. Prijali sa podmienky, sprísnenia, jednoducho neplnia tie podmienky. ADZ musí napríklad preukázať disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30-tisíc eur, aby to neboli vznik len ad hoc. K dnešnému dňu evidujeme celkový počet 412 ADZ-iek a z toho je s trojročnou pôsobnosťou, čo sme dali ako podmienku, 198. To znamená, aj toto je nástroj, ako dohliadať a kontrolovať, aby ADZ-ky nezneužívali to postavenie prostredníctvom na&scaro n;ej legislatívy, keď náš najväčší problém v tejto oblasti súvisí s tým, že srbská agentúra si založí dcéru v Rumunsku a z Rumunska sú vyslaní k nám už ako zamestnanci v rámci Európskej únie, a to je proces ďaleko zložitejší potom, ako sa na prvú oblasť zdá. To znamená sprísňujeme aj pravidlá aj pre tie ADZ-ky, minimálne tri roky vykonávania činnosti, užívateľský zamestnávateľ bude povinný preukázať pred žiadaným pracovníkom, že zamestnáva viac ako 30 % cudzincov. Skrátka, je to aj na jednej, aj na druhej strane vyvážené, aby sme naplnili tú základnú otázku, ktorá súvisí aj s kontrolou tejto činnosti.
Ďalej skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnávania z 90 na 30 dní. Samozrejme, týka sa to v tomto prípade najmä cudzineckej polície. No znova sme sprísnili podmienky potom aj pre tie ADZ-ky. Podmienka, najmenej päť rokov nemôžu mať v evidencii nelegálne zamestnávanie. Opätovne je to vyvážené na jednu aj na druhú stranu. Zruší sa povinnosť predkladania lekárskeho posudku, potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ak prechádza z jedného štátu z Európskej únie smerom k nám. Lebo už niekde musel splniť tie podmienky.
Ale tu je treba povedať jednu vec, že my sme zároveň prijali aj podmienku odborárov ohľadom sociálneho dumpingu, to znamená, že nemôže zamestnávateľ zakazovať, aby sa hovorilo o jeho mzde. To znamená, neprikazujeme, ale uvoľňujeme možnosť, aby mu nikto nezakázal povedať, koľko zarába. Aj cez to sa kontroluje sociálny dumping.
A veľmi dôležité jedno opatrenie, obce budú vydávať potvrdenia o tom, že ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. To znamená, obce budú priamo zainteresované, akonáhle prídu tí cudzi nci, povedia, budú tu a tu bývať, obec má právo preveriť priamo na mieste, vedieť o tom, kde ich má, koľko ich má, aby sa nestalo, že v jednom rodinnom dome ich bude stovka. To je veľmi dôležité opatrenie, nové opatrenie, ktorým v maximálnej miere, myslím si, že tieto otázky riešime.
K pánovi poslancovi Krajniakovi. Strategické plánovanie, riadenie a regulovanie pracovnej mobility cudzincov na trh práce Slovenskej republiky, to je správny výraz. Baviť sa tu o nejakej migrácii je scestné.
Áno, táto stratégia, pani poslank yňa Kiššová, má krátkodobé ciele a aj dlhodobé ciele s výhľadom až do roku 2030. Rieši aj otázky, ktoré vyvolá priemyselná revolúcia 04, áno, a zaoberáme sa tam aj otázkou, ktorá súvisí so striebornou ekonomikou, i keď je to skôr výzva pre podnikateľské subjekty, pretože v tomto prípade je treba hovoriť o tovaroch a o službách, ktoré súvisia súvisia, súvisia s tou striebornou ekonomikou. Pán poslanec Tomáš jasne povedal, aké sú dnes počty ľudí, čo sa týka, týka krajín V4, preto akýmkoľvek spôsobom je treba odmietnuť ako demagogické tvrdenie, že majú násobne viac zamestnancov tieto krajiny a vôbec to nespája nikto s otázkou Marrákešu a ďal&sc aron;ích vecí. 1,6 milióna Ukrajincov pracuje v Poľsku, 400-tisíc v Česku, o Maďarsku nemám presné čísla, otvorené podmienky, žiadna regulácia. My pristupujeme inak a som presvedčený, že pristupujeme dobre, lebo chceme riešiť toho, čo je na Slovensku nedostatok, a máme záujem, aby nebola nezamestnanosť evidovaná 5,2, ale aby aj tie marginalizované skupiny, minimálne tí, ktorí záujem pracovať majú, lebo nie všetci ten záujem majú, tú prácu našli. Pomáhame im vo viacerých veciach z hľadiska projektov. Za dva roky nám ubudlo 100-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako 4 roky. To sú výsledky aj našej práce, aj jednotl ivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, a preto som presvedčený, že toto, čo pripravujeme, je skutočne uľahčiť vstup, ale neznamená zmeniť iné podmienky, ktoré súvisia s bezprostredným pôsobením integrovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce z tzv. tretích krajín.
Uchádzam sa o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem.“
Ukážte mi, kde v tomto dlhom a už záverečnom prejave k tejto téme vôbec reagoval na argumenty k určeniu výšky tých platov o ktorých tu celý čas bola reč?
Jednoducho dlho rečnil o inom a tieto argumenty a návrhy všetky statočne odignoroval a zaoberal sa len niečim iným, než kritikou toho, čo má byť určené a čo nebude pre budúcnosť betónovať platy slovenských robotníkov v týchto spoločnostiach.
Navyše ešte povedal tak hlúpu vetu, že „Baviť sa tu o nejakej migrácii je scestné!
Potom dokonca nasurovo priznáva: „možno to bude nižšia podzákonná norma, je súčasť tohto.“
Takže on navrhuje a súhlasí s takou legislatívou, ktorá má splnenú tvorbu a analýzu len v podzákonnej norme a ďalej len opakuje klamstvá, že pomocné sily sú u nás nedostatkové.
A všetko, ako budú kontrolovať sociálny dumping je, že „neprikazujeme, ale uvoľňujeme možnosť, aby mu nikto nezakázal povedať, koľko zarába. Aj cez to sa kontroluje sociálny dumping.“
A čo si tým robotníci pomôžu, že môžu o svojich žobráckych platoch len rozprávať? A keď povedia, že majú len 500 eur, lebo už sa im takto postarajú o nízky, tak čo na tom potom zmenia?
Aj vám poviem. UŽ NIČ!
A zas len opakuje, že chce riešiť, čoho je nedostatok – hlupákov, čo by chodili na týždňovky za 500 eur!
A zas len klame o Slovákoch, že nemajú záujem pracovať a preto asi cestujú na týždňovky za lepším platom ešte dlhšie?
MÁME LEN NEDOSTATOK TAKÝCH HLUPÁKOV!
Však napokon aj samotný Richter, radšej nebude pracovať pre Slovákov, ale pre cudzie automobilky, keď mu to lepšie zaplatia za zabezpečenie otrokov.
Veru, pramálo ma utešuje, že on ako neliberál by už Slovensko vraj nepredával. Ako vidíte, predával, a nemusí byť ani liberálom. On je len takým nenápadnejším Lajčákom.
Richard Sulík na FB:
NAJLEPŠIA SOCIÁLNA OCHRANA JE DOSTATOK PRACOVNÝCH MIEST
Roky rokúce bojujeme s nezamestnanosťou, je to najväčší problém ľudí a teraz, keď konečne nemusia mať strach o svoju robotu, lebo vedia, že by si našli inú, dovážame desaťtisíce skladníkov a montážnych robotníkov.
Len tým betónujeme nízke mzdy a potom sa nemusíme čudovať, že v životnej úrovni nedobiehame EÚ.
Ak chcú firmy viac zamestnancov a lepšie motivovaných, nech platia polovicu či dve tretiny toho, čo platia svojim zamestnancom v Nemecku a hneď budú mať dostatok pracovných síl. Preto my v SaS navrhujeme (plne v súlade s Modrou kartou EÚ), aby ľudia mimo EÚ dostali pracovné povolenie len ak sa preukážu pracovnou zmluvou s platom vyšším ako 1,5 násobok priemernej mzdy.
https://www.facebook.com/RichardSulik/videos/705119099867941/
V tomto má Sulík pravdu, aj keď napokon robí opak.
Ale nejako to Lajčákovcov ospravedlňuje, že robia to, čoho sa bojíte, že budú robiť liberáli?
.
VIDEO: Každý druhý nový zamestnanec môže ...
tento blog podrazdil mnoho havlokiskotov ...
ziadne dokazy si nedala tie clanky som si precital,... ...
Asi si nepochopil, ze najprv bol clanok a potom ...
Nie všetko, občas i on pravdu dýchne. Ak v ...
Celá debata | RSS tejto debaty