malinova

Stred Raja

Stred Raja tvoril pás medzi hornou záhradou s menším kovovým plotom na múriku a bránkou a dolnou záhradou oddelenou pletivom a kovovými dverami do dolnej záhrady.

Aj stred Raja sa delil na nový dom s obdĺžnikom na kvety, záhradu za novým domom, stredom pred letnou kuchynkou so záhradkami na kvety, ktoré boli oddelené chodníkom do dolnej záhrady a hydovým dvorom, kde boli sliepky, zajace, kúpalisko pre kačky, prasačí chlieb – kabinet, dreváreň, hnoj, kadibudka a dvere na pole. Prasačí chliev, keď v ňom nebolo prasa a len mačky, bol tak čistý, že sme sa v ňom mohli celé dni hrať na učiteľky v zborovni. A slepačí dvor tak často babička zametala alebo my, že sme do kadibudky chodili bosé! Len asi tak raz za týždeň ste mali slepačinec medzi prstami, keď ste to ladnými skokmi netrafili.

Kadibudka bola veľká, že sme sa do nej vošli aj tri a bola rozhľadňou do troch záhrad, keď sme hrali schovávačku. Bola strategické miesto ako strážna búdka.

Centrom pocitov nie je mriežka na dvore, tá je len presným stredom Raja. Centrom Raja je okno do ktorého pozeráte z babičkinej postele.

To okno je dvojité s priestorom medzi sklami a za oknom vidíte ihličnaté stromy, ktorú rastú len tu pred oknom. Týmto je v celej izbe prítmie na výborné spanie vo veľkej manželskej babičkinej posteli, kde spávala len sama a skoro nič v nej nepočujete z hluku vonku.

Stačí mi zavrieť oči a vidím do okna realistickejšie ako do súčasného doma. Vidím ho aj s otvorenými. Navždy mám pred sebou to okno a pohyb ihličnatých vetiev v letnom prítmí. Vždy si viem vybaviť, že niekto práve prichádza po betónovej cestičke a ja načúvam, či je to Xena.

Takto sa blíži radosť, počujete vzdialené hlasy za oknom. Dôrazný hlas mojej tety. Všetci zaťahujú pre mňa netypickým nárečím a keďže ho nikde nepočujem, mám pocit, že patrí len našej rodine.

Ešte aj na rajčiny sa pýtajú, či ich ľúbite alebo neľúbite.

Aj na babičkinej izbe boli najdôležitejšie dvere. Starobylé so starobylou kľučkou, ktoré sa zatvárali a otvárali s presnou špecifickou jemnosťou.

Neverila by som, že z celého Raja si najviac pamätám ako sa otvárali a zatvárali tie dvere. Že nikdy nebuchli.

Pred domom vľavo, bližšie k záhrade, bol drevený stôl, kde ste mohli niečo robiť, ale ja som tam najčastejšie prala v lavóri drobné veci. V letnom slnku ste špliechali vodu až na kvety a počúvali život ľudí, čo už nežijú. Toto si predstavím, keď mi niekto povie Raj. Už ste na slnku a špliechate vodu. Chodíte okolo kvetov, ktoré ste videli a z druhej strany máte letnú kuchynku s lavičkou pred ňou. Počujete sliepky ako najromantickejšie pozadie.

Viete, že bez sliepok neexistuje romantické pozadie?

To keď sme boli pozrieť nejaký skanzen a boli tam sliepky, oprela som sa o plot, zatvorila oči a sliepky ma preniesli do Raja.

Sliepky sú v Raji ešte dôležitejšie než mačky!

Hľadala som fotku babičky a našla som fotku bratranca, ktorú mi vtedy dal aj s venovaním, kde stojí v záhrade celý holý a zakrýva sa len veľkým „figovým“ listom ako Adam v Raji. Myslela som si, že som túto fotku už dávno roztrhala a zahodila, ale dnes som ju po rokoch našla. Zabudla som, že existovala.

Moja babička ako 18-ročná:

.