Ako viete, odkedy mi novinári a dopisovatelia progresívnych denníkov rozoštvali rodinu, že s polkou druhá jej polka skončila ako s fašistami, sa len zvýšil môj záujem o týchto novodobých komsomoľcov, čo sú to za ľudia a ako rozbíjajú rodiny iným, štvaním svojich čitateľov k tomu, aby s členmi svojej rodiny skončili ako s fašistami, keď nebudú mať také isté názory, ako títo nikým nevolení novinári, že aké názory to mám povinne mať?

To isté by ste urobili, keby ste mali dieťa v sekte a zrazu by všetkých naháňalo, že sú bezbožníci alebo fašisti, keď tiež nie sú v takej sekte. Zvýšil by sa váš záujem o túto sektu, čo vlastne hlásajú a čo si máme všetci povinne myslieť, aby sme neboli fašisti!

Tak napríklad včera Samo Marec urobil čitateľom takú prednášku, že sa z neho po ubytovaní Ukrajincov na tri týždne, stal radikál:

„Dodnes neviem, odkiaľ presne sú. Viem, že z predmestia Kyjeva, ale nie z Buče. Viem, že boli dlho v krytoch, zažili ostreľovanie a bombardovanie. Ďalej som sa nepýtal, lebo som sa niekde dočítal, že ak mi to sami nepovedia, pýtať sa nemám. A tak neviem.

A je to hodnota, o ktorej oni nebudú nikdy ani tušiť, lebo – čo sú to vlastne za ľudia?“

Asi myslí 95 % občanov fašistov, čo nie sú čitatelia SME a nevolajú po tretej svetovej a okamžitom odpojení plynu. Tak za trest nemáme ani takú hodnotu, akú on zažil za tri týždne s Ukrajincami – formatívnu. 

„Som vo svojej podstate mierny človek. Dlhé roky som si nechával nadávať a prinajlepšom som sa zasmial. Od suseda som si vypočul, čo som im to len spravil, keď som do vchodu dovliekol Ukrajincov. Bol som už všetkým od komunistu až po fašistu.

Vždy som ustupoval, hlavne zmierlivo a slušne, a nikam to neviedlo: vždy som totiž skončil rozhnevaný a dourážaný a ešte aj s pocitom, že keď niekomu pomáham, teda keď sa riadim nejakými základnými pravidlami – napríklad, že človek by nemusel byť debil –, tak vlastne robím niečo zlé a mám to nejako obhajovať.

No a kým som ja ku všetkým pristupoval hlavne slušne a zmierlivo a snažil sa toho druhého neuraziť, keď mi nadáva, tak tá druhá strana zabrala celý priestor, zašpinila ho a rozbila, a keďže ich stále nikto nezastavil, teraz mi ešte vypisujú, že si za to všetko vlastne zaslúžim nejaký trest.“

To vážne jemu niekto vypisuje, že si za tie tri týždne, čo ubytoval Ukrajincov, zaslúži trest?

No, ja by som povedala, že mu to povedal len ten sused a on to takto zveličil, čo ho to chudáka stálo, inak by napísal, že mu to aj vypisujú, ako uviedol aj meno konkrétneho človeka, čo mu napísal, že klame o Rusoch.

A nie je dôležité, čo vám povie jeden sused alebo aj traja susedia, ale čo odmeňuje štát a čo štát ľuďom vnucuje ako správnu morálku! Či je alebo nie je na vašej strane celý štát aj s NAKA! Potom nie ste žiadnym hrdinom, že stojíte za štátnou mocou, ktorá bude ľudí s iným názorom prenasledovať!

A to on sám slúži takej úderke na iných, že aj rozoštvať rodiny, keď inak to s vnucovaním všetkým nejde, len vydieraním od ich čitateľov.

„Tri týždne v mojom byte bývala rodina, o ktorej neviem skoro nič, dokopy sme sa stretli azda päťkrát a už nikdy sa neuvidíme, im na pamiatku ostali knižky a mne jedna fotka. Stálo ma to trochu času a drobné nepohodlie, ale spoznal som skvelých ľudí a chvíľu som bol súčasťou ich cesty za lepším životom.

Na to sa nedá zabudnúť. Vlastne je to obrovská kopa úžasných vecí, ktoré tá druhá strana nikdy nezažije.

Potom mi napadlo, že som im do tej knižky mohol napísať aspoň Bratislava, 5. mája 2022, Samuel. Akože sa to naozaj stalo, chápete.

V piatok o pol siedmej ráno nasadli na autobus do Viedne.

Vážne, môj jediný životný cieľ je prežiť ten život dobre a v tomto som sa stal radikálom: nesmú nás zvalcovať, nesmú nás znechutiť. Máme tu miesto a musíme si ho vybojovať späť. Sme lepší ako oni, máme na oveľa viac a stojí za to dať to najavo.

A na to všetko som prišiel vďaka Putinovi.“

Tá druhá strana je pravdepodobne 95 % občanov Slovenska, čo SME nečítajú, nevolajú po tretej svetovej a okamžitom odpojení všetkého a nie sú teda morálni radikáli! Podľa neho asi Ukrajincov ubytovali u seba len čitatelia SME. Že si to u seba veľmi cení, svedčí tento záznam:

„Potom mi napadlo, že som im do tej knižky mohol napísať aspoň Bratislava, 5. mája 2022, Samuel. Akože sa to naozaj stalo, chápete.“

To si vážne cením, že sa v SME našiel aj niekto, kto ich aj ubytoval a podelil sa s nimi o vlastné postele a vlastnú kúpelňu, miesto len vypisovania, čo majú robiť iní. Ja si myslím, že každý má ísť osobným príkladom, keď niečo chce od iných a ešte im to aj vnucuje. Ešte keby tak aspoň na tri týždne nastúpil aj na front, tým by to pekne uzavrel, keby to prežil. Ja som z toho front a hrdinstvo iných nevnucovala!

Naša Ukrajinka Asija od nás náhodou tiež odišla presne 5.mája. A bola u nás od 3.marca dva mesiace a napriek tomu som pre nich fašista, čo nevolá po tretej svetovej a okamžitom odpojení všetkého a ako fašista sa nestal radikálom!

Zo mňa táto formatívna skúsenosť takého radikála nevyrobila. Stále si prajem mier a nie tretiu svetovú, lebo Asija bude žiť so svojim novomanželom (len v decembri mali svadbu), až keď vojna skončí! Ja nepotrebujem vykrikovať (ja nie som za to platená), nech tam hrdinsky bojuje za nás, lebo my im dodáme na ich povinné hrdinstvo zbrane. Ako by jeho formovala takáto skúsenosť, keby Ukrajinka uňho mala manžela ďaleko a pokým vojna neskončí?

Ako by sa jej pozrel do očí, že jeho SME vypisuje, nech tam hrdinsky padnú lebo za nás? Ako by potom videl mnoho rokov vojny?

Napriek tomu, že v našom vchode na dva mesiace pribudla Ukrajinka aj ukrajinský pes, ktorý štekal na všetkých susedov doradu, čo len prešli okolo našich dvier, lebo tiež prežíval traumu po tom všetkom, čo zažil, nezažila som nikoho, kto by ma chcel za to potrestať. Naopak som zažila od zdravotnej sestry, nech nás za to pánboh požehná a pomoc pri zháňaní topánok od kolegýň, lebo moje číslo jej bolo malé. Darovala som jej toľko oblečenia, že to odnášala do nového bývania dvakrát a ešte sa po zvyšok vráti. Nad niektorými vecami som aj váhala, či jej ich mám darovať, lebo mnoho vecí z toho boli šité alebo štrikované mojou mamou a jediná spomienka na ňu alebo celkom nové. Ale objavila som v nej človeka, čo má úplne rovnaký vkus ako ja a pomyslela som si, že nezáleží na rodine, ale na tom, že toto je človek, čo ich viac ocení kvôli rovnakému vkusu a mali by byť nosené a nielen spomienkou v skrini alebo mojim sebectvom – toto som si zohnala ja, hoci tebe sa to páči tiež. Tým som sa zarovno aj mnohých pekných spomienok vzdala. Taktiež mladosti: „Si mladá, na tebe to lepšie ukáže, ty sa musíš páčiť a užiť si to.“ Moja dcéra taký vkus nemá, ako my dve a tak som jej to dala ako ďalšej dcére, lebo mojej dcére tiež všetko, čo sa jej páči. A moja dcéra takú štíhlu postavičku nemá, ako som mala ja, takže to čakalo na Asiju.

Taktiež mám zážitok, že nechcem mať psa, maximálne mačku, lebo mačka si tak nevyžaduje hladkanie, škrabkanie a masírovanie. Aj som sa ho už bála pohladkať, že sa ho už nezbavím. No paradoxne mi tu chýba, nie je opretý o môj vankúš a nepozerá mi priamo do očí. Nikdy som nevidela psa, čo by tak vytrvalo hľadel a priamo do očí.

=======

Šialení radikáli v Poľsku. Toto je výsledok štvania médií do tretej svetovej. Vôbec sa nebudem čudovať, keď si mladí tretiu svetovú vydupú, keď sú tak nenávistne spracovaní médiami. Pod článkom v Česku tiež! Debilná generácia, čo volá po tretej svetovej a po ekonomickej samovražde v Európe do úplného ožobráčenia a totality s kreditným systémom ako v Číne:

VIDEO:

Ruského veľvyslanca vo Varšave obliali. K pomníku sa nedostal, veniec mu roztrhali

Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti

Chmelár:

„Dnes sa zasa Jill Bidenová stretla s ukrajinskými ženami, modlila sa za Ukrajinu a po prekročení hraníc sa v Užhorode vraj „neplánovane“ (ach, vy hlúpe stojany na mikrofóny, ako sa takáto návšteva môže uskutočniť neplánovane?) stretla s manželkou ukrajinského prezidenta Zelenskou. A tu som šokovaný hneď niekoľkokrát. Neviem, či si to pani Bidenová všimla, ale protokol ju mal jednoznačne upozorniť, že dnes je nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych krajín štátny sviatok Dňa víťazstva nad fašizmom. Odignorovať ho je hrubou urážkou hostiteľského štátu. Navyše, ak si uvedomíme, že prvá dáma USA strávila väčšinu času s Ukrajincami a na OFICIÁLNEJ NÁVŠTEVE SLOVENSKA sa stretne najprv s manželkou ukrajinského prezidenta, až potom s prezidentkou Slovenskej republiky… to je taká hanba, že z toho musia protokolistom vybuchovať hlavy. Nie tak však našim najvyšším ústavným činiteľom, ktorí sa pchajú pani Bidenovej do zadku tým viac, čím viac dáva najavo, že sú pri tejto ceste druhoradí.

Chaos nastal aj pri oficiálnych oslavách štátneho sviatku. Jeden ústavný činiteľ v Bratislave, druhý vo Zvolene, tretí v Liptovskom Mikuláši a štvrtý (premiér Eduard Heger) nevzdal hold padlým, vôbec a namiesto toho nadával Rusom. Akoby tí statoční muži, ktorí pred 77 rokmi padli v boji za našu slobodu, boli zodpovední za Putinove zločiny… Absolútna neúcta. Pred štyrmi rokmi som v príhovore na oslavách výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Liptovskom Mikuláši upozornil, že z hľadiska štátneho protokolu sa všade, všade v Európe konajú centrálne oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na miestach, kde sú najväčšie vojenské cintoríny domácich vojakov. Preto som presvedčený, že takéto oslavy by mali byť na Slovensku v Liptovskom Mikuláši, konkrétne na Háji-Nicovô, kde je pochovaných 1361 partizánov a vojakov 1. čs. armádneho zboru.

V poriadku, treba pripomínať aj podiel Ukrajincov, Bielorusov, Arménov, Kazachov, Turkménov, Židov, Tatárov, Rumunov atď., a samozrejme aj Čechov a Slovákov – všetkých, ktorí oslobodzovali našu vlasť a položili za našu slobodu svoje životy. Opomeniem aj to, že leví podiel na oslobodzovaní mali podľa štatistík ruskí vojaci, čo dnes mnohí nechcú počuť. Ale práve preto, že na Slavíne sú pochovaní aj Ukrajinci, si títo padlí zaslúžia úctu a pietu, nie demonštrácie proti „ruskému fašizmu“. Týmto zneucťujú aj ukrajinských hrdinov. Je hrozné, že Vladimír Putin pošpinil étos víťazstva nad fašizmom. Je strašné, že aj dnes, práve dnes (!!!) dopadali rakety na ukrajinskú školu, plnú ľudí, čo dôrazne odsudzujem! Ale tento deň napriek všetkému vždy bude patriť padlým hrdinom, patrí aj civilným obetiam druhej svetovej vojny, ktoré sa tak často opomínajú, ale nemal by sa zneužívať na takú ideologickú estrádu, ktorú dnes predviedol Eduard Heger.“

https://www.facebook.com/ChmelarEduard

.