malinova

Keď tak počúvam, čo všetko ženy riešia pri terapii škodlivých vzorcov z detstva, napadlo ma, že bolo šťastím, že môj otec ma nikdy nepochválil, lebo som tým nezískala škodlivý vzorec, že keď sa budem snažiť, tak už si jeho lásku alebo lásku muža zaslúžim.

Môj otec mi nikdy nedal ani takýto pocit, že čo by som tak musela urobiť, aby nebol chladný. Ja som tú lásku nemala ani za odmenu, čiže môj vzorec bol, že muž je takýto beznádejne chladný tvor, že keby si urobila čokoľvek, tak nebude iný. On je proste stále taký bez citov.

Tým pádom mi odpadlo v živote snaženie, ktoré by bolo úplne zbytočné, aby muži boli iní než sú. Dal mi vzorec, že toto je mužský štandard – muži necítia a ženy cítia ako moja mama. Proste dva druhy ľudí. 

A nikdy som nemala pocit, že si svojho muža musím získať. Naopak, bola som si istá ešte aj počas nevery, že je na mne závislý on. Tak ja ho môžem aj darovať, lebo tento „pes“ vždy pribehne ku mne.

Ale v podstate som si uvedomila, prečo som sa doňho nezamilovala. Nielen preto, že sa mi okamžite splnil, ale preto, že ma vždy veľmi chcel. A tým nespĺňal môj vzorec z detstva, do ktorého sa zamilujete, aby ste ho takto riešili – aby bol citovo nedostižný.

Moje zamilovanie čakalo na niekoho nedostižného, kto mi pripomenie môjho otca a bolesť z detstva.

Tým mám objasnenú záhadu, prečo moje dve lásky boli citovo nedostižní muži.

A ja som to niekde aj v tých textoch napísala, že aj ja som udržovala odstup, lebo keď ma budeš chcieť, ja ťa už nebudem chcieť.

Teraz chápem, že už nebudeš ten správne poškodený vzorec na zamilovanie. Ja na zamilovanie potrebujem nedostižného! Nesmie sa mi splniť, aby som mohla túžiť, dlho túžiť a márne túžiť!

To bol presne ten zákusok, čo som chcela – musíš byť nesplniteľný!

Opakovala som si ako som písala, že žiadny sex, lebo potom už nesplniteľný nebude!

To je neuveriteľné, že takto vzorce zranení z detstva určujú do koho sa zamilujeme.

Takže do R som sa nezamilovala preto, že sa mi hneď splnil, ale preto, že sa mi splnil.

Ja som hľadala nesplniteľného! Na lásku mal šancu len keby ma nechal.

No neskutočné.

Raz som čítala takú vtipnú knihu ku vzťahom, že napíšte si inzerát čo hľadáte podľa svojich chýb.

Napríklad:

Rád ponižuješ ženy a nemáš na ne čas?

Potom si dobre na mojej adrese.

A takéto inzeráty tam mali ľudia v rámci terapie o vzťahoch písať. Najprv zostaviť rebríček, čím vo vzťahu trpeli a potom z toho urobiť inzerát.

Napríklad:

Rada hráš divadlo a miluješ pomstu?

Presne takú vlčicu hľadám!

Samozrejme, malo to byť dlhšie, minimálne päť negatívnych charakteristík.

Môj inzerát na lásku by znel:

Dokážeš nikdy nepodľahnúť láske a výdatne ma tým týrať?

Potom máš zaručenú moju oddanosť a obdiv.

A takto sa môžete dopátrať, ako si za vlastné zážitky v láske môžete sami, teda vaši rodičia.

Nehľadáme v živote šťastie, ako si ľudia mylne myslia. Všetci hľadajú poškodených na svoj strih – chybu v našom systéme, aby sme ju citovo riešili a vyriešili.

A keď sa vám podarí takého človeka nájsť, svoj bolestný vzorec z detstva, tak sa zamilujete. Vaša duša v túžbe plesá, že môžete opravovať poškodený vzorec.

Nehľadáme šťastie, hľadáme bolesť. Lebo bolesť signalizuje, čo sme nevyriešili.

Nie je to úžasné? Že naše vzťahy nie sú náhody, ale opravársky fanatizmus?

Asi k tomu najtrefnejšia pesnička – nemá vzorec, ktorý hľadá a nepripomína mu nič bolestné:

.