malinova

Teraz stojím pred výzvou, ako by som opísala tú najkrajšiu lásku podľa môjho vzorca.

Pre iných je to asi také priťahovanie, keď sa dva magnety priťahujú a keď už sú blízko, skočia k sebe a neviete ich ani oddeliť.

Ale pre mňa a podľa môjho otca sa tie magnety približujú k sebe opačnými odpudzujúcimi stranami.

A to znamená, že keď sa dostanú k sebe veľmi blízko, zrazu je medzi nimi neviditeľná sila, veľmi mocná sila, ktorou dokáže jeden druhého odtláčať. Stačí hýbať jedným a ten druhý sa dá do pohybu – musí udržovať konštantnú vzdialenosť. Keby sa otočil a priskočil, už tú magickú silu cítiť nemôžete. To som cítila – nesmie sa na mňa prilepiť. Žiadny magnet nesmie stratiť magickú silu odpudzovania a presne na tej hranici, kde už dokáže svojou neviditeľnou silou odtláčať a dávať do pohybu druhý.

Aký obraz muža je teda magický?

Muž, ktorý zdanlivo nič necíti. Vyzerá chladne a odťažito a jeho city sa môžete maximálne domýšľať. Vzniká tým ten efekt – mama hovorí, že ťa má rád ale ja nič nevidím! Toto dokážu len muži, ktorí sú citovo nejednoznační, raz tak, raz onak (tarotová karta mesiac). Raz sa v ňom mihne niečo ako láska a raz chlad a arogantnosť. Fascinujúca diskotéková guľa, ktorej každá plôška odráža niečo iné.

Môžu tomu vyhovovať muži, ktorí zažili nejakú ťažkú citovú traumu a preto sa boja otvoriť. City ich desia, blízkosť ich desí. V sebe sa možno topia nejakými citmi, ale žiadne neprejavujú. Veľmi tvrdá škrupina, ktorá má svoje tajomstvo – možno tekuté vnútro, ktoré nikto nevidel. Lebo aj ja som presne taká.

Nemohla som na to prísť, lebo moje city k otcovi som tak vymazala, že keby mi mama o nich nehovorila, ani o nich neviem. Musia byť len niekde v mojom podvedomí. Nie som si vedomá toho, že by som ho mala rada. Tak logicky, ako mohol byť obrazom lásky?

Najčastejší môj sen na snívanie je muž, ktorý mlčí, nehýbe sa a len trpí citmi. Najkrajšia láska je, keď to aj bez slov dokážete vycítiť.

Toto iste nie je obrazom lásky pre iných. Tí si predstavujú ústretovosť, objímanie, padanie si do náručia, množstvo slov – všetko pre mňa povrchné ako keď magnety priskočia k sebe a nie je medzi nimi žiadna magická a neviditeľná sila.

Taká je len v mužovi, ktorý pod ťarchou citov len mlčí. To má kúzlo váhy. To je fascinujúce tým, že musíte cítiť, aby ste to vycítili. Nemôžete sa oprieť o nič, len o vlastné city a schopnosti vášho cítenia, že aj zranený človek, že aj zdanlivo chladný človek cíti. 

Raz bol jeden moment, keď moja magická láska začala príliš veľa rozprávať. Niekto by mal z toho radosť, ale ja som cítila, že veľmi nebezpečne to pre mňa týmto stráca magickú silu. Preto som mu prezradila, že hovorí so mnou, aby sa pekne vrátil k odpudzujúcej strane.

V tých videách dali na zamyslenie – vy ste na úteku, nemôžu za to iní. Vy schválne vytvárate situácie, že priťahujete a potom schválne nedokončíte. Ale ja to nevidím, že som na úteku. Ja v podstate celý život riešim ako tú magickú silu udržať. To znamená magický priestor, ktorý spĺňajú len celistvé duše. Medzi takými existuje magický priestor, lebo žiadny magnet nehľadá v tom druhom svoju polovicu. Nechce sa pricucnúť, neobmedzí váš priestor, zostáva vám vaša nezávislosť, vaša samota, nie sú tam hromady slov, ale cítenie.

Ani len takto sa ku mne otec nepriblížil. Nikdy ma nedržal za ruku. Celá jeho domnelá láska, ktorá vraj existovala podľa mojej mamy, bolo len jeho filozofovanie nad životom. Nič ani obrátené ku mne. Len taká túžba aby aj muži cítili. Okrem ich povrchného záujmu o množstvo žien.

.