malinova

Myslím si, že všetky túžime a to sa spája s našou láskou, byť prekvapené tým, čo vymyslí vaša láska, váš muž. Veď len vtedy cítite, že je tam aj niekto druhý, ktorý na vás myslí. Aj za vás myslí.

Včera som počúvala prednášku o tom ako sa zbaviť svojich starých vzorcov. Veľmi často majú ženy taký zhubný vzorec ako mám aj ja z môjho otca, že nemôžeš sa spoliehať na muža, nemôžeš od neho nič očakávať, nemôžeš sa oňho oprieť. Ja som to vždy prirovnávala ku kormidlu.

Čiže, nemôžeš si pospať, že on bude kormidlovať, lebo on nebude a pokiaľ budeš spať, on nechá kormidlo bez dozoru a stroskotáte na skaliskách.

A v tej prednáške zaznelo, že nedovolíme si ako ženy spoľahnúť sa na muža, lebo máme strach, že nemôžeme a pritom by sme mohli!

Že to len my si nedovolíme. A tu budem nesúhlasiť a tým ukážem ďalší problém, čo nastáva – prečo sa žena chytí kormidla, aby to muži chápali, presne prečo to urobí.

Muži si totiž myslia, keď to zažívajú, že zrazu ženu uvidia pri kormidle, že ona chce nad ním vládnuť, ona ho chce dirigovať, ona ho chce ovládať, ona to chce!

Ale to nie je pravda. Žiadna to nechce, to len podsúvate ženám vlastné túžby. To je túžba mužov – ovládať, mať moc. Toto sa nám ženám nepáči pri mužoch. Možno vládnuť inej žene, ale pri mužovi každá jedna túži po tej ochrane, že si môže pospať a vôbec sa nemusí o to kormidlo báť.

Takže, prečo sa to stane, že napriek tomu, že nechce, že to budí jej nevôľu, že si nemôže „pospať“ a núti sa postaviť sa ku kormidlu?

Nie je to len strach, len starý vzorec, sú to zážitky, že on fakt sa na to kormidlo vykašle a vy fakt smerujete na skaliská!

Čo by ste vtedy robili? Aj muža by napadlo vyskočiť a okamžite zachraňovať situáciu miesto kormidelníka, ktorého niet.

Musíme si dať príklad, aby ste mali predstavu, ako aj zo ženy, ktorá sa nebojí oprieť, muž vychová ženu, čo sa nemôže oprieť.

Vôbec som nemala strach oprieť sa o môjho muža. Napríklad kde budeme bývať.

Nechala som celkom naňho nech vyberie v ktorom meste budeme bývať. Keby si vybral Bratislavu, ideme do Bratislavy, keby si vybral jeho mesto, idem tam s ním, keby moje, budeme tu. A vedel, že celkom naňho spolieham čo vyberie. Ešte sa mi páčilo, že to on vyberie. Toto je prirodzené pre ženu, že sa teší na jeho predstavy, čo im vyberie.

A hoci to dobre vedel, že to má vybrať, nerobil celkom nič! Keby sme boli loď, tak sme len kotvili a stáli na mieste. Jeho v tomto kormidlo vôbec nezaujímalo. Vôbec to neriešil. Proste dva roky nevedel kde a stále sme bývali len u mamy.

Keby som to nechala naňho, tak to nerieši ani ďalšie roky. Pravdepodobne by sme sa skôr rozviedli ako tí, čo nemajú nič svoje, lebo jeho to ani nezaujíma.

Tak po dvoch rokoch som sa v tomto postavila ku kormidlu ja. Ja ako chlap som zvážila možnosti v týchto troch mestách a vybrala som ako najlepšie pre veľký byt a čo najskôr dostupný naše mesto. Ja som šla na bytové družstvo a všetko povybavovala. Vďaka mne bolo rozhodnuté kde, aký, že sme sa k nemu o ďalšie dva roky dostali.

To bol len príklad.

Pýtam sa, chcela som byť pri kormidle? Chcela som o tom rozhodovať ja? Mala som strach nechať to naňho?

Mala som čakať, že to bude riešiť o 10 rokov?

Takže, takto sa ženy vôbec nemôžu oprieť. Aj keby chceli. Lebo ten muž by to nechal na skaliská. A vy vidíte, že stroskotáte, tak začnete zachraňovať. To bol len jeden príklad ako ma svojou ľahostajnosťou ku kormidlovaniu vycvičil na kormidelníka! Takto som sa v našom manželstve stala praktickým mužom a on spokojnou ženou, čo si môže pospať.

Takže sme pri otázke, čo s tým!

Väčšina žien sa stane kormidelníkom a mužom preto, lebo chcú zachrániť manželstvo, aby neskončili na skaliskách.

Tak aj ja. Chcela som aby to manželstvo neskončilo. Aby sme nestroskotali a preto som sa musela stať mužom, aby sme nestroskotali.

====

Dnes viem, čo treba robiť.

Pospať si a čakať, kedy ti oznámi – Stroskotali sme! Vieš, ja som si nemyslel, že tam budú ešte nejaké skaly. Prepáč, pospal som si tiež.

A veď aj ty si mohla skočiť ku kormidlu, keď si videla, že spím!

Viete, akú to má výhodu, takéto riešenie?

Rozvod zažívate keď máte ešte len jedno dieťa a ste mladšia a máte väčšie šance nájsť si niekoho, kto pri kormidle nebude spať a nebude sa správať ako žena.

Presne takto sa stávame kormidelníčkami a mužmi! Chceli sme tú loď manželstva zachrániť a preto sme stroskotali o mnoho rokov neskôr!

A navyše sklamané, že sme MUSELI byť mužmi!

Raz to moju mamu dožralo, že vôbec nemá záujem nájsť nám byt na prenájom a stále bývame u nej.

Ona ma nahovárala na to, aby som mu povedala, že keď nenájde byt na prenájom, tak už nemôže u nás bývať. Nech sa ako chlap postará o nejaký byt.

Ja som vôbec nemala záujem toto robiť, ale mama ma na to presvedčila, že musím na tom trvať, že musí nájsť byt inak u nej nemôže bývať.

A keď som mu to povedala, zostal ten čas, pokým nájde byt, bývať na pracovnej ubytovni.

A preto mi bol neverný, lebo ešte som ho aj nestrážila a vystriehla si ho tam kolegyňa!

Ale najväčší poznatok o ňom všetci uvideli až keď som sa s ním rozviedla, lebo stroskotal!

Každý si myslel, že ho pozná a že naše manželstvo tak skvele kormidluje on. Ešte som sa starala o to, aby mal imidž kormidelníka, ale všetko, čím bol on so mnou, som bola ja!

Muž, čo sa stará o jeho imidž muža. Ešte aj jeho váhu som kontrolovala. Ale tak pekne, decentne: – Vieš, ktorý je to knedlík? –

Nie tak, že nemôžeš ho zjesť. Ale nenápadne, aby si všimol to číslo.

Takže, pokiaľ bol so mnou, ešte som jeho váhu udržovala.

Aby nechodil špinavý, aby mal všetky doklady, aby nezabudol kľúče, aby bol ostrihaný, aby nepil, aby sa neprepchával.

Bola som vždy ako zdravotná sestra pri operácii. Keď zatvoril dvere na byte, zostala som ešte stáť pri dverách, lebo zvykol sa ešte o 3-5 minút vrátiť, aby mi povedal:

– Ešte mi podaj kľúče, ešte mi podaj… –

Preto som hneď od dvier neodišla. Lebo o chvíľu by ma aj tak volal, čo mu mám ešte podať.

.