„Elena vyrastala v rodine bez otca, priľnula preto k matke, ktorú si idealizovala a k mužom nadobudla nenávistný a nedôverčivý vzťah. Tak zúfalo túžila po rodine, že si vytipovala muža, ktorého jej odporúčala matka, a hoci do neho nebola zamilovaná, požiadala ho o ruku. Vzali sa, mali deti. Nič jej nechýbalo a hlavne bola dirigentom v rodine. Vždy podceňovala mužov, takže si neuvedomila, že manžel cíti, že ho úprimne nemilovala. Nečudo, že ju podviedol. Po rozvode sa venovala deťom a hľadaniu lásky. Nenašla ju a aj deti ju odvrhli. Začala obviňovať všetkých okolo, len nie samu seba. Nepriznala si chyby vo výchove, že deti nemohli ako malé ani plakať, lebo to považovala za slabosť. Stále si o sebe namýšľa, že je výnimočná a citlivá, pritom je len nevyrovnaná a povýšenecká.
Akí naozaj sme? Aby sme to vedeli, musíme sa pozerať do zrkadla a najlepším zrkadlom je náš partner. Ak chceme rásť, musíme mať pri sebe človeka nie akého chceme, ale akého potrebujeme.“
Takto proti sebe bojujú ženy, aby to muži nevideli. Proste len zákerne ako otrokyne. A celkom náhodou to napísala žena, čo tu do mňa chodila vŕtať.
Väčšinou ma na tom naštve, keď to nemá logiku.
Napríklad, keby som sa mala vydať až keď sa zamilujem, ako som ani netušila, že sa dá, tak sa musím vydať len za môjho bratranca alebo tretiu magickú lásku a keďže ma nechceli, tak zostať starou dievkou.
Ale pritom som namyslená, keď si nenájdem bárskoho aj bez lásky!
A ona už svojho partnera miluje, lebo chápe, že musí mať pri sebe partnera nie akého chce, ale akého potrebuje.
A moje deti by rovnako „odvrhli“ aj ju ako sprostú starú hlupaňu, čo volila súčasnú koalíciu a je len nacistka.
Tak sa pozri do zrkadla, do ktorého sa mám pozrieť ja, že aj ty si nacistka! A stará hlupaňa, čo volila túto koalíciu.
Ale aj ona pochopila, že som lásku hľadala!
.
Celá debata | RSS tejto debaty