malinova

V strede Raja stála letná kuchynka. Keď prišla domov moja mama a aj teta z Čiech, čo bola od nej o tri roky mladšia a prišla aj teta z dediny, čo bola o ďalšie tri roky mladšia, všetky sa aj s nami natlačili do letnej kuchynky a najprv sa dve hodiny spievalo.

Teta z Čiech spievala prvý hlas a moja mama druhý. Nerozprávali sa pokým si nezaspievali všetky pesničky. Verila som, že máme nádhernú rodinu, sestier, ktoré sa takto milujú.

Keď som mala 18 rokov a chodila som do školy v Bratislave, chodievala som k babičke aj cez rok lebo už som to nemala ďaleko.

Raz keď som odchádzala, babička mi šla natrhať kvety, čo som ale nevedela a najstaršia teta ma naháňala, aby sme už šli na vlak. Boli sme už skoro hore pri bráničke, keď dobehla babička s kyticou pred dom a mávala mi s ňou, že ešte tú kyticu mi chce dať. A ja som sa pre ňu chcela vrátiť, ale najstaršia teta povedala, že už nie je čas a musíme ísť na vlak. Nedovolila mi vrátiť sa po tú kyticu. A tak to bolo naposledy, čo som videla babičku živú, ako mi máva tou kyticou, že si ju mám zobrať.

Potom nečakane zomrela, náhle dostala porážku vo svojej izbe a pokiaľ dedko bežal o pomoc, babička zomrela.

Takto si navždy pamätám, že najstaršia teta mi nedovolila vrátiť sa po tú kyticu, čo koľko by trvalo, keby som za dve minúty po ňu zbehla od bráničky? Ale najstaršia sestra nebola romantická duša, pre ňu nejaká kytica a kvety neznamenala nič. To je tá, čo nechala sexuálne obťažovať svoje dcéry, aby mali plnú chladničku od jej ženatého milenca.

Keďže babička potom zomrela, tak som si tú jej poslednú kyticu, čo mi nestihla dať, navždy zapamätala.

Ja som sa takto neobťažovala ísť tejto tete na pohreb. Nie z nenávisti, z ľahostajnosti k jej životnej ľahostajnosti.

Keď bol babičkin pohreb, moja mama si dala na hlavu čiernu šatku. Ale pamätám sa ako sa teta z Čiech postavila pred zrkadlo a tiež si chcela dať šatku na hlavu, ale nedala si ju, lebo v tej šatke a pred zrkadlom vyzerala stará. Ona sa v tom zrkadle kontrolovala ako bude vyzerať na pohrebe.

Stála som vedľa nej, tak som to jej zvažovanie – ako bude na pohrebe vyzerať, videla.

Zostal som otrasená tým, že niekomu zomrie mama a ona rozmýšľa ako bude na pohrebe vyzerať. Ale toto bola tá teta z Čiech. Celý život ju zaujímalo ako bude vyzerať pred lekármi s ktorými bola mužovi neverná.

To mojej mame bolo jedno ako vyzerá. Veľmi ťažko prežívala ako to prežíva dedko, lebo dedko to veľmi ťažko niesol. Často som mala dojem, že v tej rodine cíti len moja mama a dcéry najstaršej sestry. Jedna z nich má teraz chatku v bývalej letnej kuchynke. No dnes je to diera na spadnutie.

Keď sme sa vrátili z pohrebu, bol kar. A keďže som už mala 18-násť, tak som už chápala, čo sa na tom kare deje. Delili sa tam peniaze. A ja, čo som si myslela, že máme výnimočnú rodinu s Rajom, videla som prvýkrát kar na ktorom sa delia peniaze. Toto by mal vidieť môj bratranec, či by ho ešte zaujímali v živote peniaze. Keby videl vlastnú rodinu ako ľahostajných supov.

Dedko sa na tom pohrebe bál vlastných dcér a povedať im čo chce. Hovoril to mojej mame v izbe. A keďže bol taký zbabelý aj ako chlap a bál sa nielen vlastnej ženy ale aj svojich dcér, moja mama im v kuchyni hovorila ako tam sedeli, že vlastný otec sa vás bojí a tak vám ja hovorím, čo chce. Moja mama bola z toho tiež hotová, lebo ona ako normálny človek všetko citlivo prežívala a zvlášť po pohrebe svojej mamy. No sestry z nej urobili precitlivenú, že čo to tak prežíva akokeby za to bola nenormálna ona.

A vtedy sa ma teta z Čiech urážlivo spýtala: – To vždy je takáto? –

Akokeby sme boli v škole. Toto som veľmi dobre poznala, takúto vetu od nejakých surových spolužiačiek, čo chceli nejakú zhodiť.

To bol asi ten najhorší bod, že vidím ako ešte urážajú moju mamu.

Takto vždy pracovali kocky – Niekto niečo moc prežíva a kocky neprežívajú! Ani na pohrebe!

Mňa to tiež tak všetko rozčúlilo a ešte vydráždená tým, že urážajú takto „cítením“ moju mamu, že som na tom kare vynadala dedkovi pred všetkými, že moja mama je do toho konfliktu zavlečená preto, lebo on je ako chlap zbabelec a ako sa bál vlastnej ženy, bojí sa aj vlastných dcér a moja mama mu má robiť hovorkyňu?

Veď on ju týmto do toho zatiahol! Pre svoju chlapskú zabelosť. Jeden chlap by mal sám povedať, čo chce.

Na to ma zastavila najstaršia sestra, že takéto hovoriť dedkovi, keď mu práve zomrela žena, je príliš!

Ale koho tam zaujímalo, že zomrela babička? Veď všetkých zaujímali len peniaze akokeby bol zomrel miliardár.

Odišla som do dedkovej izby plakať ako teda tiež nenormálne citlivá. Lebo pre takéto kocky je každý človek, čo cíti, príliš citlivý!

Mne bolo jedno, čo si o tom myslí moja mama, ja som si myslela toto, že moju mamu tým zatiahol do konfliktu dedko svojou odvekou zbabelosťou. Tak to bolo.

No moja mama prišla za mnou do izby a povedala mi: – Si moja dcéra. –

Chápala som ako to myslí. Že som rovnaká ako ona a tiež cítim, čím sa teda nehodíme do tohto sveta ako príliš citlivé!

Najmladšia sestra chcela z pozemku tú časť, čo je na kraji a o meter viac, keby sa prišlo na to, že si dedko odkrojil z poľa o meter viac. Čo urobil preto, lebo z cesty na hornom pozemku mu zobral štát svojvoľne jeden meter.

Nemám nič proti dotržnosti, veď aj v tomto mi bola teta vzorom, ale mohla inak vychovať svoje deti ako venovať sa len dotržnosti.

Normálni ľudia by ten Raj zachovali. Ale normálni planétu neobývajú. Na to by strašne doplatili a museli spolupracovať. Takže si ten Raj rozdelili na slíže. Polka s domom sa predala a z druhej boli štyri dlhé slíže odhora až dolu. Môj bratranec pozná z Raja len takýto realistický zostatok.

Tiež sme mali jeden slíž, ale keďže najstaršia teta stále pýtala od mojej mamy peniaze, že ju to veľa stojí starať sa o jej časť, keď je ďaleko, tak jej to moja mama predala. Kúpili sme si za to koberec. Za našu časť z Raja. 

Už som ho dávno vyhodila.

Ani jednej tete nepôjdem na pohreb, sú mi ľahostajné. Žili ako obyčajné kocky a určite by som o nich nepísala knihu.

Hlavne, že riešili moje sexuálne fantázie.

Ale ja mám fantázie aj keby boli ľuďmi. Nielen ubíjajúcimi kockami.

.