malinova

Od detstva som zaťažená na kočíky a brány.

Do Raja viedli tri brány. Horná, dolná a na pole. Za Rajom už nebolo nič len pole, je to posledný dom v dedine.

Voľakedy v detstve som nakreslila vlastnú mapu dediny až po dolný kostol. Na veľkom baliacom papieri a takom vytvrdenom, že to bolo ako veľká školská mapa. A vždy keď som učila žiakov učivo plán, kreslila som na celú tabuľu mapu od železničného priecestia k babičke a k Xene ako ukážku, čo je to nakresliť plán tak, aby si to vedeli predstaviť. Takto vždy všetci moji žiaci poznali aj mapu Raja.

Horná brána:

Bola plná z plechu, čiže do Raja ste mohli vidieť len škárou pri pántoch. Túto bránu som natierala farbou len raz, ale odvtedy som milovala natieranie brán aj u druhej tety v tej dedine, kde sme mali letný ranč.

Keď ste sa postavili na múrik, dočiahli ste na zahnutý veľký klinec do oblúku z vnútornej strany, kde visel kľúč a mohli ste si otvoriť, lebo keby ste len kričali, nedopočuli by vás. Ale keď ešte mala babička psa, ten v diaľke už štekal, že niekto je pri bráne, hoci jeho búda sa nachádzala až pri vstupe do dolnej záhrady.

Keď ste vošli dnu, pred sebou ste mali dlhý a dosť široký betónový chodník až po menšiu kovovú ohradu pred letnou kuchynkou a domom, kde babička zvykla rozvešať periny do ktorých som sa postojačky hádzala. Pozdĺž celého chodníka vpravo boli rôzne kvety, tu mala babička aj obrovské ľalie a za nimi trávnik s marhuľami. Celé je to marhuľová oblasť. Za tým všetkým začínal vinohrad, ktorý bol ako obrovské bludisko, kde rástli aj ďalšie marhule. Hneď pri bráne hore bola hojdačka pre jedného na ktorej sme sa striedali.

Počas každého leta som mala chrasty na obidvoch kolenách, lebo vždy som sa po tomto chodníku rozbehla a on bol z kopca. Dodnes si pamätám ako sa ma dotklo, že mama ma neľutovala, ale fotila ako po páde revem:

Vľavo bolo pletivo od vinohradu vľavo. Systém rozdelenia záhrad na rôzne strany nám umožňoval deliť si celý pozemok, ktorá kde práve býva a čo vlastní. Pri pletive rástli z opačnej strany kvety a to hlavne také z ktorých sme si robili cumlíky.

To bol vstup zhora.

Dolná brána:

Bola na opačnej strane pozemku, hneď pod železničnými koľajami. To boli len drevené dvere s pletivom, ktorými sa dalo prechádzať k druhej tete po koľajniciach. Trochu ste po nich prešli a zišli ste pri povestnej kadibudke u druhej tety. O tej kadibudke som už písala, že museli ste sa vyzliecť pred ňou, lebo nebol v nej žiadny priestor, len na sedenie.

Moja mama mala v detstve psa Gaštanka. Dostal meno podľa knihy, ktorú dostala, ako aj ja. A toho zabil vlak na tomto mieste.

Keď ste vošli dnu z tejto strany, mali ste pred sebou trávnik so stromami. Pri páde z hrušky si Xenina sestra zlomila nohu. Teda neviem, či ju mala až zlomenú, ale revala, že ju má zlomenú. Vľavo začínali kukurice, kde sme sa hrávali na kaderníctvo a robili im z vlasov vrkoče.

Keď si predstavujem trávu s chrobákmi, vždy ležím tuto, lebo tu ste mali najväčšie súkromie na celom pozemku. Tu vás vidno nebolo.

Vždy v mysli ležím neomylne tuto, keď si predstavujem kde tam ležím.

Po úzkej vyvýšenej cestičke smerom ďalej začínali hriadky so zeleninou a vpravo pri pumpe rástli kvety. Tu je pochovaný jediný brat mojej mamy a jej sestier, ktorý sa ani nenarodil, ako päťmesačný plod. Rástli tam modré kvety Strapatý Jano. Mohli mať brata. Mal byť šieste dieťa. Babička to nikdy dedkovi neodpustila, že ju presvedčil na potrat. Babica bola u nich doma a dedkovi podala uzlíček, aby ho šiel pochovať. Vraj dedko plakal, keď šiel pochovať jediného svojho syna.

Tu ma babička posielala natrhať čerstvé paradajky a papriky. Pred plotom k letnej kuchynke rástli v dlhom páse červené ríbezle. Tu rástla višňa aj orech. A pred nimi babička zvykla mať klonku so sliepkou a kuriatkami. Za plotom už bola búda so psom. Maliny rástli až za letnou kuchynkou v hornej záhrade.

Bočná brána do poľa:

Keď ste od stredu Raja, ktorým bola mriežka na odtekanie vody pred letnou kuchynkou, prešli cez hydov dvor vedľa kadibudky a malú oplotenú cestičku, ktorou babička vypúšťala sliepky na pole, boli tam drevené dvere na pole. Používali sme ich na vybehnutie do poľa pri mávaní vlaku, ktorým niekto prichádzal. Preto tieto dvere sa mi spájajú so vzrušením rýchlo utekať na pole a odušu mávať tým, čo ste schmatli.

Presný stred Raja – kovová mriežka pred letnou kuchynkou do ktorej babička liala vodu a potom sme sledovali ako jarčekom vyteká vo svojej vybetónovanej cestičke popri kvetoch pred letnou kuchynkou až do dolnej záhrady.

Tu sme si umývali zuby a večer sme tu mohli aj čurať a sledovať ako moč vyteká svojou cestičkou až do záhrady. Takže jedna čurala a druhá to sledovala ako si to tečie. Keďže ste len čurali, tieklo to pomaly a tým to bolo napínavejšie.

Babička vždy mala niekoľko mačiek, ale najdlhšie mala mačku, ktorú volala Starká. Mala som pocit, že to je nesmrteľná mačka.

Ja so Starkou v presnom strede Raja pri kovovej mriežke:

No keďže Xena bývala na inej ulici, písala som jej raz v detstve adresu – Xeničke na zelenú bránu.

.