19.3.2023 po 20-tich rokoch

MARTIN M. ŠIMEČKA

Chyba, ktorej som sa dopustil pred 20 rokmi

„Invázia do Iraku, ktorú som vtedy schvaľoval, urobila svet horším a hoci sa mala stať dôkazom úspešného šírenia demokracie vo svete, v skutočnosti ju oslabila.

Iba raz som sa mýlil naozaj tak zásadne, že sa dodnes pýtam, prečo sa mi vtedy také zatmenie mysle prihodilo. Najmä preto, lebo som sa nemýlil len ja, ale aj mnohí moji priatelia a významná časť západných elít.

Ide o inváziu do Iraku, od ktorej uplynulo 20 rokov. Aliancia demokratických štátov spoločne zaútočila na cudzí štát bez súhlasu OSN a napriek obrovským protestom verejnosti, keď sa len v Ríme zišli tri milióny ľudí, čo sa zapísali do Guinnessovej knihy rekordov ako najväčší protivojnový protest v dejinách.

Bol som v tom čase šéfredaktorom denníka SME, môj chybný úsudok mal teda aj spoločenský presah. Bol som hlboko presvedčený, že invázia je správna a morálne opodstatnená.

Ako som k tomu presvedčeniu dospel? Vôbec nie preto, lebo Saddám Husajn podľa Američanov ukrýval zbrane hromadného ničenia, hoci po dobytí Iraku prekutali celú krajinu a žiadne nenašli. Vôbec nie preto, lebo Husajn podporoval islamských teroristov al-Káidy, čo možno bola pravda.“

https://dennikn.sk/3290149/chyba-ktorej-som-sa-dopustil-pred-20-rokmi/?ref=tit1

Ani pred rokom som neurobila „chybu“, aby som inváziu Ruska na Ukrajinu schvaľovala a to som nebola ani šéfredaktor SME ako Šimečka!

Ja som totiž nebola a nie som za žiadnu propagandu platená a tak môžem kritické myslenie používať celkom slobodne a nemusím v tomto nikoho za plat poslúchať!

Inváziu do Iraku som neschvaľovala, hoci som o politike nevedela celkom nič. Z boja za to, aby táto invázia do Iraku nebola, som vyšla ako hlupák, ktorý nerozumie politike, lebo novinári rozumejú lepšie! Našťastie vtedy som ešte preto pre nich fašistom ani dezolátom nebola. Vtedy taký hnusný boj proti iným názorom neviedli, ako vedú až teraz! Bola som len hlupákom, že nechápem oprávnenosť tej len „vojenskej operácie“ ako volali vojnu v Iraku, čo dnes na Rusku kritizujú!

No dôležitejšie teraz je, čo sa odohralo pred rokom.

Tiež mi tu vždy ich trollovia len nadávali, že mi straší v hlave, keď si myslím, že týmto politickým postupom západu vyprovokujú vojnu s Ruskom! Kritizovala som tento postup západu, čo budú v budúcnosti podľa mňa kritizovať ešte mnohé svetové médiá!

Týždeň pred inváziou Ruska na Ukrajinu sme už na českej alternatívnej scéne mohli čítať, že ako to urobia cez osamostatnenie dvoch republík, ktoré uznajú a potom ich pozvú. Mám o tom článok, kde ich citujem, že takto to podľa nich bude.

Čiže už som očakávala, že táto invázia začne a preto som napísala svoj článok, čo by som na mieste Putina urobila ja a prečo ja s touto inváziou zase len nesúhlasím. Celkom náhodou začala invázia už na druhý deň.

Ale v tom článku z 23.2.2022 mám dôkaz, že dopredu pred ruskou inváziou som napísala, že ja s ňou nesúhlasím, prečo s ňou nesúhlasím a ako by som postupovala ja, keby mňa volali niekde zachraňovať svoju národnostnú menšinu. Presne, čo by som vyhlásila ako Putin, prečo ja hranice Ruska neprekročím!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Napriek tomu som bola týmito novinármi, ako iní občania, osočovaná, že som „dezolát“ a „fašista“, keď povinne nehlásam myšlienky ich novinárov a nechcem tretiu svetovú vojnu, nechcem zapojenie všetkých štátov do tretej svetovej, nechcem ožobráčenie EÚ sankcami a dovolím si chcieť mier!

Kvôli tomuto proti občanom poštvali svojich čitateľov a rozoštvali im rodiny, že sme preto „dezoláti“ a „fašisti“!

Odvtedy dennodenne dostávam nadávky, že som „proruská fašistka“, čo je podľa mňa nacizmus, takto štvať proti nejakej inej skupine ľudí!

Myslíte si, že to je len ďalšia „chyba“ novinárov? 

Podľa mňa zločin novinárov, že rozoštvali spoločnosť a rozoštvali rodiny!

Každý človek má právo chcieť mier! A skutoční liberáli by to nikdy ľuďom neupierali!!!

Chmelár 19.3.2023:

.

„Udalosti spred 20 rokov, keď sme sa doteraz nevysporiadali s podvodníkmi, ktorí nás zatiahli do najničivejšej vojny 21. storočia, ovplyvňujú tento svet dodnes. Urobili ho nebezpečnejším, zraniteľnejším a podozrievavejším. No najmä zrelativizovali všetky pravidlá, ktorým sme dovtedy verili. Keď dnes nemecký kancelár vyhlási po vydaní zatykača na Vladimíra Putina, že je to dôkaz, že nikto nestojí nad zákonom, musí vám byť mdlo z toho, ak v base nehnijú George Bush, Tony Blair alebo Mikuláš Dzurinda. Ak si prečítate v Denníku N, že bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok vraj uznáva, že Spojené štáty zlyhali, musíte žasnúť na takýmto chrapúnskym alibizmom, keďže to bol práve vtedajší štátny tajomník MZV SR Ivan Korčok, ktorý odmietol pri schvaľovaní účasti slovenských vojakov čakať na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN.“

Útok na Irak ako začiatok konca medzinárodného poriadku

.

„Výsledkom boli státisíce mŕtvych (niektoré údaje hovoria až o milióne), katastrofálne zničená krajina a destabilizovaný Blízky východ, ktorý umožnil rozmach terorizmu a vznik Islamského štátu. Tieto fakty uvádzam nielen ako historickú spomienku. Dôvod, pre ktorý si toto výročie treba dôrazne pripomínať a nedovoliť, aby ho mocenské elity a skorumpované médiá zamietli pod koberec, je najmä ten, že práve fiasko v Iraku a dôsledky rovnako protiprávneho bombardovania Juhoslávie, ktoré viedlo k ulúpeniu Kosova a vytvoreniu klientského štátu pod patronátom USA, spôsobilo globálnu devastáciu medzinárodných vzťahov a totálny rozvrat medzinárodného práva, čo otvorilo cestu k medzinárodnej anarchii a áno – aj k dnešnej ruskej agresii na Ukrajine. Súčasnú krízu medzinárodného prostredia nie je možné riešiť bez nápravy týchto zlyhaní z minulosti. Namiesto toho sme však svedkami snáh o bagatelizovanie alebo dokonca popieranie zločinov z Iraku.

Žiadne princípy sa nedajú dodržiavať bez porovnávania a rovnakého uplatňovania pre všetkých

Už viackrát som upozorňoval na to, že primitívne demagogický výraz „whataboutizmus“ alebo „ačohentizmus“ nevznikol v odbornom prostredí, ale v propagandistických kruhoch ako snaha o umlčanie, spochybnenie alebo diskreditáciu hlasov, ktoré tieto nevyriešené zločiny pripomínajú. Žiadne princípy sa však nedajú dodržiavať bez porovnávania a bez ich rovnakého uplatňovania vo všetkých prípadoch. Tým skôr, ak je dokázané, že správanie Spojených štátoch v medzinárodných vzťahoch je oveľa agresívnejšie a krvavejšie ako ktorejkoľvek inej veľmoci a vyžiadalo si milióny mŕtvych. Ruský prezident Vladimír Putin obhajoval pred rokom svoj útok na Ukrajinu okrem iného aj tým, že medzinárodné právo už dávno neplatí a spomenul „ilegálnu inváziu do Iraku“ ako „jeden z najmarkantnejších príkladov nerešpektovania princípov Charty OSN“. Toto v žiadnom prípade nemožno akceptovať ako ospravedlnenie okupácie suverénneho štátu. Dokumentuje to však anarchiu v medzinárodných vzťahoch, ktorú spôsobilo práve správanie Spojených štátov (a ich vazalov) na globálnej scéne a neschopnosť niesť za neho zodpovednosť.

Dnes všetci tí podvodníci, ktorí klamali celú spoločnosť a manipulovali verejnou mienkou v prospech nelegálnej vojny v Iraku, zahovárajú svoju zodpovednosť eufemistickými výrazmi, že ich podpora invázie do Iraku bola akousi „chybou“. Keby to oficiálne kruhy naozaj takto vyhodnotili, tak by zodpovední západní politici dnes sedeli v celách v Haagu za zločiny proti ľudskosti a všetky tie zástupy expertov, analytikov a novinárov, ktorí klamali verejnosť, by pracovali akurát tak za pokladňami McDonaldu. Stal sa však pravý opak. Západní predstavitelia, ktorí spustili vojenskú agresiu proti Iraku, sú dodnes vážení členovia elitnej spoločnosti, analytici a žurnalisti, ktorí cielene vyrábali propagandistický súhlas verejnosti, sú akceptovaní ako experti a hegemónia Spojených štátov je v prostredí hlavného prúdu stále akceptovaná. Pritom nikto z nich sa ani len neospravedlnil – len si všimnite triumfálny návrat expremiéra Mikuláša Dzurindu (ktorého médiá predstavujú ako nádej pre demokratov) alebo bývalého vicepremiéra Ivana Mikloša (ktorého si prezidentka Čaputová vybrala ako svojho poradcu) na výslnie slovenskej politiky.

Nebola to chyba, ale chladnokrvný zločin

Nie, prepadnutie Iraku títo ľudia nikdy nechápali ako „chybu“. Bolo to chladnokrvné vypočítavé rozhodnutie, ktoré splnilo presne tie očakávania, ktoré zamýšľali: uspokojenie ekonomických záujmov západných energetických koncernov, strategická geopolitická kontrola regiónu a rozšírenie americkej hegemónie v oblasti. Predstierať po dvadsiatich rokoch, že im išlo o slobodu, demokraciu a odzbrojenie diktátora, by bolo nanajvýš trápne, preto sa uchýlili k falošnému naratívu o „chybe“. V tomto zlyhaní a strachu zo zodpovednosti treba hľadať príčiny extrémnej agresivity týchto ľudí, ktorí dnes šikanujú odporcov vojny na Ukrajine hysterickými výčitkami, že sa mýlili, keď si mysleli, že Putin nezaútočí. Markantný rozdiel je zjavný: tí, ktorí podporovali vojnu v Iraku, sa nemýlili, oni otvorene klamali a šírili lživé dôvody pre nelegálnu inváziu. To oni by sa mali ospravedlniť za to, že klamali a manipulovali národ. Štvali verejnosť do vojenskej agresie v Iraku a štvú verejnosť aj do pokračovania vojny na Ukrajine. Ich militantné vedomie nevidí iné riešenie ako vojnu. A preto sa snažia umlčať alebo dokonca kriminalizovať tých, ktorí by mohli odhaliť ich nečestné úmysly.

Masaker vo Fallúdži…

Medzinárodný trestný súd je skvelá myšlienka, je to posun od medzinárodného práva ku kozmopolitnému, o ktorom sníval už Immanuel Kant, ale jeho zmysel sa naplní až vtedy, keď bude platiť pre všetkých. Inak sa nestane globálnym orgánom spravodlivosti, ale zostane len nástrojom mocenskej nadvlády.“

(krátené, prečítajte si celé)

https://casopisargument.cz/?p=49233&fbclid=IwAR3iQi1ocq_MHNIECK7dFr6140IrduKEwDkmuRJ1EGcuyKDYanRn6T6WHBg

5.marca 2023

Ktorý politik kázal ľuďom označovať iných ako dezolátov, svine a fašistov?

To je môj najväčší sen, ktorý si často predstavujem, ako Jakub Filo a ďalší novinári, čo sa na tom aktívne podieľali, sedia na súde ako obvinení a ľudia doradu o nich svedčia. Čo by som hovorila ja, čo všetko spáchali, čo hovorili, ako rozoštvávali ľudí, ako mne rozoštvali rodinu a synov proti sebe. Nikto nám nikdy tak neublížil, toto sa nedialo ani v socializmu, ako títo novinári. Toto od novinárov zažili ľudia v 50-tych rokoch, čo už naša generácia v socializme nezažila.

Neprajem si, aby sa im niekto vyhrážal a mohli sa hrať na nevinných. Neprajem si, aby im niekto čo len skrivil vlas na hlave, aby sa mohli hrať na nevinných. Túžim po spravodlivosti, aby boli za to riadne súdení a odsúdení, aby si tie obžaloby vypočuli, čo všetko tu spôsobili a na čom spolupracovali a len za novinársky plat.

Predstavujem si, že ľudia už môžu o nich vypovedať a už sa im nemôžu vyhrážať prenasledovaním a hlavne, že to zažijú.

Ako sa to neudialo s najväčšími prenasledovateľmi z čias socializmu, po tomto túžim, aby títo už spravodlivosti neušli a riadne boli súdení.

Aby to ľudia v mainstreame a v podaní iných novinárov videli, že prebiehajú spravodlivé súdy. Už to by bolo veľkým zadosťučinením spravodlivosti, nezáležalo by mi tak na odškodnení za rozoštvaté rodiny a rozoštvatých občanov, ktorým takto beztrestne zasahovali do života.

Učia svojich čitateľov, ako spracovaní majú na iných útočiť – akými slovami – „dezolát, sviňa, špina, fašista“, keď si povinne nebudeš myslieť a hovoriť to isté! Učia svojich čitateľov bojovať brata proti bratovi a deti proti rodičom!

Toto tu bolo v 50-tych rokoch!

Dúfam a verím v spravodlivý súd s novinármi, že robili a robia špinavú prácu pre mocnosti, ktoré nás práve ovládajú a do akej vojny nás chcú práve poštvať.

.