malinova

Skutočný liberál nemá najmenšie problémy s kresťanmi a skutočný kresťan nemá najmenšie problémy s liberálmi. To platí ak ide o skutočných predstaviteľov toho, ku čomu sa hlásia. Čiže v prípade liberála ide skutočne o človeka, ktorý má zmysel pre slobodu a v prípade kresťana ide skutočne o kresťana v pravom zmysle slova.

Tí, ktorí tu majú problémy s nejakým opačným táborom, vždy poukazujú na ich extrémistov, ktorí už nie sú kresťania a nie sú liberáli.

V podstate skutočný kresťan so skutočným liberálom splynie na nerozoznanie. Zmysel pre slobodu je najväčším darom lásky. Vyznávajú to isté len inými slovami ale majú rovnaké hodnoty. Nikto z nich si nemyslí, že sloboda by mala byť bezbrehá, pretože ich spoločnou hodnotou je ľudská rovnoprávnosť. Ani jeden z nich by nikdy nespolupracoval na zavádzaní totality pre iných a to v mene čohokoľvek, ani v mene kresťanstva, ani v mene slobody alebo liberalizmu.

Takto sa mohli ľudia vzájomne pochopiť, keby naozaj boli kresťania a liberáli. V konečnom dôsledku by videli, že sa vôbec nelíšia. O to viac, že mnohí liberáli sú veriaci alebo rovno kresťania. No videli by, že rovnaké hodnoty majú aj ateisti medzi liberálmi.

Takto sa mala spoločnosť rozvíjať verejnými diskusiami ich najlepších predstaviteľov. Toto by viedlo k spájaniu medzi ľuďmi a k spolupatričnosti. Medzi veriacimi a ateistami by tak neboli rozdiely, ale spoločné morálne hodnoty – sloboda, láska, porozumenie.

Že sa tak nestalo a nedeje, za to môže v prvom rade to, že tých, čo ich chcú všetkých ovládať, nedokázali by to, keby ich nerozdeľovali a proti sebe neštvali.

Vraj ľudia rozumejú vete – Rozdeľuj a panuj. Ale ako rozumejú, keď toto účelové rozdeľovanie nevidia a sami také rozdeľovanie šíria?

To, čo máme presne pomenovať, je ten umelý extrémizmus na obidvoch stranách, ktorý ich má vzájomne rozoštvať.

Musíme dať za pravdu liberálom, keď poukazujú na extrémizmus v kresťanstve, kde prekračujú hranice ľudskej rovnoprávnosti (pri homosexuáloch a LGBTI) a musíme dať za pravdu kresťanom a konzervatívcom, keď poukazujú na extrémizmus v liberalizme alebo progresivizme a majú rovnaké totalitné maniere proti ľudskej slobode.

Len tieto dve extrémistické skupiny nám tu rozoštvávajú,nad hlavami všetkých, spoločnosť. Tieto dve extrémistické skupiny proti sebe bojujú úplne rovnakými metódami len v mene toho svojho a vzájomne sa vo svojom extrémizme hecujú a roztáčajú. 

Preto je potrebné jasne ich pomenovať a upozorňovať na ich extrémizmus na obidvoch opačných stranách.

Preto je potrebné nepridávať sa ani k jednej z týchto extrémistických skupín, čím len roztáčate v spoločnosti extrémizmus a pomáhate rozdeľovať spoločnosť.

Jasne ich pomenovať neznamená nenávidieť ich. Ale presne týmto sa obidve extrémistické skupiny oháňajú, že kto im v ich extrémizme nepomáha, ale ho kritizuje, tak ich nenávidí. Preto tu máme kresťanov, čo sa cítia nenávidení a preto tu máme liberálov alebo progresívcov, čo sa cítia nenávidení. Ja sa necítim nenávidená ani ako liberál ani ako kresťan. A to iste preto, že nepatrím k ich extrémom.

Drvivá väčšina ľudí nepatrí k týmto extrémistickým skupinám. Neuvedomujeme si to, lebo na sociálnych sieťach sa najviac pohybujú práve extrémisti z obidvoch strán. No tá mlčiaca väčšina k nim nepatrí a vedia spolu v skutočnom živote vychádzať bez problémov.

Nedajte sa oklamať, že musíte patriť do jednej z týchto extrémistických skupín. To sa oni vzájomne medzi sebou neznášajú – extrémisti na obidvoch stranách.

Ak ste kresťanom alebo konzervatívcom, vždy si pamätajte, že liberáli vás nekritizujú a nemajú proti vám celkom nič. Ak kritizujú, tak vždy len extrémizmus, ktorý už kresťanstvom nie je!

Ak ste liberálom, vždy si pamätajte, že kresťania vás nekritizujú a nemajú proti vám celkom nič. Ak kritizujú, tak vždy len extrémizmus, ktorý už liberalizmom a zmyslom pre slobodu nie je!

Vzájomne kritizujú vždy len opačných extrémistov, ktorí buď porušujú ľudskú rovnoprávnosť alebo zavádzajú totalitné metódy. Títo môžu vyznávať niečo opačné, ale robia to úplne rovnakými metódami – demagogicky.

Nestojme proti sebe, ale proti extrémistom na opačných stranách, ktorí nám tu roztáčajú extrémizmus.

Kto je objektívny, nevidí extrémistov len na jednej strane, ale vidí ich na obidvoch.

Stáť proti nim neznamená nenávidieť ich, len na nich upozorňovať v čom sú extrémisti a nedávať im silu pridávaním sa k nim.

Žiadny extrém opačný neporazí, len ho roztáča do šialeného a chorého rozdeľovania spoločnosti. A len takto vás môžu oligarchovia v zákulisí ovládať.

Ja osobne sa považujem aj za liberála aj za kresťana. Ja osobne v tom nevidím žiadny rozdiel.

Ľudia by mali spolupatričnosť podporovať a nie vytvárať extrémistické skupiny – Keď nie si s nami, tak patríš k opačným extrémistom, dezolátom, fašistom alebo hriešnikom.

Je to umelé a vypočítavé naháňanie ľudí do niektorej z extrémnych skupín. A je to podliehanie demagogickým metódam.

.