malinova

Chvalabohu, že ja nie som muž, lebo nemusím spĺňať predpoklady a nároky na muža, aby niečo, čokoľvek bránil vojnou.

Od muža sa očakáva, že hrdinsky zomrie v boji a ja s takými očakávaniami, žiadnymi očakávaniami nesúhlasím. Keby som napísala, že neočakávam, že niekto má byť heterosexuál, hneď by mi liberáli rozumeli, že má právo neplniť očakávania, ale byť sám sebou. Tak je zaujímavé, že niektorí ľudia chápu, že sloboda je právo neplniť očakávania a rozhodnúť sa o vlastnom tele (interupcie), ale o vlastnom živote, či chcem za niečo položiť život a dať sa zabiť, už nie. Ako si myslím, že človek má právo na eutanáziu, myslím si, že má právo aj rozhodnúť sa, či chce alebo nechce zomrieť v zabíjaní s inými.

Ešte aj keď pozeráte tie seriály o Vikingoch, tam nevidíte, že by bojovníkov nútili do bojov. Obsah takých seriálov je, že aj bojovníci a ktorí nie sú vykresľovaní ako zbabelci, sa iných pýtajú, či pôjdu s nimi do takého boja alebo výpravy a vyjednávajú medzi sebou, či chcú alebo nechcú ísť. Mohli sa rozhodnúť, niekto sa pridal, niekto nie. Taktiež tam existuje pojem – vzdávame to, ustupujeme a zachraňovali sa a tiež si nemyslíme, že pre zbabelosť, ale pre posúdenie situácie. A to nezachraňovali ženy a civilistov, ale len bojovníkov. Ešte aj tí primitívi si niekedy a často v seriále povedia, že končíme, ustupujeme a preto ešte žijú aj v ďalších dieloch a zas si nemyslíme, že pre zbabelosť to toľkokrát vzdali. A to stále riešime bojovníkov a nie civilistov.

Mnoho ľudí povie: Nemôžem Vikingov pozerať, lebo je to kruté a drastické ako sa vzájomne zabíjajú. No táto séria seriálov je ešte o bojovníkoch na úrovni, lebo sa bijú medzi sebou a nie tak, že by sa schovávali medzi ženami a deťmi. Takých primitívov medzi Vikingami v tom seriáli nemáte, akí sú dnešní akože už civilizovaní, čo sa schovávajú medzi civilmi. To presne vypovedá o našej civilizácii, že dnes sú najviac ohrození v bojoch civilisti, lebo už nemajú tú odvahu a vraj primitívov, čo medzi sebou bojovali niekde na poli, kde ženy a deti neboli. Dnešní bojovníci sa schovávajú za zásteru akejkoľvek aj starej ženy, aby ich nezastrelili, nezbombardovali, lebo je tam tá žena a ešte veľa žien a detí. Až dnešní bojovníci sú obrazom primitívov v dejinách – vojenský výcvik aby sa schovali medzi civilistov. Takže už vojny nie sú o bojovníkoch. Sú o civiloch! Ja sa schovám za takú školu a ty za takú nemocnicu, kto zabije bábätká? Kto to lepšie cez civilistov narafičí? O tom sú dnešní bojovníci oproti nejakým Vikingom.

Ale keď sa vrátim k ženskému pohľadu na vec, mužov by hneď prešla ľahkomyseľnosť obetovať životy, keby ich dokázali priniesť. Keby zažili, čo je to dať život hoci len jednému človeku, čo je to deväť mesiacov vynosiť dieťa a potom sa oň roky starať. Aj malé deti sa učia chrániť čokoľvek tak, že im dáme spoznať, čo stojí starostlivosť hoci len o malého zajačika. Čo je to vypestovať les, čo je to sa o čokoľvek starať.

Muži nemajú predstavu, čo je to vynosiť dieťa, čo je to za námahu vypiplať dieťa, tie mesiace, roky, ten vzťah, ktorý nie je rovnaký, čo ste do toho dali. Porozumeli by mi len muži, čo boli na materskej dlhú a náročnú dobu s viacerými deťmi. Tí zrazu všetci opisujú niečo zvláštne, že neveril by som, keby som to nezažil. Dnes verím, ľutujem, že som tomu predtým nerozumel. Až teraz si cením, čo musela moja žena zvládnuť. Až teraz chápem ženy. Až teraz viem, o čom hovorili. Taký je rozdiel medzi predpokladom a len pozorovaním a zažitím, osobnými zážitkami.

Keby toto muži zažívali tiež, už by nevedeli iných ľudí tak ľahko obetovať. Nemyslím si, že keď niekto padne, tak si muži pomyslia ako ja – A toľko ho vozila v kočíku, láskala, hrala sa s ním hodiny, obliekala, umývala a tento x je tu teraz pre nich nič! No jasné, pre mužov je to len dospelý človek bez minulosti. Nevidia za ním matku, tie mesiace a roky, jej celoživotný vzťah. Už tam neexistuje tá spojnica – toto sú len vyrastené bábätká a deti. Nemajú tú citovú predstavivosť, že dospelý človek je niekoho dieťaťom alebo otcom. Pre nich je niekto dospelý a tým citová predstava skončila a naskočil len pojem počtu. 50 zajacov, 100 kureniec, 12 kačiek… Dokonca muži povedia, že sa novorodenci podobajú! Že vraj sú na nerozoznanie alebo sa aj rodia ako na páse. Pritom ženy vždy rozoznali aj husi, ktoré sa vôbec na seba nepodobali, keď sa o ne starali. Poznali každú jednu, ktorá to bola. A novorodenci sú tak rozliční, že novorodičky sú až prekvapené, akí rozliční a rozpoznajú v hromadnom reve v pôrodnici rev svojho aj cez celú chodbu! Reve celkom inak!

Takže, preto sú vojny. Muži majú mizernú citovú predstavivosť kvôli neúčasti na starostlivosti o život. Len prizerať sa nie je účasť, asi ako športovať len sledovaním športového prenosu.

O vojnách síce rozhodujú psychopati, ale podporujú ich citoví tupci.

Doteraz som si myslela, že je super a skvelé, že sme zrušili základnú vojenskú službu, aby toto, čo sa na tých vojenčinách dialo, už nemuseli zažívať ďalšie deti. Všimnite si zas to slovo deti! Aby naše deti nemuseli zažívať primitívne hovädá a zelené gumy. O tom hlavne bola vojenská základná služba, že dieťa vychované civilizovane, sa na dva roky dostalo v dospelosti medzi ten spoločenský experiment, čo sa z človeka stane napríklad v base, keď má zbor primitívov nad ním moc.

Nejaká malá časť to aj neprežila, s takým odpadom sa aj rátalo. Nejaká časť zostala s fyzickými následkami, napríklad poškodenie chrbtice a drvivá väčšina so spomienkami na celý život, aké hovädá vyrobí z ľudí vojna alebo vojenčina, hoci len dočasne, keď môžu zneužívať svoju moc. Na tom vojenčina fungovala. Na takej vojne sa vzájomne šikanovali, týrali a ponižovali. Slabého vyhodili aj z okna, zaostalého priškvarili o pec. Môjho spolužiaka napríklad napchali do malej skrinky, ktorú podpálili. A hlavne sa naučili nezmyslom. Nie bojovať, ale hlavne nezmyslom. Keď som bola mladá ja, muži stále rozprávali o svojich zážitkoch z vojny. Vtedy sa hovorievalo – Nikdy to nehovor mame, čo zažívaš. Chlapci plakali, keď sa museli vracať. Stratili veľa ilúzií o svete a o ľuďoch. To dnešným mladým asi len filmy nepriblížia, keď to nezažili a nepočúvali od konkrétnych ľudí, ktorých poznajú.

A viete, čo často hovorili ženy v pôrodniciach po tých svojich ťažkých pôrodoch a najmä tie, čo mali dcéry? Veľakrát som počula, že ich už ako novorodeniatka ľutovali, že ich dieťa ako žena bude mať ťažší život, lebo muž to zažije len dva roky, ale žena to má stále. Vyvážením údelu žien (čerstvo tých pôrodov), bolo že muži niečo také strašné majú na povinnej vojenskej službe, čo ženy nemajú!

A čo také majú muži dnes? Dnes už nič. Dnes naši synovia majú šťastný život, že nezažili dvojročnú basu a nemajú predstavu, čo zažívali ich otcovia v mieri.

A čakali by ste, že budú civilizovanejší, čo sú. Nepoznajú hovädá, primitívi nemali nad nimi dva roky moc. A preto sú dnes za vojnu, lebo vojenčinu nikdy nezažili. Ani basu, ani primitívov, ani takú šikanu. Nezažili ani len ten odvar zúfalej debilnosti. Neviem, ako si tú vojnu predstavujú, podľa ktorých filmov, keď ani tých nevideli toľko ako moja generácia, čo sme to mali denne na tanieri a spomienky starých rodičov, ale basu a pobyt v base si predstaviť nevedia.

Dnes si myslím, že to bola chyba, zrušiť vojenčinu. Nie preto, aby vedeli bojovať, ale aby mali jasnú predstavu, aké svinstvo bola hoci len vojenčina v mieri.

Dnes by už nemali ilúzie a zlomilo by ich to. Mali by zážitok ako z basy.

Naša inteligentna bublina o tom nemá predstavu, lebo tí majú vysoké školy a ak ich ešte zastihla vojenčina, nemali tú riadnu dvojročnú, akých vtedy bolo omnoho viac. To zohral aj rok veľkú rolu, aj rok šikanovania a nezmyslov. Ťažký prvý rok medzi primitívmi, kde ste stále a nielen po škole nakrátko.

Ženy to porodia, mesiace a roky vychovávajú a vo vojne to poslúži na pár dní. Keby boli objektívne správy, tak zverejnia, koľko dní vydrží vojak po kurze ako pešiak, ako tankista atď, koľkodňovú majú životnosť na použitie. Je príliš veľa ľudí, takže stačia aj na vojenské jednorazovky!

Naď povedal, že si nevie predstaviť, že by jeho 14 ročný syn mal ísť o štyri roky zomierať na Ukrajinu.

Tak mi dajte svätý pokoj, že si to neviem predstaviť ani ja, že hocikto by mal, lebo hocikto je niekoho syn!

Biden vo svojom prejave priznal, že svet čaká v súvislosti s dianím na Ukrajine ešte dlhý boj. „Musíme sa na to pozrieť s otvorenými očami. Táto bitka nebude vyhraná za niekoľko dní ani mesiacov. Musíme sa zoceliť, čaká nás dlhý boj,“ vyhlásil americký prezident.

„Na vojne sa dá zarobiť, keď trvá dlho!“

.