Dag Daniš: Progresivizmus je náboženstvo, tak ako fašizmus či komunizmus

Ja som si v živote ani neuvedomila, čím všetkým je pre mňa liberalizmus, lebo ja som v ňom proste vyrástla lebo moji rodičia boli veľmi slobodomyseľní ľudia a mne teda pripadal ako vzduch, ktorý si ani nevážite lebo je. Moja mama bola stelesnením liberálky a celej tej liberálnej „agendy“ celkom prirodzene ako človek so zmyslom pre slobodu.

Môj otec mal dve rodiny, ktoré navzájom na seba nežiarlili. Také si v bežnom živote ani neviete predstaviť, že by sa tie ženy medzi sebou pre žiarlivosť neruvali ale sa aj navštevovali. Keď som sa narodila, prišla ma pozrieť otcova manželka, ktorá zas mala svoj iný vzťah, ktorý jej otec toleroval. Pre konzervatívnu spoločnosť je to niečo absolútne nemysliteľné, aby si dokázali všetci v takom francúzskoslobodnom vzťahu rozumieť a neísť si po krku, ako to môžete vidieť v bežnej spoločnosti.

Preto ja, keď počúvam liberálov, vlastne sa mi splnil sen o tom, aby toto bolo normálne v spoločnosti hovoriť, takto žiť. Ale ja hovorím len o tom, čo s liberalizmom súvisí a nie nesúvisí. Pokiaľ teda liberáli zostávajú liberálmi a stále tam máte prítomný ten základný zmysel pre slobodu človeka, tak cítim, že toto je môj svet.

Preto zažívam bežne taký paradox, ktorý by som ľuďom tu proste nevysvetlila, že absolútne súhlasím s Biháriovou, Poliačikom, Havranom atď.

Proste, keď je tam len liberalizmus, tak pociťujem úplne nadšenie ako to napríklad Biháriová do bodky vystihla, to nadšenie, aká múdra žena to je. Tuto tomu ľudia nerozumejú, pretože asi nemajú zmysel pre slobodu. Konzervatívcov nepovažujem za lepších ľudí, lebo sa mi s nimi spája demagogické myslenie.

Keď bol Poliačik v diskusii k zákazu interupcií, cítila som doslova až citové pohnutie, že muž a takto to vyjadrí. Toľko k tým paradoxom, že názorovo sú mi to najbližší ľudia a ani si neviem predstaviť, že by som mala partnera, čo by nebol liberálom. Ja by som proste nejakého konzervatívca ani nezniesla.

Ale k liberalizmu nepatrí geopolitika ako propaganda. Nepatrí k nemu rusofóbia, vnucovanie migrácie, štvanie do vojny, boj o vojenské základne, neschopnosť s inými diskutovať, cenzúra. Toto všetko už do liberalizmu nepatrí a celkom nič nemá s úplným základom liberalizmu, ktorým je zmysel pre slobodu človeka.

Celé toto sa na liberalizmus len nabalilo a lepšie povedané, liberalizmus len zneužíva. 

Voľakedy, keď chceli ovládať ľudí, tak v mene Boha, neskôr v mene bratstva alebo rovnosti a dnes je to snaha o ovládnutie ľudí v mene slobody. Len v mene, už to nie je boj o slobodu človeka, na čo je liberalizmus len zneužívaný.

Konzervatívci nevedia, čo je to liberalizmus, lebo keby rozumeli tomu zmyslu, tak by si nemohli myslieť, že toto, čo dnes vidia, je liberalizmus. Ale liberáli si to musia uvedomovať každý deň a na každom kroku, čo presne z toho liberalizmus už nie je!

Tak to som si mnohokrát myslela, že to tak cítim len ja, ale keď si vypočujete rozhovor s Danišom, hovorí len presne o tom istom, ako to roky vidím a cítim aj ja. A ešte aj spomína ten istý rok 2015, keď sa to tak začalo meniť a liberalizmus aspoň u nás na Slovensku prestával byť liberalizmom a začal liberalizmus len zneužívať na politickú propagandu a špecifické záujmy oligarchov. Vnímam to tak, že ho proste len zneužívajú, ako povedzme križiaci vieru v Boha. 

Myslím si, že veľmi dobre to opisuje Daniš a aj tú osamelosť liberálov medzi liberálmi. To je zážitok akokeby ste sa ako veriaci ocitli v nejakej vznikajúcej sekte, ktorá v konečnom dôsledku už nič nemá s vierou a umlčiava úplne jej podstatu a hodnoty.

Na rozdiel od Daniša sa nijako necítim konzervatívnejšia. Do bodky súhlasím so všetkým, čo tu ľudia znenávideli len pre extrémy liberálov. A je to tak preto, lebo som nevyrástla v absolútne žiadnych predsudkoch ako ideálna rodina, menejcennosť homosexuálov alebo nejakých skupín ľudí, čo si konzervatívci ani neuvedomujú, že ich majú. Od malička som bola vedená k spoluprežívaniu všetkých vytláčaných, k slobodnej sexuálnej výchove a k žiadnym stereotypom a predsudkom, čo by mal muž a čo by mala žena. Dostala som univerzálnu výchovu pre človeka a preto viem, ako má taká výchova vyzerať od detstva. Aj keď kritizujem extrémy vo všetkom, tak len pre obmedzovanie slobody zas iných.

To je paradox číslo dva, že obhajujem OĽaNO, hoci sú v ňom toľkí konzervatívci, ale to nie preto, že by som s nimi hodnotovo súhlasila, ako pre boj s niečim, čo sa za liberalizmus len vydáva. Keby liberáli boli liberálmi ako voľakedy boli, keď ešte nebol liberalizmus v móde na politiku a pracovnú kariéru, tak jednoznačne ma zaveje len k liberálom, či v osobnom živote alebo kdekoľvek.

Ale pre zrádzanie liberalizmu jeho len zneužívaním ma to zavialo ku konzervatívcom aspoň v tom zmysle, prečo sú pred niečim tak agresívnym a slobodu potláčajúcim záchranou. Zaujímavé je, že Daniš skončil v konzervatívnom denníku. Asi s rovnakými pocitmi z liberálov, že zmysel pre slobodu nemajú a všetko je to len nálepka pre vznikajúcu neslobodu.

Dag Daniš: Progresivizmus je náboženstvo, tak ako fašizmus či komunizmus

prehrať na YouTube

A ja ich náhodou volám novodobí komunisti, lebo ja si tých komunistov pamätám, ako sa na nich podobajú. A to tí komunisti, ktorých si pamätám už ja, neboli takí fanatici, aby si neuvedomovali svoje totalitné maniere. Myslím si, že veľa komunistov takéto niečo cítilo pri vlastných komunistoch, na čo sa zvrhli!

A dnešní komunisti – progresívci to asi pochopia až vtedy, keď ich vlastní priatelia vyradia zo života kvôli názorovým rozdielom (to je tá ich sloboda), keď ich scenzúrujú alebo vyhodia pre neuvedomelé politické názory z práce. Či si ešte budú myslieť, že títo ľudia naozaj bojujú za slobodu človeka a ľudí.

Čím to môže byť spôsobené, že toľko ľudí len predstiera, že sú liberálmi okrem vyslovene vypočítavej kariéry:

Ja si myslím, že je to tým, že veľmi veľa súčasných „liberálov“ vyrástlo v konzervatívnych rodinách, odkiaľ si škodlivo prebrali demagogické spôsoby od rodičov a darmo už v dospelosti chápu zmysel pre slobodu a liberalizmus ako bol myslený, keď vo svojom pôsobení opakujú tie škodlivé vzorce správania len hrubým nátlakom alebo vôbec nátlakom. Nikdy v živote nezažili ako deti, že tá sloboda naozaj funguje alebo ako by vyzerala a že celkom slobodne môžete vychovať aj zodpovedného človeka. Vlastne o tom ani nemajú predstavu, ako by to malo vyzerať, ako taká výchova vyzerá. Takže, bohužiaľ skĺzavajú a možno bez toho, aby si to uvedomovali, do celkom konzervatívnych a nátlakových foriem pôsobenia na druhých, ako to majú zažité z detstva.

A toto je veľmi dôležité. Ku slobode je potrebné človeka vychovať, kedy sa práve učí na tej slobode žiť a všetky tie vzorce správania slobodomyseľných ľudí.

No ale spoločnosť vidí v slove „slobodomyseľný“, že taký človek si robí čo chce ako odtrhnutý z reťaze. Pritom ako odtrhnutí z reťaze sa skôr správajú ľudia, čo sa len konečne odtrhli od konzervatívneho modelu. Asi ako sa skôr obžerie niekto, kto prvýkrat vidí švédske stoly. Liberál je fanjšmeker, ktorý vie, že mu sloboda ani švédsky stôl neutečie a preto si dá len melón a nepodlieha promiskuite ako tomu obžerstvu.

Ak stretnete promiskuitného „liberála“ alebo s demagogickými spôsobmi, buď to má z detstva, nedávno sa odtrhol a objavil, že by mohol byť aj slobodný alebo sa len bojí iných s týmto postihnutím. 

.