malinova

„Ak sa v jednej triede objaví jeden pozitívne testovaný žiak, všetci učitelia a žiaci budú musieť ísť do karantény.“

Toto je nepravdivé tvrdenie, pretože napríklad ja som mala až troch pozitívnych žiakov, nie naraz, ale ani v jednom prípade regionálny zdravotný úrad nerozhodol o karanténe. Taktiež ani keď sme mali pozitívnych kolegov, jednoducho sa stále chodilo do práce a hazardovalo sa s našim zdravím a našimi životmi.

Ale a to ale chcem zdôrazniť, vtedy to tak veľmi našim učiteľom ani nevadilo a nikto sa neozval a nikto sa proti tomu nebúril, pretože sme všetci chápali, že chceme prezenčné a dennodenné vyučovanie pre celé triedy udržať stoj čo stoj a sme ochotní aj takto riskovať, len aby sa škola nemusela zatvoriť. A tak som chápala aj tie regionálne zdravotné úrady, že tie prípady posudzovali prípad od prípadu a skutočne sa snažili udržať prevádzku škôl, aby sa nemuseli zatvárať a deti sa mohli vzdelávať. A našej škole veľmi pomohlo prvé plošné testovanie, lebo vďaka tomu sa vychytali mnohí pozitívni, ktorí sa už vtedy veľmi množili a aj vďaka tomu u nás nebol z vyučovania žiadny výpadok od septembra až do Vianoc! Takže ja mám osobnú skúsenosť s tým, ako testovanie prispieva k udržaniu prevádzky škôl.

Ja osobne som veľký zástanca aj rúšok, aj testovania, či plošného alebo v ohniskách, ak nám naozaj záleží na deťoch, aby chodili do školy.

A pokiaľ si toto verejnosť neuvedomí, tak nech sa potom verejnosť a rodičia nečudujú, že ich deti nebudú chodiť do školy, lebo bez bezpečnostných opatrení budú v školách len samé karantény a chýbajúci učitelia.

Verejnosť a rodičia už nie sú malé deti, aby nedokázali pochopiť, že keď raz sú karantény pre pozitívne prípady a chýbajú učitelia, jednoducho prevádzka škôl nebude a potom aj ich deti budú znášať tieto následky.

No o tomto nerozhoduje len školstvo, ako nejaká vytrhnutá časť verejnosti, ale celá verejnosť aj médiá, ako to budú ľudia chápať a ako budú k tomu, aby deti chodili do školy, pristupovať. A to médiá a opozícia robili presný opak. Médiá tu doradu spochybňovali bezpečnostné opatrenia a to od konšpiračných po mainstreamové a na ich konšpiráciách sa vozila opozícia vo svojom politickom boji proti vládnej koalícii.

Prosím, chceli ste všetci bojovať a viesť medzi sebou politické boje a doplatili na to vaše deti, lebo potom verejnosť nič z toho nedodržiavala a školy preto nemohli byť otvorené. Absolútne nie je mysliteľné, aby rodičia bojovali za ľudské práva nenosenia rúšok, ľudské práva netestovať sa, ale pritom ako malé deti chceli, aby asi učili nakazení učitelia a triedy s ohniskami sa nezatvárali.

„Polovica školy môže byť zrazu paralyzovaná,“ podotýka Škorupa, podľa ktorého by potom nebolo možné ani dištančné, ani prezenčné vzdelávanie.“

O tom som už písala, že najhoršie, čo môže byť je rozbitie triedy, kde jedna časť žiakov dostane pomoc a druhá zostane bez akejkoľvek pomoci a potom ešte tá zaostávajúca časť detí brzdí vzdelávanie tej prvej. A nech si to predstavujete akokoľvek individuálne, tie individuálne prípady so špeciálnymi potrebami tam už máte, takže to už brzdí celý proces závažne.

„Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) je v tejto chvíli prvoradé prezenčné vzdelávanie. Teda pravidelná dochádzka. Najkritickejšie sú prvé a druhé ročníky základných škôl. Dnešní druháci v prvej triede prestali chodiť do školy v marci, do lavíc sa vrátili až v júni. V aktuálnom školskom roku boli v laviciach štyri mesiace. Žiaci druhého stupňa a stredných škôl neboli na prezenčnom vyučovaní od polovice októbra.“

Dnešní druháci vynechali presne dva mesiace a dva týždne. Konkrétne ja, keď som sa na začiatku februára dozvedela, že sa blíži pandémia a v celej Európe sa ignoruje a ešte sa cestuje na lyžovačky, tak som si nakúpila respirátory FF3 a to ešte vtedy boli dostupné a za cenu 1,70 e a prehodila som si učivo, aby som stihla odučiť to najťažšie a zostalo mi to najľahšie. Ale to by som byrokraticky nesmela. A preto som bola s učivom o mesiac dopredu, keď sme vypadli z vyučovania. Všetko to najťažšie a najdôležitejšie z druhého polroku sme stihli prebrať. Keď som to mohla tušiť ja, rovnako sa mohli stihnúť pripraviť štátne hmotné rezervy a nerozpredávať náše zásoby súkromníkmi do Číny a rovnako mohlo napadnúť toto aj školstvu, že zamerajte sa na to najdôležitejšie, čo je nutné prebrať ešte v škole, ale to je o pružnosti, lebo pokiaľ sa to byrokraticky udeje, nemáte ani zásoby, ani pružnosť v školstve. Takže mne chýbal, dá sa povedať, že len mesiac vo vyučovaní a to sme dobehli v júni, že sa všetko aj preskúšalo. A nejaké problémy nemali ani naši učitelia na prvom stupni, lebo keď sme všetci dostali otázku, či potrebujeme nejaké učivo presúvať do ďalšieho ročníka, tak všetci stihli všetko. Nikto nepotreboval.

Ten mesiac jún bol najkrajší mesiac v mojom živote, čo som v škole so žiakmi zažila. Všetci sa už tak tešili do školy, že to bol pre deti naozaj darček ku dňu detí.

Ten mesiac sa učilo úplne fantasticky, pretože školstvo nám dalo voľnosť aj ku hrám a tvorivému opakovaniu, že si to môžeme aj rozvrhnúť všetko ako chceme a bolo to celkom iné, než bežne zažívame pod ťarchou všemožnej byrokracie, čo všetko sa musí stihnúť a čím ste zavalení. To bola škola podľa mojich predstáv z detských kníh o nejakej dedinskej školičke, kde si sám všetko učiteľ určuje, čo kedy bude robiť a akú hodinu má. Celé dni sme sa učili len hrami na pokračovanie a prebrali sme toho veľmi veľa, lebo iná bola aj disciplína žiakov, ktorí si už vážili, že sú v škole, ako príležitosť byť v kolektíve. A bolo leto, bol to nádherný mesiac.

Považujem spätne za chybu, že sa nenariadilo všetkým žiakom, aby šli do školy v júni. Zbytočne vtedy vypadli zo školy tí, čo v nej neboli a to hlavne druhý stupeň až dva týždne. Ale zas chápem, že sa báli, tak nech to pochopí aj verejnosť.

„Žiaci druhého stupňa a stredných škôl neboli na prezenčnom vyučovaní od polovice októbra.“

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/577141-hura-do-skoly-sa-nekona-mnohi-maju-obavy/

To som už hore písala, že za to môže celá spoločnosť, ktorá sa zamestnávala politickým bojom, politickým štvaním, vozením sa po konšpiráciách na ten boj, bojovaním proti rúškam, akoby toto niečo vyriešilo, bojom proti testovaniu, čo teraz vidíte, že bez neho môžete zostať len zavretí.

Tak ste si vybojovali svoje ľudské práva a vaše deti na to doplatili školami. A čo je najdôležitejšie, nevybojovali ste tým nič a liečba vás nezaujíma doteraz!

„Nechávame prázdniny, aby mohla byť spokojná časť obyvateľov.“

A čo z toho máte, keď na konci Grohling hovorí, že aj tak vždy bude nejaká nespokojná?

Podľa mňa deti jarné prázdniny nepotrebujú, keby už teda bola dobrá situácia, lebo veď mali dosť voľna. Ale to hovorím o žiakoch na ZŠ, stredné školy to určite mali náročnejšie. Ja by som presunula aj jarné prázdniny a začala nový školský rok už v auguste pre prípad, že by znovu museli v zime vypadnúť.

Také návrhy padli už minulého školského roku, ale vtedy ešte boli neopodstatnené, lebo deti toľko nevymeškali a nechceli byť v lete v škole. Spýtajte sa ich teraz!

Množstvo detí by sa ešte tešilo, že môžu byť v škole so spolužiakmi a opakovať môžu aj voľnejším štýlom, aby v septembri už preberali nové učivo naplno. Celá spoločnosť sa predsa tomu môže prispôsobiť, keď jej tak záleží na školách, že august bude školský mesiac. Tak si ho nazvite mesiac duševného zdravia pre naše školy, teda mesiac kontaktov.

„A kto tu za čo nesie trestnoprávnu zodpovednosť?“

To akože má niesť za ten len byrokratický papier o testovaní, ale nikto za nič nenesie! Takže sa tu veselo klame a nič nedodržiava, tak sa nehrajte len byrokraticky na to, že dodržiava. Mne rodičia ponúkali, či mi majú posielať kópie výsledkov z testovania.

Veď nemusia posielať, keď majú ľudské práva neposielať a potom nebudú mať kde poslať ani deti. Lebo aj učitelia majú ľudské práva nenakaziť sa v práci a keď sa nakazia, tak školy nebudú. Potom nech sa verejnosť rozčuľuje, ako teraz a budú mať výsledok ako teraz.

„Prečo je dôležité, aby deti chodili do škôl.“

To by mala pochopiť verejnosť, prečo je to dôležitejšie než politický boj alebo boj proti rúškam a proti testovaniu, keď tým žiadnu liečbu nevybojujú!

A môžem potvrdiť, že sa veľmi veľa v školstve urobilo pre online vyučovanie! To hovoril pravdu. V živote by som si nemyslela, že online vyučovanie môže mať aj nejaké pozitíva a našlo sa ich veľmi veľa!

A mám návrh pre budúci školský rok, aby sa najťažšie učivo učilo vtedy, keď sme v škole a nie vtedy, keď podľa plánov príde na rad.

Byrokraticky sme predtým vypisovali, či sme v súlade s plánom alebo koľko meškáme a prečo. A kto by nechcel byť v súlade s plánom?

Ale paradoxne mám také skúsenosti, že vždy stihnem viac, keď si nestihnem rozpis, lebo momentálna tvorivosť sa neriadi plánom, ale situáciou a vtedy dostanete také nápady, ako niečim a čím zaujať, že to v konečnom dôsledku zrýchli učenie. Takže, učitelia by nemali byť kontrolovaní podľa plánov, ale len podľa toho, či prebrali všetko, čo mali.

No aj tak si zas paradoxne najradšej plánujem, ale svoje podrobné plány na postup. Mnohí ľudia si myslia, čo si tak učitelia môžu ešte pripravovať, aké prípravy?

A to práve považujem za čerešničku na torte, keď si to pekne pred sebou rozložíte a vymýšľate, ako si to rozvrhnete, v akom poradí, čo pri čom urobíte atď a aby ste na nič nezabudli a aby ste to stihli. Najradšej si preto robím prípravy v piatok poobede na celý týždeň a v prvý deň dovolenky na prvý polrok. Že napríklad cestujem na dovolenku a zabávam sa prípravami na ďalší rok. A keď vôbec nemusíte, vtedy je to zábava. A preto projekty dávam deťom robiť tak, že vôbec to nemusia urobiť, len kto by chcel, čo vždy najprv nechce nikto, ale potom zázračne to pribúda, keď vidia, čo urobili iní a páči sa im to. Stačí, aby dvaja začali.

.