malinova

Agresivita voči škole rastie a to nielen u žiakov ale aj u rodičov. Tak to píšu v Česku aj na Slovensku. Ale správne by to malo byť – agresivita u rodičov voči škole rastie, čo prenášajú aj na svoje deti, ktorým sú vzorom, aký deti len opakujú. Nie rodič opakuje svoje dieťa, ale deti opakujú postoje svojich rodičov k problému.
Keď mu rodič pri problémoch opakuje, že na vine je učiteľ, iné deti, nie ty a rodič nadáva na školu a iné deti, deti majú pri problémoch ten istý postoj. Nie ja som na vine, to učiteľ, to spolužiak, to spolužiaci.

Povedzme si príklad. Učiteľ si predvolá rodiča a informuje ho, že jeho dieťa (žiak na druhom stupni ZŠ) vulgárne nadáva spolužiačke, že je pi…
Ak by sa rodič k tomu postavil tak, že spolu s učiteľom rovnako výchovne na dieťa pôsobia, môže dieťa chápať, že sa to nemá. Ale ako to pochopí, keď matka svoju dcéru bráni – Ale veď moja dcéra hovorí pravdu! Tá jej spolužiačka je naozaj pi.. Ak je vulgárna aj matka a takto sa doma rozprávajú o spolužiakoch, čo sa čudujeme deťom? Však to len opakujú alebo ich v tom rodičia podporujú, prípadne tak hovoria o ďalších členoch rodiny, šéfoch, kolegoch aj rodičia.

Môže takému rodičovi vychovať dieťa škola, keď samotný rodič mu je ukážkou, že toto je aj podľa rodiča normálne správanie?

Alebo iný príklad. Žiaci sa bijú po vyučovaní pred školou. Učiteľ si zavolá rodiča a chce spolu s ním riešiť alebo informovať ho o tom, čo robí jeho dieťa iným po vyučovaní, môže to byť o bitke, o fajčení priamo pred školou, o šikanovaní. Ako môže učiteľ vychovať takejto rodine dieťa, keď rodina ho bráni tým, že školu nič do toho, čo robí ich dieťa po vyučovaní? Rodičia a práve agresívnych detí svoje deti bránia, že môžu fajčiť, môžu sa pobiť a iným neubližujú, tí iní si to všetko zaslúžili. Ešte im sa ubližovalo, lebo ich dieťa to povedalo inak a oni svojmu dieťaťu veria. Väčšinou vidno, že samotní rodičia sú agresívni.

Rodiny, ktoré nepestujú vo svojich deťoch odpor voči škole a učiteľom, nemávajú vo svojich deťoch takých agresorov. Spravidla najväčších agresorov, čo ubližujú iným deťom, majú práve rodičia, čo sami sú agresívni a prenášajú tieto postoje voči iným na svoje deti – Ty za nič nemôžeš! To spolužiak, učiteľ, škola. Čo si to iní voči nám dovoľujú? Veď my im ukážeme! Však my im povieme, učiteľke, inej matke, iným deťom. Škola musí brániť tie iné deti, aby ich nechceli prísť vychovávať do školy iní rodičia alebo ich ešte zastrašovať alebo čakať pred školou.

Skúste mať takýto postoj vo vychove medzi partnermi, kde jeden bude autoritu druhého zhadzovať a má to na deti demoralizujúci dopad.
Toto sa nedialo v takej miere v minulosti, aby rodičia podrývali autoritu učiteľom a potom sa iní čudovali, že nemajú autoritu u agresívnych žiakov, lebo to spoločnosť tolerovala a sama na tom spolupracovala.
Potom v takom zdemoralizovanom prostredí, kde agresívni žiaci si nič nerobia z učiteľov (po vzore rodičov a spoločnosti), nemôžu takí učitelia ochrániť iné deti pred takými agresormi. Práve tých agresorov sa najviac ich rodičia zastávajú a ešte budú útočiť aj rodičia na učiteľov.

Škola nemôže takých žiakov vylúčiť.

Ja by som učiteľa na druhom stupni ZŠ nerobila. Aj moje deti chodili do školy a aj cez svoje deti viem, čo všetko asi tak škola mohla proti nevychovaným žiakom a ich nevychovaným a agresívnym rodičom. Museli to len prežiť, keď dnes rodičia môžu všetko, terorizovať aj učiteľov a ich deti majú v nich vzor správania, že na vine sú iní, keby sa do nich starali. Normálnu školu moje deti zažili až na strednej škole, kde chodili už deti po výberovom konaní a škola ich už vylúčiť mohla. Potom, až potom mohli moje deti vidieť spolužiakov z rodín, ktoré sa nechodili do školy len vyhrážať – ako zatočia so školou, ako zatočia so spolužiakmi, keď ich škola bude otravovať a ich deťom ubližovať.
Presne preto sa na agresivitu žiakov a ich rodičov sťažujú viac učitelia na základných školách, než na výberových, kde nemusia žiakom tolerovať všetko, lebo nemôžu nič!
Až potom sa moje deti dožili toho, že na hodine bolo aj ticho a kľud na prácu a neurážali ich agresívni spolužiaci z agresívnejších rodín.

Často sa učiteľom vytýka, že neriešia šikanu. Ale je veľmi zaujímavé, že druhým dychom im ľudia vyčítajú, že sú autoritatívni a ničia ich deti. Chúďatá deti musia sedieť v triede ticho a znášať nenormálne prísne nároky učiteľov.
Má to logiku?
Veď keby ten učiteľ bol naozaj autoritatívny, že všetci musia sedieť ticho ako peny, lebo sa po nich vozí, tak by autoritatívny učiteľ neriešil šikanu?
Alebo chcete obhajovať obraz učiteľa, čo sú autoritatívni, všetci ich musia poslúchať, po všetkých sa vozia a schválne nechajú ubližovať a šikanovať obete?
Ježibaba z rozprávky vám nechýba? Alebo ženská postava z hororu, čo si vyhliadne obeť a nechá ju šikanovať?

Šikana sa môže diať len na škole, kde učitelia nemajú autoritu, kde žiaci nesedia ako peny, kde nerešpektujú učiteľov a tí učitelia nič nezmôžu, lebo nemajú sa ani o čo oprieť, ani ako zakročiť a spoločnosť ich nechala zoči voči agresívnym rodičom žiakov, za ktorých sú ešte vinní, že ich deti nevychovali napriek vzoru ich rodičov, čo si s nimi sami nevedia dať rady.
Lebo keď si takto zdemoralizujú deti najprv proti škole, potom voči druhému partnerovi, také deti už potom nerešpektujú ani len tých svojich rodičov, čo sa ich nekriticky zastávali. Potom tie deti časom týrajú aj vlastných rodičov a ako najprv nadávali učiteľom, budú takto vulgárne nadávať aj pred svojimi rodičmi a rodičom.

Ak to spoločnosť nebude riešiť a nebude ju to zaujímať, z takýchto agresívnych žiakov a aj ich obetí môžu byť ako následok psychopati, čo budú v dospelosti ubližovať už nielen spolužiakom, ale partnerom, zas svojim deťom, alebo keď im preskočí, môžu byť aj vrahmi.

Na Hlavných správach bol článok, že ďalšia škola je od pondelka zatvorená pre vyhrážky škole.

Nie, nie škola vychováva rodičom deti aj keď má aj vychovávať. Skúste si predstaviť, ako by ste dokázali vychovať dieťa, keby ste mali partnera, ktorý by vašu autoritu dennodenne podrýval a keby ste niekedy chceli svoje dieťa potrestať, ešte by na vás vykrikoval pred dieťaťom. Myslíte si, že by ste to dokázali aj keby ste s ním žili?
A učitelia s nimi nežijú! Nie sú s nimi množstvo hodín, lebo na druhom stupni sa vystrieda len v jednej triede veľa učiteľov. Každý je s nimi málo! Nemajú čas suplovať im aj rodičov proti vzoru ich rodičov. Nie, deti vám nevychová škola!
Tak prestaňte učiteľov obviňovať, že mali deti vychovať lepšie než ich vlastní rodičia.

Teraz mám napríklad žiaka, u ktorého čakala špeciálna pedagogička, že s ním budú veľké problémy. A zdalo sa jej, že ho až príliš bránim a asi nejako nekriticky vidím, keď stále hlásim, že ja s ním žiadne problémy nemám! Aj ja som bola prekvapená, keď ma takto pripravovala, že pozor, tu budú veľké problémy nielen v učení ale aj v správaní. Napokon videla, že teda nie sú a ešte som si bránila, že chcem mu dať jednotku z matematiky a ako má rád matematiku.
Teraz jemu ublížilo, že nebol tieto mesiace v škole, lebo doma odmietal pracovať. Neviem, čo sa deje doma, ale ja s ním v škole žiadne problémy nemám. Nie že ma poslúchne, ale veľmi mu záleží čo na čo poviem, lebo máme veľmi dobrý vzťah.
Spomínam vám ho ako príklad ideálnej spolupráce s matkou aspoň v tom, že nikdy moju autoritu uňho nezhadzovala. Nešla proti mne, nikdy nemala sklon ho nekriticky brániť. Potom mi také dieťa môže dôverovať, keď mi dôveruje aj jeho rodič.
Minulý týždeň mi jeho matka ráno povedala – Povedzte mu to vy, lebo vás poslúchne.
Vtedy môžem pre to dieťa veľa urobiť, keď rodič nevie ako, čo mu povedať, čo naňho platí, keď mi rodič dôveruje a ja si môžem so žiakom vybudovať veľmi dobrý vzťah, ktorý rodič nepodrýva ale pomáha mi v ňom. Potom budem mať a mám výsledky aj v učebných výsledkoch, aj vo výchove, aby nebol agresívny. Už som o ňom písala v tomto článku „Trubanovci a kotlebovci v škole“.
Zaujímavé, že vtedy sa niektorým nepáčilo, že mám príliš veľké pochopenie pre „bitkárov“, čiže deti, ktoré často bývajú inými deťmi provokované. A dnes po Vrútkach by ste chceli pochopenie pre také deti v detstve.

Ale keď budem mať rodiča, čo nekriticky obhajuje svoje dieťa, môže mať aj lepšie známky, nič nebudem môcť pomôcť, keď rodič v každej situácii má sklon obviňovať iné deti, školu, učiteľov. Tam sa nevychováva, tam sa len obhajuje. Potom v takom prípade prišli zlyhania, klamstvá, ktoré matka nekriticky obhajovala, dve krádeže, zhoršenie v učení na druhom stupni a tam už k tomu pribudla aj šikana iných. Nič nezmôžem, keď rodič na svoje dieťa nedopustí. Vždy bol na vine niekto iný.
A práve u tejto matky sa mi stalo, že ešte počas prvého stupňa mi povedala – Mali ste pravdu. Teraz si uvedomujem, že ste mali pravdu.
Ale to bol výnimočný prípad, lebo toto sa často nestáva, že by si to uvedomili už na prvom stupni. Väčšinou až na druhom stupni, keď už ich nezvládajú a otočia sa aj proti vlastným rodičom a nerešpektujú už ani rodičov. Pritom toto dieťa nemalo žiadne poruchy v učení. Toto dieťa bola ukážková malá princezná, ktorá potom šikanovala nie dievčatá, ale chlapcov! Lebo pri akomkoľvek probléme sa jej krivdilo a na vine boli spolužiačky. Matka to neriešila s dcérou, ale s matkami spolužiačiek.
A keď jej z niečoho hrozila dvojka, tak mi neverila, že to vie na dvojku, ale to zas určite na nej sedím a som príliš prísna. A dnes má na druhom stupni štvorky.

Myslím si, že vo výchove je veľmi kľúčové, aby si rodičia navzájom nepodrývali autoritu u detí a rovnako kľúčové, aby rodičia spolupracovali so školou a nepodrývali autoritu učiteľov. Podrýva sa aj vtedy, keď učiteľ bráni iné deti, v tomto probléme vaše dieťa nemalo pravdu, ono ublížilo druhému dieťaťu alebo rovnako sa podieľalo na probléme, a rodič nekriticky obviňuje iné deti, hoci svedkom tých situácií nebol. Posiluje vo svojom dieťati – Nemusíš rešpektovať učiteľa, never mu, mýli sa. A potom sa to prejaví aj na nerešpektovaní aj v učení. Niečo nevieš? Tu zas bude na vine učiteľ, vždy niekto iný. Až jedného dňa sa rodič zrúti, plače a hovorí vám, že už vyskúšal všetko a nič nepomáha. Nerozumie tomu, veď už urobili pre to dieťa to aj to… a nič nepomáha.
Škola im môže pomôcť, ale len pri spolupráci. Nie, keď máte dvoch partnerov, čo si podrývajú autoritu a dôveru.

.