malinova

V škole som často bola svedkom takej situácie, že lepšie vychované a dobré deti provokovali nejakého bitkára.

Takým triednym bitkárom sa často stáva, že si naňho začnú ostatné deti vymýšľať, že môže za všetko. Myslia si, že naňho sa dá všetko zvaliť, aj čo vôbec nevideli, ako to bolo. Majú tendenciu naňho všetko hádzať a zo všetkého ho obviňovať. Najhoršie je, keď tomu uverí aj učiteľka a za všetko už vždy môže ten bitkár a stáva sa hromozvodom danej triedy.

Ale keď deti pozorujete, často prídete na to, že ten bitkár nie je zlomyseľný, len je bitkár a iné prešibané deti ho provokujú a vždy sa vyhovoria, že začal on.
Provokovať sa dá na veľmi veľa spôsobov.

Aj malé deti rozmýšľajú práve ako Trubanovci, že ja mám právo stáť vedľa bitkára a just budem zakaždým vedľa neho stáť, lebo jeho chyba, že sa dá nachytať.
Takže vidíte, že obete bitkára vždy vedľa neho stoja, vždy ho vyhľadávajú, hovoria mu rôzne poznámky a keď sa im ho podarí vyprovokovať, bežia žalovať, že nezačali!
To začal on!

Nemôžem si pomôcť, ale mne je vždy viac sympatickejší ten bitkár, ktorý zväčša nie je zlomyseľný a neprovokuje, len sa dá ľahko vyprovokovať. On nebehá za deťmi, aby sa im vyškieral, dráždil ich rôznymi poznámkami, on je zakaždým len ten truľo, čo sa nechá vyprovokovať ich zlomyseľnými poznámkami.

Aj teraz mám takého v triede a najprv som sa bála, že ako si s ním poradím, lebo má všetky možné poruchy v učení a ešte k tomu takáto agresivita, že ľahko podľahne hnevu a zraneniu.
Ale našli sme sa. Veľmi som si ho obľúbila, čo moje kolegyne až nechápu, ako mi môže nevadiť, keď proste vidno, že neobsedí, má neporiadok, leží na lavici, sedí na nohe a ľahko, veľmi ľahko sa dá rozčúliť, že sa až od rozčúlenia trasie.
Ale neverili by ste, aký zlatý a dobrosrdečný chlapec je to. On má len takú precitlivelú povahu, že sa ho dotkne aj menej než iných. No napríklad na matematike je vždy medzi prvými (často prvý) a je veľmi šťastný, že aspoň na matematike sa mu tak výnimočne darí, keď v inom kvôli poruchám nie. Ja tu radosť s ním veľmi rada prežívam a vlastne to nás spojilo, že mi tak dôveruje, keď ho kvôli poruchám neničím, ale chválim a mám v čom. Takže, hoci som nečakala, veľmi som si ho obľúbila.

On napríklad nechodí žalovať, on len s kvapkajúcimi slzami zťažka dýcha, keď ho provokovali a ja si ho musím zavolať, aby som sa dozvedela, čo sa stalo.
A tie milé a poslušné deti, čo si o nich rodičia myslia – My bitkára nemáme – ani nevedia, ako dokážu tie ich milé zlatíčka zlomyseľne provokovať a potom žalovať. Zlatíčka sa len museli postaviť pred neho alebo za neho, zlatíčka ho len museli vyhľadávať každú prestávku, aby sa dožili jeho plaču a buchnutia.

Stojí pri mne, slzy mu kvapkajú, dýcha ako posledný zúrivý „kotlebovec“ a ja rozmýšľam nad tým, čo túto zraniteľnosť spôsobilo, čo zažil doma, inde, že je tak ľahké ho zraniť, naštvať. To má niekde hlbokú príčinu.
Už to, že predýchava, vidím, že chce mi ukázať, že sa nedá vyprovokovať, že mi verí, že nemá to riešiť hnevom. Takže mu vždy inštiktívne pripomínam jeho hodnotu, aby si uvedomil jednoduchú mantru – ja tu mám právoplatné miesto, ja som dobrý, mne sa darí, učiteľka ma chváli, je so mnou spokojná a má ma rada, kľud. Vždy na to nájdem nejaké slová, ktorými mu to všetko pripomeniem a on ubezpečený odchádza dokvapkať slzy. Asi by som ťažko niekoho presvedčila, že aký je to dobrý chlapec, lebo množstvo necitlivých ľudí by povedalo len somár, keď nevie to alebo to, ako hodnotíme povrchne. Možno je v srdci dokonca lepší, než tí vychovanejší, fajnovo vychovanejší, čo sa vzájomne podkušujú aj bez mihnutia oka s nevinným výrazom – Ja som nezačal!

A teraz si predstavte, že vyrastú a sú z nich kotlebovci a trubanovci.
Truban odovzdáva svoju múdrosť svojmu synovi: Keď ti niekto bude robiť zle, vyhľadávaj ho každú prestávku, vždy sa pred neho alebo za neho postav do radu, lebo máš právo tam stáť. Máš právo byť naňho permanentne zavesený a on ťa na žiadne poznámky nemôže buchnúť. Keby áno, okamžite bež za učiteľkou, že ty si nezačal a opäť to bol ten nevychovaný chlapec. Musíš sa vedieť brániť!

Možno by všetci liberáli mali pracovať v školstve, aby vedeli, ako sa takéto veci riešia medzi malými deťmi. Malým deťom sa povie, že keď ti niekto ubližuje, tak ho nevyhľadávaj, nestoj zakaždým vedľa neho. A keď on teba bude vyhľadávať alebo niekomu inému ubližovať, na tu máme učiteľku alebo dospelí voľby.

.