malinova

Môj dedko so sestrou a s ich partnermi chceli odcestovať do Argentíny. Ale odcestovala len jeho sestra s manželom, pretože druhá dedkova dcéra po očkovaní na obrnu zostala postihnutá. Vtedy mali ešte len dve dcéry. Babičke, čo ju všade vláčila, lebo nevedela chodiť, vtedy iné ženy hovorili: Čo ju nenecháš umreť? Ale moja babička bola tvrdohlavá a v kostole na rukách s chorou dcérou pripomínala sa Panne Márii, že tiež drží dieťa na rukách a zdravé. Asi v tej dobe bola na nejakom potrate, aby sa mohla starať o túto dcéru, ktorú proti všetkým bránila. Trvalo sedem rokov, pokým mala ďalšie dieťa. Keď ich už bolo päť, mama spomínala, že dedko mal zmrznuté cencúle potu na čele, keď sa vracal s drevom. Taký obraz pre ňu, ako ťažko musel robiť, aby všetkých uživil.
Keď sa blížili raz Nemci alebo Rusi, všetci sa schovávali v studni. Dedko tam všetko pripravil, aby sa tam mohli mnoho dní schovávať. Ale keďže sa tam všetci nevošli, v studni boli len s najstaršou a najmladšou dcérou a tri prostredné poslali k babičke na susednú dedinu. Dedko sa v čase skrývania plazil každý deň do dediny najmladšej po mlieko. Raz ho ani nedoniesol.
Keď sa vracali tie tri dcéry domov, tri malé deti cez pole, povedal im sused, čo ich stretol: Domov ani nechoďte, tam nikto neprežil. Šli vtedy domov s plačom.

Keď bola babička šiestykrát tehotná, chcela si to dieťa nechať a dedko nechcel, že to už nezvládnu. Tak dlho sa o tom hádali, že anjeličkárku zavolali, až keď ten plod už bol dosť veľký a už sa dalo rozoznať, že to bol chlapec. Vraj svietil mesiac, keď ho šiel dedko pochovať, svojho jediného syna a veľmi plakal. Vtedy začali medzi nimi nezhody, pretože babička mu to nevedela odpustiť, že to dieťa nechcel.
Toto mne celý život stačilo ako protipotratová výchova. Moja mama to s celou silou svojho citu zasiala do mňa ako odkaz: Nikdy nechoď na potrat!
Nie tak, že toto majú o tebe rozhodnúť iní, ty sa tak rozhodni.

Množstvo ľudí sa dnes ocitlo v existenčnej núdzi. Teraz si môžete predstaviť, ako to prežívajú tí chudobní, čo sa v existenčnej núdzi ocitli už dávno a boli vám ľahostajní.

Nemyslím tým blogerov a diskutérov na Pravde, to práve sú ľudia, ktorí sa vždy zaujímali o ľudí v núdzi a vypisovali to tu celé roky, že sú iným ľahostajní.

Taktiež ja som písala celé roky už na SME, že naša spoločnosť by sa mala zaujímať o ľudí v núdzi, ale zakaždým mi odpisovali, že to je ich problém, keď mali deti, lebo keď ich nemajú ako vychovať, nemali ich mať. Ale kto mohol vedieť, že sa vám narodí postihnuté dieťa a prídete kvôli starostlivosti oň o prácu? Kto mohol vedieť, že vás opustí partner alebo po rokoch sa stane alkoholik? Nikoho to nezaujímalo a preto som často písala – sýty hladnému neverí.

Teraz to zažívajú ľudia, ktorých to predtým nezaujímalo a teraz nech si povedia, že to je ich vec, ako to zvládnu. A to neostali s tromi igelitkami pred domom, že by museli aj utekať ako týrané ženy, ktoré im boli ľahostajné tiež. A teraz možno pochopia, že nebudú mať ani na antikoncepciu a ako sa to môže stať, že niekto na ňu nemá.

A to ešte nebývajú na cudzom mieste, len doma!

Všetci títo ľudia majú jedno šťastie, že je ich naraz veľa, lebo keď vyplakávajú, nikto ich nezahriakne – Čo nás po tebe, nemal si mať deti!

Tým, že je ich veľa, zrazu to má riešiť vláda! Také šťastie tí chudobní pred vami nemali, nikoho nezaujímalo, že mali 28 centov na deň, ako raz vypočítal Denník N a liberálna smotánka aj tak každý deď písala, že kto je lenivý, nezarobí.

Ale túto liberálnu smotánku a ich technikov už bude riešiť vláda. Už teraz sa to môže stať, keď hromadne a môžu sa tešiť, že ich susedia chápu lebo nie sú v tom sami.

Teraz sa možno ukáže, že naozaj potrebujeme hlavne predavačky, šoférov a všetkých tých neschopných stať sa živnostníkmi.

Neprišiel teraz ich čas, aby štrajkovali, že za takú cenu nepôjdu do práce? Nie tak im to radil Sulík?

Ja si myslím, že tí podnikatelia by teraz štrajkovali, pri správnom a lepšom ekonomickom myslení.

Denník N:

Poprosili sme podnikateľov, aby nám písali, ako sa teraz snažia prežiť. Ich príbehy sme začali zverejňovať v pondelok, v utorok a vo štvrtok, dnes pokračujeme:

„Počítam, že tento rok sa už cestovný ruch nerozbehne. Som zvedavý, z čoho budem žiť.“

„Obehla som potraviny s nádejou, že nájdem aspoň brigádu na tých pár mesiacov, no márne.“

„V banke mi povedali, že mám zaplatiť ešte tento mesiac a ten ďalší sa uvidí, či sa bude dať splátka odložiť. Teraz by som dostal čierny bod za nespoľahlivosť.“

„Najväčší strach mám z toho, že keď počet nakazených ešte stúpne, premiér nariadi zákaz vychádzania. Vtedy skončíme totálne.“

„Žili sme skromne a šťastne a verili, že o chvíľu bude lepšie. No stal sa opak.“

„Prešli sme na režim absolútneho šetrenia. S deťmi sa snažíme jesť len dvakrát denne.“

Neviem, čo robiť. Je to môj jediný príjem, musím ďalej platiť nájom.

Žila som len z toho, čo som zarobila, ale po vyplatení odvodov a hypotéky mi nezostal dostatok financií na normálny život.

Aby som sa nezosypala, musím si opakovať, že som tu pre svoje deti a kvôli nim to musím zvládnuť.

Ale momentálne som bez príjmu, mám len výživné na dve deti 140 eur a prídavky približne 48 eur.

Zo skúseností viem, čo na to tí podnikatelia písali tým chudákom, keď sa im stalo nejaké nešťastie a písali len to isté:

A kto sa má o teba postarať, vari štát? Socializmus skončil! Ľudia sa musia vedieť o seba postarať sami a nie natŕčať ruku. 

V našom meste práca je a ja neverím, že inde nie je. Každý, kto je schopný a potrebný, vie prežiť. Ja som sa zabezpečil a mám sa dobre a to je dôkaz, že sa to dá!

Ale to človek nesmie lamentovať a vidieť sa len ako obeť.

Teraz si viete predstaviť aj tých, čo nemali na splátky a končili aj samovraždami. No túto spoločnosť nezaujímalo, že tu boli zločinecké gangy, čo ľudí mohli takto potápať a zadlžovať exekúciami v spolupráci s bankami. Bola to ich vec, čo im v banke povedali, že už totálne skončili a dávno, či ich deti majú čo jesť.

Mali myslieť pozitívne a potom sa nerozsypú. Spoločnosť im môže poslať staré svetre a dnes si rovnako môžu pozrieť spoločenské plesy s róbami zo záznamov celého sveta. 

Teraz je veľmi zaujímavé, že spoločnosť to rieši celé dni, hoci mnohým jednotlivým rodinám, keď to zažívali celé roky, to neriešila.

Inštitúcie na to neboli zatvorené, ľudia chodili do práce a aj tak im nepomohli. Teraz s napätím čakajú, ako im pomôžu už do pondelka. Naozaj majú veľké šťastie, že to vláda bude riešiť a spoločnosť im neodpovie, že je to váš súkromný problém.

Ale poďme ďalej, lebo sex sa nezastavil a predstavte si, ako stúpne počet žiadostí o interupcie.

Každý nech si predstaví, že by do tejto situácie čakal tretie, štvrté, piate a šieste dieťa. 1000 žien ste chceli donútiť vynosiť ich povinne na adopcie, keď nevedia prežiť. Zopakujte to!

Takže, teraz si predstavte, že do tejto situácie máte vynosiť ešte piate a šieste, ako tých tisíc žien v núdzi a keď teda nemáte, vynoste ich na adopciu pre tých, čo majú.

O deti na adopcie je núdza! O deti od živnostníkov budú na adopcie mnohí záujemcovia! Stačí utajený pôrod a Matovič vám pomôže do pôrodu prežiť z jeho príspevkov. Môžete sa cítiť ako princezné, ako vám to odkazovali naši poslanci, že to vám pomôže prežiť!

Nie každý prišiel o prácu a keď nemáte z čoho splácať hypotéku a platiť nájom, Matovič vám to uľahčí príspevkom do pôrodu. 

Čo dať také isté príspevky aj podnikateľom v núdzi? A to ani dieťa na adopciu nemusíte vynosiť!

Som veľmi rada, že si to teraz vie x ľudí predstaviť, hoci v tejto situácii nedržia tehotenský test, že čakajú štvrté, piate a šieste dieťa, bez predstavy z čoho zaplatia nájom aj po utajenom pôrode, keď nepracovali a nemohli pracovať!

25.september 2019

Matovičove nápady k pomoci ženám, čo riešia potraty

Nie, neodsúdim ho, lebo sa aspoň zamýšľal a navrhoval nejaké konkrétne kroky, čo by ženám pomohli a neboli by to len „banány“, teda niečo, čo celej rodine finančne pomôže prežiť tehotenstvo a aspoň zachovať úroveň tej chudoby, čo predtým mali a žili.

Vymyslel pomoc 220 eur počas celého tehotenstva od 13. týždňa, nie tehotenstva, ako píšu Hlavné správy. Ale to ich charakterizuje (Hlavné správy), že to si ani nevšimli, že od koľkáteho tehotenstva, keď im je to jedno, hlavne, že sa to bude a môže volať za život.

Vypočujte si jeho tlačovku, nebudem to tu opakovať, len posúdim jeho nápady ako žena, čo si vie takú núdzu reálne predstaviť…

Akosi nikto si tu neuvedomuje dlhý čas tehotenstva, ku ktorému chcete ženy donútiť. Vo vašej predstave je to možno okamih, keďže sa tým vôbec nezaoberáte, ale v živote ženy, ktorá je v núdzi a preto premýšľa nad potratom alebo sa rozhodne pre potrat, ide o skoro celý rok prežitia s deťmi. Keď teda vynecháme tú polovicu, ktorá má oveľa lepšie podmienky. Ale keďže tých iných je na celé stovky a už deti a aj veľa detí majú, im reálne ide o prežitie.

To znamená, že ona musí mať okrem toho, či chce alebo nechce mať ďalšie dieťa, hlavne rovnaký príjem, než mala do tejto situácie. To prakticky znamená, že akákoľvek choroba, dlhšia než týždeň, by vážne ohrozila prežitie jej rodiny. Keď taká žena ochorie na týždeň, ešte si môže požičať peniaze, ktoré nezarábaním stratí, čo spláca aj niekoľko mesiacov. Ale keby ochorela na dlhšie, znamenalo by to už katastrofálny dopad na chod rodiny, ktorá by sa ocitla pred krachom. Nemala by na nájom alebo ešte drahší prenájom. Preto píšem ona, lebo nepočítajte automaticky, že jej musí pomáhať nejaký muž.

Neviem, či si predstavujete, že také ženy nie sú, ale je ich veľmi veľa. A práve tie sa o to skôr rozhodnú pre potrat, keď by to pre nich znamenalo nezarábaním ohroziť rodinu a jej prežitie. Kto ich a jej deti bude živiť, keď je tehotná? A to môže mať aj manžela ale predstavte si to z jedného platu a plus už tri-štyri deti. Ale mohlo sa to stať aj žene, čo sa rozvádza alebo rozvedenej. Jej ide o prežitie a nie o odstavenie rodiny, lebo ona je tehotná. Navyše by jej všetci naokolo nadávali, lebo teda nestretne len tých ukážkových kresťanov, že ako môže byť tehotná do tejto situácie? 

Prečo by chudobná matka mala byť nútená existenčne ohroziť svoju rodinu? Kto by ich živil? Pre toto sa mnohé ženy rozhodujú pre potrat, keď aj už samotné tehotenstvo by ohrozilo prežitie rodiny alebo ju už celkom finančne zničilo! 

A viete čo vtedy novinárov zaujímalo, lebo si nevedeli predstaviť chudobu?

„Takže novinárov pri jeho tlačovke zaujímalo, či by to tehotné nezneužívali na prežitie! Keby nezneužívali, tak by ani neprežili! Nehovorím všetky, ale mnohé z nich, čo preto až na interupciu idú.“

Teraz si už tú chudobu viete predstaviť?

A vynosíte deti na adopcie, keď ste prišli o prácu?

Podnikateľom na pripomenutie ich bezohľadnosti k pracujúcej chudobe.

A kresťanom, že teraz môžu nezamestnaní kresťania, čo pochodovali, čo ich bolo 80 000 za záchranu životov, vynosiť deti na adopcie, ak sú vo finančnej núdzi. Teda ísť príkladom toho, čo hlásali a čo by vraj urobili na mieste tých chudobných. O deti na adopcie je núdza a bohatší od vás môžu ešte dostať vaše deti, keď využijú, že nemáte prácu alebo na prežitie.

Ja, na rozdiel od vás, k tomu nikoho nechcem nútiť pod nátlakom chudoby, ešte vás môžu živiť kresťanskí susedia, ale len do pôrodu!

Budú vám stačiť banány a svetre, ako tým pre vami?

.