malinova

Ako volič OĽaNO chcem skritizovať, že prečo do každej vlády vám vnútia takýchto zahraničných sluhov?

Keď som vám bola dobrá na to, že som vás zvolila, mám plné právo, ako váš volič kritizovať, že neviete odolať voči takémuto nanucovaniu. To sme už fakt taká lokajská krajina?

Blaha:

„Ja len, že Korčok je bývalý veľvyslanec USA. A mne sa dostala už z viacerých vysoko postavených zdrojov kuloárna informácia, že najväčší problém s mojou nomináciou mala práve americká ambasáda. Lebo som si dovolil ju kritizovať.

14. A tak poslušní americkí ratlíčkovia v Matovičovej koalícii nakázali svojim poslušným ratlíčkom v parlamente, že Blaha nesmie prejsť. Mission Accomplished. Agent Ivan splnil úlohu z Washingtonu. A teraz to budú americké propagandistické plátky obšírne rozoberať, aké je to skvelé rozhodnutie. Klasika.

15. Gratulujem Ivanko, nech sa ti darí. Čo na tom, že zrádzaš Slovensko, keď v náručí Veľkého brata je tak teplúčko. Spolu s Igorkom predvedieš celému svetu, ako spraviť s rešpektovaného a sebavedomého štátu jednu podlízavú americkú kolóniu, ktorú už na stretnutie nepozvú ani susední Rakúšania.“

Keď naložíš ministrovi obrany, Matovičovmu besnému ratlíkovi Jaroslavovi Naďovi tak, že ten sa skoro v parlamente rozplače, nervózne habká, zúri ako malý chlapec, fialový od zlosti… Bol na neho rozkošný pohľad. A stačilo mu len slušne pripomenúť, že je zbrojný lobista, americký pudlík a ťažký oportunista, ktorý kedysi oddane slúžil Smeru a dnes oddane slúži OĽaNO.

https://www.facebook.com/LBlaha/videos/628118264409151/?epa=SEARCH_BOX

Chmelár:

„MATOVIČOVA VLÁDA BUDE NAJPROAMERICKEJŠIA V DEJINÁCH SR

Hoci sa nový minister zahraničných vecí Ivan Korčok pustil do križiackej vojny voči všetkým, ktorí podľa neho „spochybňujú naše hodnoty“, je to predovšetkým on sám, kto dlhodobo relativizuje naše jasné hodnotové ukotvenie. Už som povedal, že jeho hlučné zdôrazňovanie toho, že patríme na Západ, považujem za vyrážanie otvorených dverí. Túto orientáciu s výnimkou kotlebovcov nespochybňoval nikto, ani SNS nie, napriek avantúram jej predsedu. Ak sa pánovi ministrovi nepáči, že tu bola vôľa udržiavať a rozvíjať dobré vzťahy aj s Ruskom, Čínou a inými štátmi, ktoré chceli byť s nami priateľmi, je to hlúpa a krátkozraká politika, no v prvom rade by mal najprv vysvetliť, prečo upevňoval vzťahy s diktátorskými režimami on sám. V apríli 2018 si ešte ako štátny tajomník rezortu diplomacie vo vláde Petra Pellegriniho vymyslel cestu do Saudskej Arábie. Svojmu saudskoarabskému kolegovi povedal, že má záujem na „posilnení politickej a ekonomickej spolupráce“ so Saudskou Arábiou a vyzdvihol jej úlohu ako „dlhodobého strategického partnera“. Tak si to vyjasnime. Korčok chce, aby bol naším strategickým partnerom, s ktorým by sme mali prehlbovať všestrannú spoluprácu, jeden z najkrvavejších a najtyranskejších režimov na Zemi, ktorý brutálne vraždí svojich odporcov, ktorý len minulý rok popravil 184 ľudí, popri ktorom vyzerá Rusko ako demokratická a civilizovaná krajina. Ale karhá a stigmatizuje tých, ktorí iba upozorňujú na to, že naše kultúrne väzby na slovanský svet by sme nemali ničiť. Ten istý Korčok, ktorý vyzdvihuje strategické partnerstvo s autoritatívnym Tureckom, kde je vo väzení viac novinárov ako v Číne a Iráne dohromady, je znepokojený, keď chce niekto prehlbovať ekonomickú spoluprácu s Čínou. Je to predovšetkým všetkého schopný Ivan Korčok, ktorý sa odkláňa od európskej orientácie Slovenskej republiky. Vás nevedú žiadne hodnoty, pán minister. Iba kšefty a mocenské záujmy. Zosmiešňujete sa na facebooku fotkou s údajným „podpredsedom saudskoarabského parlamentu“, pričom ste si nevšimli taký „detail“ – Saudská Arábia je absolutistická monarchia, ktorá nemá parlament. Vymenili ste hodnoty za neprehľadný biznis a stýkate sa s diktátormi, ktorí sú lojálni americkému impériu, nie Európe.

Matovičova vláda bude podľa znenia svojho programového vyhlásenia tou najproamerickejšou v doterajších dejinách Slovenskej republiky. Nemám na mysli len spomínané zvyšovanie zbrojenia a podľa môjho názoru nehorázne zvyšovanie nákladov na vysielanie slovenských vojakov do zahraničných misií iniciovaných (povedzme si to otvorene) Spojenými štátmi. Hovorím o tom, že kým všetky doterajšie vlády – vrátane tej Mečiarovej a Ficovej – považovali za najbližších spojencov štáty Európskej únie, Matovičova vláda výslovne vyzdvihuje USA a „nadštandardné vzťahy“ s nimi. Tento odklon si už všimli aj niektorí zahraniční pozorovatelia. Najviac však prekvapilo vypichnutie ochrany kresťanstva ako novej priority zahraničnej politiky. Na prvý pohľad to znie nevinne. Nejde však o vieru, ale o geopolitické záujmy. Slovensko sa oficiálne prihlásilo k Medzinárodnej aliancii na podporu náboženskej slobody, ktorá vznikla z iniciatívy Donalda Trumpa. Hoci túto intervenčnú politiku odmietli najdôležitejšie štáty Európy vrátane Nemecka a Francúzska, na oficiálnom otvorení tejto iniciatívy sa vo februári zúčastnil aj Ivan Korčok ešte ako veľvyslanec v USA. To, že takéto zhovadilosti podporil Martin Bútora, ktorý jasá nad „šancou na prospešnú zmenu“ a výber USA za partnera číslo jeden privítal ako „realistický“ – vôbec neprekvapuje, lebo tento človek je so svojím fanatickým amerikanofilstvom iba protipólom Jána Čarnogurského. Ak sa však takéto extrémy stávajú hlavnou líniou našej zahraničnej politiky, mali by sme spustiť alarm. Nechcem na tomto mieste opakovať svoju notoricky známu tézu, že Slovensko musí sledovať svoje vlastné záujmy a v širšom meradle záujmy Európy, ktoré sú odlišné tak od záujmov Spojených štátov amerických ako aj od záujmov Ruskej federácie. No Korčokova politika na pozadí prevratných zmien vo svete, v ktorom USA strácajú svoju pozíciu globálneho lídra znamená, že sa odkláňame od našich vlastných záujmov takým nebezpečným spôsobom, ako to nerobila žiadna vláda od roku 1998.“

Korčok pre Denník N:

Znamená to, že chcete priniesť viac svetovej diplomacie domov, aby boli Slováci menej zahľadení do seba a pozornejšie vnímali, čo sa deje za hranicami? 

„Presne o to ide. Aj v programovom vyhlásení vlády je pre mňa najdôležitejšia pasáž, paradoxne tá najmäkšia v úvode, ktorá má akademický charakter. Hovorí o mieste Slovenska v zahraničných vzťahoch. To, kde sme, kto sú naši zahraniční partneri, to je naša vlastná voľba. Tu to vyzeralo, akoby nám našu euroatlantickú voľbu niekto predpísal. Je veľmi dôležité hovoriť, že my sme sa tak rozhodli, čo je aj napísané v programovom vyhlásení vlády a opakovane potvrdené občanmi vo voľbách.“

Nie je to naša voľba. O vás konkrétne nikto dopredu nehovoril, len si takých ľudí ako vy dosadia. Všetko nám predpisujú a žiadna vláda tomu nedokáže odolať, lebo každá je zastrašovaná a vydieraná. My sme sa tak nerozhodli, len niektoré osoby sa rozhodujú robiť takých sluhov.

A čo iné môžeme potvrdiť vo voľbách, veď do volieb sa žiadna normálna strana nedostane. Keby áno, tak jej umelo zrazia percentá, aby ju nikto nevolil.

Ešte ste poriadne ani nezačali, a už vám Fico vynadal do „žoldniera“ ochotného robiť pre kohokoľvek. Necítite sa tak?

„Po prvé som to vysvetlil, a už sa nebudem zaoberať ani týmto výrokom, ani jeho autorom, lebo sa chcem zaoberať Slovenskom.“

Nech to povedal ktokoľvek, mal pravdu, veď ste sluhom a ste ochotný robiť pre kohokoľvek. Cítenie sa naopak pri tom nevyžaduje, ale potláča.

Máte svoje vlastné červené čiary? 

„Mám. Nebudem ich ohlasovať, ale verte, že sú. Tie červené čiary sú nakreslené mojím hodnotovým svetom a miestom Slovenska vo svete. Ak by mali byť prekračované, tak sa prejavím.“

Čo myslíte, kde má taký človek červenú čiaru? Podľa mňa nikde a hodnotový svet nemáte žiadny.

Takže prekročené nebudú, nech by sa dialo čokoľvek.

A nie je to tak? 

„Je to úplne naopak. Je to veľmi premyslený spôsob komunikácie zacielený na presnú skupinu voličov, mieri na najtemnejšie emócie.„

No, rozhodne mi nestojíte za žiadne emócie. Beriem vás ako vnútené zlo proti ktorému je naša krajina malá. Do každej našej vlády by nám vnútili ľudí ako vy.

Vy nebudete potrebovať redaktora z denníka, ale na sklonku života farára k smrteľnej posteli. Za žiadnu ďalšiu emóciu nestojíte.

Človek aby sa bál skritizovať aj vlastnú vládu, že ho zničíte, príde o zamestnanie, asi tak to bolo slobodné rozhodnutie, že si aj môj hlas ukradnete, že ste to mali mnou potvrdené vo voľbách. Nemali! Vás nám vnútili a naše volebné hlasy si viete len ukradnúť. A klamať, že s tým súhlasíme. 

Vari by to mohlo byť aj inak? No nemohlo a vždy sa nájdu ľudia ako vy.

Neoháňajte sa voličmi, ste dosadený zhora, tými, čo nám len prikazujú.

Takého Chmelára by neschválili, lebo nie je ochotný mať charakter ako vy a žiadne hodnoty. Takže takto ste sa tam dostali. A len somár by vám venoval nejakú emóciu.

„Na uvedený príspevok ministra Korčoka zareagoval aj politický analytik Eduard Chmelár. Ten tvrdí, že slovná prestrelka medzi bývalým premiérom Ficom a súčasným šéfom slovenskej diplomacie Korčokom si zaslúži vyjasňujúci dovetok.

„Po tejto patetickej scéne môže nasledovať potlesk, spadnutá opona a zhasnuté svetlá. Problém je… že Ivan Korčok politickým žoldnierom naozaj je. Sám som na to už viackrát upozorňoval. Pri pôsobení na poste hovorcu ministerstva zahraničných vecí za éry Vladimíra Mečiara sa ešte môže brániť tým, že tohto premiéra iba „zažil“, pretože táto funkcia je ešte úradníckou pozíciou . No už ako štátny tajomník rezortu diplomacie vo vláde Mikuláša Dzurindu neslúžil iba Slovenskej republike, pretože táto funkcia je politická.“

Chmelár doplnil, že ešte predtým sa Korčok vyšplhal na diplomatickom rebríčku po chrbte Pavla Hamžíka, ktorému najprv robil hovorcu a ten mu ako podpredseda vlády zabezpečil miesto vedúceho našej diplomatickej misie v Švajčiarsku, neskôr zástupcu slovenskej misie pri NATO. „Tento rýchly postup okomentoval v kuloároch slovami: „Vsadil som na dobrého koňa.“ Lenže tohto „koňa“ opustil ihneď ako Pavol Hamžík stratil moc a po získaní kresla štátneho tajomníka sa na svojho bývalého chlebodarcu doslova vykašľal, čo mu Pavol Hamžík nevedel dlho zabudnúť.“

Pripomenul, že po páde Dzurindovej vlády sa Korčok rýchlo zorientoval v novej mocenskej situácii a získal si priazeň špičiek Smeru-SD. Najprv sa stal stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii a neskôr štátnym tajomníkom rezortu diplomacie vo vláde Roberta Fica i Petra Pellegriniho. „Po vymenovaní za ministra v Matovičovej vláde sa síce Korčok rýchlo bránil, že do straníckej politiky Smeru sa nikdy nezapájal, to však nie je celkom pravda. Predovšetkým, bez dôvery Roberta Fica by sa štátnym tajomníkom nikdy nestal.“

„O blízkosti týchto dvoch vedeli všetci zainteresovaní – politici, diplomati i novinári – nazývali sa navzájom priateľmi. A potom, počas pôsobenia Miroslava Lajčáka vo funkcii predsedu Valného zhromaždenia OSN Ivan Korčok celý rok riadil ministerstvo zahraničných vecí. Takže nie, pán minister, vy ste neslúžili len štátu, vy ste slúžili aj protichodným politickým cieľom SDKÚ-DS, Smeru-SD a OĽaNO – to HZDS vám pripíšeme k mladíckej nerozvážnosti.“

„Mňa tento typ ľudí nikdy neprekvapoval. Nazývam ich „diplomatickí kariéristi“, nie kariérni diplomati. Dlhodobo vyčítam slovenskej zahraničnej politike, že ju formujú takíto technokrati bez chrbtovej kosti, ktorí slúžia len svojim osobným záujmom, nie politici s víziou v službách Slovenskej republiky.“

Označenie politický žoldnier, ktoré použil začiatkom týždňa Fico, preto podľa Chmelára sedí. „To, čo ma prekvapuje, je skôr fakt, že si Robert Fico dlhodobo najímal práve takéto kádre. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Rastislav Káčer – taktiež štátny tajomník za Dzurindu (na obrane), z ktorého Fico urobil veľvyslanca v Maďarsku. Martinovi Glváčovi ako ministrovi obrany robil poradcu Ivo Samson. Všetko kádre mentálne späté s proamerickými jastrabmi v našej zahraničnej politike. Pritom v rezorte pôsobí celý rad vysoko kvalifikovaných ľavicovo orientovaných diplomatov od Petra Juzu až po Jaroslava Chleba. Dôvodom takejto personálnej politiky Smeru-SD bola premiérova zbabelosť.“

„ Robert Fico jednoducho chcel, aby mu niekto v Bruseli a Washingtone kryl chrbát. A tak uzavrel dohodu s ľuďmi, o ktorých vedel, že mu nie sú politicky blízki, ale boli mu mocensky lojálni a za najväčších nepriateľov považoval paradoxne ľavicových kritikov. Ak sa dnes pajedí, že mu Korčok vrazil nôž do chrbta, je to len a len výsledok jeho práce. On ho totiž ako žoldniera stvoril tým, že ho kúpil na svoju stranu – pretože Korčok mal mentálne i politicky vždy bližšie k Dzurindovi, Radičovej a Sulíkovi ako k nemu.“

Korčokova politika

Eduard Chmelár komentoval aj ambície, ktoré si pri nástupe do funkcie stanovil nový šéf slovenskej diplomacie. „Pán minister si dal za cieľ obnoviť „zahranično-politický konsenzus“. Podľa mojej mienky sa nikdy nerozpadol, to len samozvaná „bezpečnostná komunita“ (ako sa radi nazývajú diplomati, analytici, zbrojárski lobisti a propagandisti jedného ideologického razenia) neznáša iné názory, ale v poriadku.“

„Dnes už však Ficov „hlavný ideológ“ (strašne ho preceňujete, pán minister) Ľuboš Blaha nie je problémom, nemá žiadnu funkciu. Zato váš nominant (áno, už si zvyknite, že aj vy ste politický nominant SaS), podpredseda Zahraničného výboru NR SR Peter Osuský sa včera na sociálnej sieti opäť raz pateticky rozrečnil a neuznanie Taiwanu označil za „nehorázny diktát červených súdruhov z Pekingu“.“

„Chcem sa preto pána ministra Ivana Korčoka alebo jeho štátneho tajomníka Martina Klusa (ktorí mali v minulosti tiež výhrady k výrokom bývalého šéfa parlamentného eurovýboru Blahu) s plnou vážnosťou spýtať, či sú si vedomí, že takéto vyjadrenia sú v rozpore s oficiálnou politikou „jednej Číny“, ktorú uznáva Slovenská republika; či sú si vedomí, že vyjadrenia tohto militantného politika poškodzujú naše štátne záujmy a či budú žiadať, aby sa Peter Osuský v budúcnosti zdržal takýchto vyjadrení – tak ako to v minulosti žiadali od Ľuboša Blahu a jeho výrokov na adresu Európskej únie.“

Na záver šéf strany Socialisti.sk Chmelár uviedol „jednu nepodstatnú drobnosť“. „Pre mňa sú takmer literárnym námetom komentáre pod statusom Ivana Korčoka. Nájdete tu celý rad charakterov od podlízavého komentátora Aktualít.sk Ľubomíra Jaška až po poklonkujúceho analytika Globsecu Daniela Mila, ktoré dokresľujú obraz o „nezávislosti“ našej mediálnej a mimovládnej sféry.“ Všetci kompetentní by podľa Chmelára mali vytriezvieť, vyjsť zo svojej bubliny a uvedomiť si, že konsenzus sa buduje snahou o čo najširšie vzájomné porozumenie a dohodu, nie diktátom „jednej extrémne neznášanlivej ideologickej sekty, ktorá propagandisticky pretláča svoje videnie sveta proti vôli väčšiny obyvateľstva“.“

Jaroslav Zajac

.