malinova

Na SME je jednou z najlepších diskutériek nyrra, ktorá najvýstižnejšie zhrnula najnebezpečnejší extrémizmus u časti homosexuálov:

„ak v situácii, že žiadne dieťa do 6 rokov nie je v detskom domove (zo zákona musia byť minimálne v profesionálnej rodine) a na tie, ktoré je možné aj osvojiť si čaká niekoľko preverených manželských párov … tak v tejto situácii ak by sa dieťa dalo na adopciu homosexuálnemu páru …. tak o čom by to bolo? Obetovanie najlepšieho záujmu dieťaťa nediskriminácii homosexuálov? Alebo nie je NAJLEPŠIM záujmom dieťaťa mať otca aj matku? A nie je najlepším záujmom dieťaťa už traumatizovaného tým, že ho opustili rodičia, aby sa dostalo do neproblémovej rodiny, kde sa okrem tej prvej traumy vyrovnávať ešte aj s inakosťou? Nie som proti reg istrovaným partnerstvám, dokonca ani možnosti adopcie, ak tí homosexuáli sú ľudia, ktorých dieťa pozná a má k nim nejakú väzbu. Ak by dieťa nedostali,´nebola by to diskriminácia, lebo diskrimináciou je nerovnaké zaobchádzanie v rovnakých situáciách – a manželstvo a registrované partnerstvo nie sú rovnakou situáciou. Takže v podstate ide len o to, aby homosexuáli nepretláčali, že dieťa nepotrebuje rodičov oboch pohlaví a neusilovali o manželstvo, ako skrytý spôsob legitimizácie adopcií. Ale manželstvo by znamenalo, že automaticky by sa nesmel robiť rozdiel medzi manželstvom homo a hetero ani pri adopciách. Lebo to by už bola diskriminácia. Tak ako vie single matka uznať, že pre dieťa by bolo lepšie, ak by malo aj otca – tak by to ho mosexuáli mohli uznať tiež. Lebo by to bola záruka, že by na to pamätali a s pokorou rešpektovali. Toto mne chýba … pokora. Uznať, že ich práva nemôžu ísť na úkor detí … namiesto pokory nás presviedčajú, že vlastne dieťa nepotrebuje aj otca … alebo aj matku. Výskumy, na ktoré sa odvoláva aj autor tohto článku nesledujú relevantné dôsledky – napríklad to ako fungujú tie deti neskoršie v partnerských vzťahoch, čo to urobí s ich identitou … o niektorých veciach vedia ľudia hovoriť až keď sú dospelí – ako deti si to neuvedomujú a nech ich vychováva kto chce – je pre nich nedotknuteľný.

…. za opustené dieťa rozhodujú úrady Dá sa predpokladať, že rodičia, ktorí dieťa splodili, budú konať v jeho najlepšom záujme (za normálnych okolností) …. homosexuáli usilujú o to, aby úrady konali v ich záujme – nie v záujme dieťaťa, ktoré sa ocitlo v ťažkej situácii. Teda ide o právo tých najslabších, ktorí nemajú rodičov a nemá sa ich kto zastať – ak to neurobí spoločnosť.“

Vnútorný postih dieťaťa v rodine bez vzoru milujúceho otca alebo milujúcej matky

(Moje vysvetlenie, ako ten postih u takých detí prebieha. Určite sa k tomu vyjadrím lepšie, než niekto, kto to ako dieťa nezažil. Poznám tento problém aj z pohľadu dieťaťa – ako to cítí, aj z pohľadu matky.)

„Mýtus: Iba muž a žena môžu vytvoriť vhodný priestor pre rodinu

Skutočnosť: Akýkoľvek pár alebo jedinec zrelý na rodičovstvo osobnostne, emocionálne a materiálne – môže vychovať hodnotného jedinca pre spoločnosť. Populistickí politici a náboženské skupiny presadzujú názor, že iba muž a žena môžu vytvoriť ideálne rodinné prostredie.“

To vhodny by som vymenila za idealny priestor pre rodinu.
Vhodny priestor pre rodinu vytvorila moja slobodna matka mne a ja ako rozvedena matka svojim detom, ale idealny nebol.

Nepovazuju ma preto za nehodnotneho jedinca a ani moje deti, preto naozaj sme dokazom, ze aj v neuplnych a neidealnych rodinach sa daju vychovat hodnotni ludia. A verim tomu, ze taketo vhodne podmienky dokaze vytvorit akykolvek par alebo jedinec, ale nebudu to idealne podmienky.

Takyto jedinec alebo par moze svoje deti zabezpecit materialne, osobnostne alebo emocionalne, ale pokial tomu dietatu chyba vzor milujucich rodicov obidvoch pohlavi, tak to dieta o nieco klucovo zavazne ochudobni.

Ked sa ludia hadaju, ze to tak nie je a ze dieta nepotrebuje zazit milujuci vzor obidvoch pohlavi, tak si len neuvedomuju, presne na co je takyto vzor potrebny. Respektive ake dosledky to ma, ked dieta obidva modely nezazilo.

Na zaklade modelu milujuceho rodica opacneho pohlavia sa u dietata vytvara zazitok lasky s opacnym pohlavim. Je to pre dieta prva predloha lasky k opacnemu pohlaviu.
Ked tento zazitok naplneny ma a zazije ho, citi sa prijimane opacnym pohlavim.
Ked tento zazitok naplneny nema a nezazije ho, citi sa ODMIETANE opacnym pohlavim.

Dieta to preziva tak, ze ked nema otca, tak si ho nezasluzilo. Uz nepovazuje taku lasku za samozrejmost, ked vidi a zaziva, ze samozrejma nie je alebo vobec nie je.
Domnieva sa, ze bezvyhradna laska opacneho pohlavia je nieco, co si musi zasluzit. Vnima to ako nesamozrejmu hodnotu, ktoru si musim zasluzit, ked budem dobry, ked sa budem snazit ju ziskat nejakou namahou.
Tymto u dietata utvrdzujeme, ze laska opacneho pohlavia nie je samozrejmost a len za to, ze existujem, ze ja som hodnotny a zasluzim si lasku. Utvrdzujeme ho v tom, ze takato laska nie je samozrejmost, pretoze ju NEZAZILO! Nema o nej v case svojho vyvinu ziadnu zazitkovu predstavu.
Pritom vsetci vieme, aku zavaznost ma a prave u deti spojenie poznanie – zazitok.

Ked ma dieta cely rad zazitkov, ze laska opacneho pohlavia neexistovala, v jej existenciu ani nezacne verit.
Myslite si, ze staci dietatu teoreticky povedat: A teraz si pre dstav, ze takto, ako ta lubim ja, co som zena, ta bude raz lubit nejaky muz, ktoreho teraz nepozname?
Ked raz zazitkovo voci sebe pozna len lasku zeny, stale NEMA zazitok, ze takto dokaze milovat aj muz. Nema predlohu ziadneho muza, co vie milovat.

Poviete si, ze u susedov, v rodine, u priatelov svojich rodicov, v televizii, vo filmoch. Ale to vsetko su predlohy len teoreticke a maju taku zavaznost, akokeby ste dieta ucili o Afrike len na zaklade pohladnicovych obrazkov z Afriky.
Jeden citatel tu napisal k Joy Adamsovej: Ked som ju cital, chcel som sa odvtedy dostat do Afriky. Prenho to bol sen niekde v dialke a hlavne NEZAZITY. To len existuje, teoreticky to existuje.
Aku zavaznost ma pre vas to, co pre vas len teoreticky existuje? Ze ste o tom len poculi a nezazili to?
Utvara vas vzdy len to, co ste zazili NAOZAJ. Len tomu svojimi zazitkami verite, ze to naozaj aj existuje, citili ste to.

Z tohto dovodu je take zavazne, aby kazde dieta zazilo bezvyhradnu lasku matky aj otca. Je to dokonca tak zavazne, ze aj ked to bude cudzia zena a cudzi muz, stara mama alebo stary otec, co to dieta budu vychovavat, pomoze mu to na cely zivot ziskat presvedcenie, ze bezvyhradna laska oboch pohlavi naozaj existuje.
My si len absolutne neuvedomujeme zavaznost takychto zazitkov u deti. A co vsetko to moze sposobit, ked dieta taketo zazitky nema.
T o iste sa tyka aj deti, ktore taketo zazitky nezazili ani v idealnej zostave mama – otec.
Tie zazitky su naplnene len v zostave mna milujuca zena – mna milujuci muz. Len tak za nic, nie za nieco, len preto, ze zijem, ze existujem, ze som hodnotny, prijimany a rozhodne si to zasluzim uz len za to, ze zijem a existujem.

Akonahle tam vznikne spoj – nezazil som to, vznika spoj – nie je to samozrejmost.
A kde nie je samozrejmost, vznika spoj – nemusi to existovat, o to sa musim snazit, musim si to zasluzit. Mozno sa to da ziskat. Za co sa to da ziskat? Aky musim byt, aby som to ziskal?
Vznika tam spoj – laska je za nieco – ked sa budem snazit, viac snazit, ked sa budem o l asku usilovat. Nie je samozrejma, je za nieco a len pre niekoho. Nie je tam spoj – existujem, takze si zasluzim lasku. Co som samozrejme nezazil, nie je uz samozrejme. Laska sa dava za odmenu, co je velmi chybny program do zivota a pritom sa tyka toho najklucovejsieho – vnimania lasky od inych ludi.

Ako sa to zhubne prejavi. Taketo zeny, co v detstve nezazili milujuceho muza, snazia sa taku lasku v zivote ziskat nejakym usilim. Funguje u nich program – ked budem robit vsetko, co chce, tak za to ziskam jeho lasku. Lasku si zasluzim za namahu. Alebo ked budem lepsia, nez teraz som, tak potom si lasku zasluzim. Vobec nevnimaju lasku ako samozrejmost. A tyka sa to aj zien, co otca mali, ale bezvyhradnu lasku od neho nezazivali. Uz nikdy nevnimaju lasku ako samozrejmost. Laska je vzdy cosi vzacne o co je potrebne sa zasluzit. Len tym, ze existujem, si ju este n ezasluzim.
A takato nedovera v zivot a v lasku od opacneho pohlavia, prinasa mnozstvo len utvrdzujucich zazitkov, ze pre ne ani neexistuje. Casto zazivaju, ze ani neexistuje, zostava to pre ne iluziou aj nadalej. V tychto chybnych programoch ziskanych v detstve, si nachadzaju muzov, ktorych sa vlastnym usilim, ze budu lepsie a raz si to zasluzia, snazia ziskat.
A potom sa takym zenam cudujeme, ze preco zostavaju v zlych vztahoch a ani neveria, ze by mohli zazivat nieco ine, nez co zazivaju.
To iste plati aj na muzov, co v detstve nezazili milujucu zenu. Ich dovera a viera v taku bezvyhradnu lasku zeny, ze ja si lasku samozrejme zasluzim, je uz navzdy nastrbena, pokym vnimaju lasku ako vyhru v loterii.

Keby si toto ludia uvedomovali, ze ako vlastne deti mozu na cely zivot poznacit a doslova znicit im ich milostny zivot len v svojej nevedomosti o nutnosti takych zazitkov, tak by si mnohe inteligentne zeny nemysleli, ze vychovu dobre zvladnu aj bez muzov, rozvedene zeny by ovela viac spolupracovali s exmanzelmi po rozvode, ked uz sa museli rozviest a kazdy by si bol vedomy toho, ze preco je tento IDEAL muz – zena pre kazde dieta taky zivotodarny.

Moja mama to nevedela. Hoci bola psycholog a velmi dobrym clovekom, proste to nevedela. Absolutne neverim, ze keby vedela to, co o tom viem teraz ja, ze by ma bola mala. Bola som jej snom a snazila sa byt zo vsetkych sil tou najlepsou matkou, akou len mohla byt. A aj sa jej to podarilo a cely zivot som ju povazovala za neskutocne obetavu matku. Ale co mi tym sposobila do zivota, to si absolutne neuvedomovala a nikdy ani neuvedomila. A z tohto dovodu som sa na nu preto nikdy za to ani nehnevala. Viem, ze by to neurobila, keby to vedela. Tak isto aj otec, nemam im preto ani co odpustat. Nevedeli o tom obidvaja nic.
Ale dnes si to uz mnohi ludia uvedomuju. A mnohi s tym aj nesuhlasia a chcu vyskumy a dokazy.
A su take vyskumy, co uz namerali, ze kolko milovanych deti z uplnych a milujucich rodin ma stastne partnertstva a kolko z neuplnych rodin nie? Po aku dobu sledovali take deti z neuplnych rodin, minimalne 20 rokov?
Ze je niekto hodnotny aj tak? Vsak vsetci sme hodnotni!
My ich vidime ako hodnotnych, ale citia sa taki hodnotni aj oni sami?
Ja ta ako hodnotneho mozem vidiet, ale odraza hodnotenie zvonku, od inych ludi, aj mieru sebavedomia a sebaprijatia u tych ludi, ktorych pozorujeme len zvonku a len z nasho pohladu?

Keby ste tych ludi totiz skumali, co vyrastali v neuplnych rodinach, alebo aj v nie milujucich rodinach, kde taketo modely a obidva chybali alebo co len jeden z nich, tak by ste u takych ludi nasli chybne programy vo vnimani lasky a v sebaprijati.  Co som nezazil, v to velmi tazko uverim, neocakavam a neviem ani rozpoznat. Nemam na zaklade coho, akych zazitkovych skusenosti.

NEBEZPEČNÝ EXTRÉMIZMUS U „LIBERÁLNYCH“ EXTRÉMISTOV (dnes na titulnej stránke Denníka N)

Nebezpečný extrémizmus u liberálkov, ktorí dokonca v svojom šibnutom extréme popierajú, že model tradičnej rodiny vôbec existoval. Snažia sa dokázať, že voľakedy muži so ženami spolu ani nežili a preto ani nemohli spolu vychovávať deti, kde by mali deti model milujúcich rodičov opačného pohlavia. Že sa vlastne ľudia dovolávajú niečoho, čo nikdy ani neexistovalo!

A toto je extrémizmus veľmi ťažkého kalibru!

Kulturologička: Model tradičnej rodiny, ktorý je dnes prezentovaný, nikdy neexistoval, niektoré ženy ľutujú, že sa vydali

„Podľa mňa, tradičná rodina vo forme, ako ju dnešný konzervatívny diskurz prezentuje, nikdy neexistovala. Aspoň čo sa týka roľníckeho prostredia nižších sociálnych vrstiev. Je dôležité vysvetliť, že v minulosti muž vo väčšine prípadov ani nebol doma. Nielen v Liptove, ale aj v iných regiónoch Slovenska muži cestovali za prácou.

Odchádzali často na týždňovky, do baní do Ostravy, alebo iných častí Československa. Generácia otcov narátoriek z výskumu cestovala do Spojených štátov a vracali sa po roku, po dvoch, potom znova odchádzali. Keď už sa aj muž vrátil domov, vzťahy boli naštrbené, neboli romantické, pretože vzťah medzi partnermi ani neexistoval, keďže na to ani nebol priestor. Takže model tradičnej rodiny, pod ktorým si predstavujeme nukleárnu rodinu tvorenú mužom, ženou a deťmi žijúcimi trvalo v jednej domácnosti, ktorý je tu prezentovaný, v praxi nefungoval.

Petra Chovancová robila rozhovory so ženami vo veku od 65 do 80 rokov z Liptova. Ženy v tých časoch museli okrem rodiny zvládať aj ťažkú prácu na poli, pretože ich muži boli odcestovaní. V niektorých rodinách tak boli hlavami práve ony.

Trocha štatisticky Napriek faktu, že je výskum deklarovaný ako kvalitatívny, rozhodla som sa uviest‘ aj niekol’ko štatistických údaj ov. Uskutočnila som rozhovor s 20 l’ud’mi z 3 dedín. Prevažná vačšina z nich bola z obce Vel’ké Borové: 8 + 2 ženy žili v Jóbovej Ráztoke, ktorá je administratívne súčast’ou Vel’kého Borového. Z Hút som mala 5 narátorov a jedného narátora z časti obce, ktorá nesie názov Novot‘. Na Malom Borovom som oslovila 5 obyvatel’ov.“

https://dennikn.sk/1172209/kulturologicka-model-tradicnej-rodiny-ktory-je-dnes-prezentovany-nikdy-neexistoval-niektore-zeny-lutuju-ze-sa-vydali/?ref=tit

.