malinova

Na tom zubárovi vám ukážem, aké sú vzťahy žien s mužmi.

Niektoré veci len cítite a hovoríte si, čo som blázon, že to takto cítim?

Napríklad pri R som cítila, že si netrúfal na mňa pomyslieť. Bol predtým u nás aj s bratom, pobavene ma sledoval, ale so všetkým slušným odstupom – o tejto žene sa neuvažuje, je vydatá, nikdy by ma nechcela. Sme mimo, v iných priehradkách, kategóriách.

Keď na ňom pristálo moje žiadostivé oko, vôbec si to nevšimol. Ani na mňa nepozeral, keď ja som mala myšlienky – Keby som tak mala znovu dvadsať a mohlo začať všetko od začiatku.

Ale on mal dobrú sociálnu inteligenciu. Vždy vedel dobre vycítiť, čo ľudia cítia. Keď som mu podávala kľúče od auta, len náhodou zdvihol zrak a videla som prekvapenie, o pár sekúnd dlhší skúmavý pohľad: „Je možné, že by ma chcela?“

A neveril ani potom. Keď už mne sa to zdalo úplne jasné, že som úplne jasná, neuvedomovala som si, že stále nemohol uveriť. Pokým sa nestalo niečo také, že už neviem, čo som povedala a on na chvíľu zostal hľadieť pred seba v úžase a okamžite prišiel ku mne: Tak, tak!

Aktérom nebol on, ale ja. Vďaka tomu, že keď človek nie je zamilovaný, má odvahu. Nevyradí vás trasenie rúk.

Keby ste boli na hlavnej ceste a nie na vedľajšej, tak skončíte haváriou za zvodidlami a hlavný hrdina si píska za volantom ďalej, keď vám neodvratne odchádza. 

Môj zubár má tiež jasnú stopku – vek. Takéto šialenosti robia ľudia len keď sa opijú. Ja slušne pozerám ako súťaž krásy a zabávam sa v čakárni snívaním ako dobre dnes vyzerá. Sledujem aké má chlpaté ruky, keď skúma moje snímky. Môj muž taký chlpatý nebol, ale R bol.

Keď sme jazdili autom dlhé trate a bolo leto, hladkala som ho po nohách a do vôle si užívala tú chlpatosť.

Môj zubár má veľmi tmavé chlpy, lebo je výrazne s čiernymi vlasmi. Myška hryzka so svojimi dvomi výraznými prednými zubami, ktoré vidím často, lebo sa často smeje a pozerá sa mi do očí ako sa cítim. 

Prečo by to malo byť erotické? Nemá byť prečo. Som mu len sympatická. Keďže poznám jeho FB, viem aké názory mal na učiteľky. Drbnuté ženy.

A ja som učiteľka, ktorá mu ukazuje iný rozmer. Hovorila som mu ako nacvičujem divadlo, rozprávali sme sa o svadbách. Včera mi hovoril, že je strelec a že nevedel, že je tak silný strelec, lebo celkom na začiatku strelca. A má frajerku, lebo na jeseň zháňali byt a ja som mu hovorila, že sa tam zle parkuje. Presne tam, kde som ja bývala s R. O frajerke nič nehovorí, len o montovaní skríň.

Celkom nič medzi nami nie je. Len som si všimla, že od začiatku ma má rád a som jeho obľúbená pacientka. Veď ktorý lekár vám viac pozerá do očí než do karty, keď nesedím v kresle!

To len cítim, že by sa mu strašne páčilo, keby vedel, že sa mi páči. Cítim, že keby mohol, tak by to chcel. A keby ho nikto nevidel. A bol by opitý šťastím, že sa mi páči. Že to je úžasné páčiť sa staršej žene. Ako slušne vychovaný také nezažil!

A medzi ľuďmi prebieha takáto komunikácia. Niečo si myslíte a myslíte si, čo si aj on myslí, ale navonok bude všetko v medziach slušnosti.

Keby nevybuchol, že ma sklamal a preto bol na mňa zlý, čo bol len mikroskopicky zlý, len chvíľu neústretový, ani ma nenapadne, že tak prežíva čo k nemu cítim, ako ho vidím. Či ma nesklamal, aký je úžasný. 

A pri tomto muži aj skončia. Ďalej si netrúfnu, lebo sú slušne vychovaní a nerobia blbosti.

To by sme sa museli opiť a nebyť v ordinácii.

Z tohto nikdy nič nebude, len snívanie. Nebudeme na chate, ja som sa nikdy neopila. On má frajerku a koho zaujíma sex?

A aké zážitky ešte nemal?

Si predstavte, keby sme si všetci videli do hláv. To by bola Sodoma Gomora.

Muži by vás nemohli zaprieť!

Skok. Najviac si pamätám jednu chvíľu, keď bratranec sedel v kuchyni za stolom ku mne bokom. Ja som naňho videla z chodby. Otočil ku mne hlavu a mal trojnásobne dlhý pohľad, hoci bol ako uhorka v arogantnom postoji: „Čo si chcela? Chcela si niečo?“

Spájali nás už len jeho oči. Ako keď pozeráte do mora a vidíte vo vode veľké ryby a vy nemáte žiadnu sieť, aby ste ich vylovili.

Aj tento má také zuby, rovno prvý:

A teraz niečo k výberu tých mužov.

Ako sa muži cítite, keď vidíte ako ukážku len takýchto atlétov? Len takéto modely mužov?

Je to príjemné?

Alebo si hovoríte, ja takto nevyzerám. A nikdy vyzerať nebudem. 

(Ani môj zubár nie je takýto atlét, je len vysoký, chudý a má strašne malý zadok.)

Ale presne toto robíte ženám, že po stenách a všade máte fotky žien pri ktorých si ženy myslia presne to isté:

Ja takto nevyzerám a nikdy vyzerať nebudem! Takže si snívaj, keď ťa nezaujímam ja!

.