malinova

Moja druhá najlepšia priateľka v živote bola manželkou žraloka. Tiež je na R, preto ho volám žralok – argumentačne zdatný žralok.

Poznala som ho od detstva, pretože bol synom maminej priateľky, ktorá celkom náhodou bola tiež baletka.

Vlastne už takto od detstva som milovala balet aj kvôli nej. Bola to mimoriadne pekná žena, pre mňa druhá najkrajšia na svete. Balet študovala v Bratislave.

Jej syn sa mi páčil, lebo bol typický frajer. Kožená bunda, motorky, ale takých som ako nie Erika nikdy nezaujímala. Mňa ani neregistroval, len moju mamu s ktorou sa rád rozprával ako každý. S mojou mamou sa každý rád rozprával. Rozoberali u nás Denikena a Součka a sci-fi.

Moja mama ho považovala za jedného zo štyroch najinteligentnejších mužov, akých poznala. Hovorila, že ani jej študenti na psychológii nie sú takí inteligentní ako bol on. A on bol celý šťastný, že sa chce moja mama s ním rozprávať o tom, čo čítal, hoci bol ešte puberťák. Mňa si pri tom vôbec nevšímal. Ja som ich len sledovala.

A tiež si hľadal len krásne ženy. Jeho druhá žena sa stala mojou druhou najlepšou priateľkou, pretože sme bývali blízko seba na novom sídlisku. Navštevovali sme sa každodenne a aj deti sme mali v rovnakom veku. Spolu sme vykladali aj tarot a bola to taká moja dobrá priateľka, že keď sme už bývali na dedine, keď som jej zavolala o druhej v noci, že je mi smutno, okamžite sadla do auta a prišla za mnou.

Napriek tomu, že sme boli veľmi blízke priateľky, nikdy sme svojich mužov neohovárali, ani neprepierali, ako som sa neskôr dozvedela, že ženy robia, že s kamarátkami riešia svojich manželov. My celé roky nikdy, tak sme to obidve cítili, že nebudeš si osierať vlastné manželstvo.

Preto ja som vôbec netušila, aké ona má problémy s mužom a ona to nevedela o mne. Nás spájali skôr rozhovory o deťoch a o domácnosti. To sa vždy smiala: –  Zas robíš hĺbkové upratovanie skríň? – Ale v novom veľkom byte ma to bavilo.

Keď šla na zastávku MHD, tak vždy šla okolo nás a zastavila sa aspoň na kávu. Každý deň musela prísť aspoň na skok a každý deň mi takto chýbala. Ale spolu sme tvorili štvoricu priateliek, čo sa spolu stretávali.

S jej mužom som sa veľmi rada hádala a boli to pre mňa vzácne chvíle, pretože jej muž bol jediný človek, ktorý vás v akejkoľvek diskusii behom krátkej chvíle položil na lopatky, že ste len zalapali po dychu a už nemali žiadny argument. Preto som s ním rada diskutovala. To bol vždy zážitok, že som behom chvíle už nemala žiadny argument. On by bol akúkoľvek diskusiu vyhral aj keby nemal pravdu. Vždy vedel vymyslieť také argumenty. Niekedy som cítila, že nemá pravdu, nemôže mať pravdu, ale nemala som už žiadny argument.

Raz sa stalo, že sa u nás stretol s Bobešom a to bola druhá taká argumentačná kosa. A o niečom spolu diskutovali a moja mama sa smiala ako žralok sknokautoval dramaturga a scénaristu Bobeša za chvíľu.

Ale žralok bol veľmi zlostný a popudlivý. Raz som u nich sedela v kuchyni, rozprávali sme sa a vytiahol sáčok šošovice zo špajze. Nejako mu vyletel z ruky a šošovica sa rozsypala po celej kuchyni. A to nikdy nezabudnem ako sledovanie – ako sám seba človek môže naštvať až do nepríčetnosti.

Najprv vyzeral normálne, že šošovica sa bude len zbierať, ale potom sa mi menil pred očami od narastajúceho hnevu, keď sa samonasieral, až do úplnej nepríčetnosti, že ju bude musieť zbierať z celej kuchyne. Iste si svoje s ním vytrpela, čo mi ani nehovorila.

Len vďaka mne si s ním nekúpil môj muž Porche. Ale kvôli tomu potom prišiel o Borisa, ktorý si s ním to Porche kúpil.

Po tej osudnej noci, keď sme spolu nič nemali a keď bol taký úžasný ako nikdy v živote a akí by mali byť muži stále, som tam už radšej nikdy nebola. A preto som už jeho rodičov nikdy nevidela.

Dnes má jeho syn narodeniny a včera mal môj.

Pre mňa to vždy bola ako plavba so žralokom, pretože je to neobvyklý zážitok, keď je muž inteligentný a argumentačne zdatný:

.