malinova

Myslím si, že skoro všetci ľudia by mohli byť empati, keby nepreferovali len rozum a myšlienky. O to lepšie sa v niečom pohybujete, o čo viac to používate.

A keď svet od vás vyžaduje x vecí, ktoré zaťažujú vaše myšlienky a rozumovú pamäť, vytláča vaše citové vnímanie.

Minulý týždeň sa mi stalo, že som sa rozprávala s jednou osobou a zrazu z dvier vyšiel zubár a prešiel okolo nás, ani na nás nepozrel. Jasne som cítila, čo mi povedal, čo si pomyslel v duchu: „Nepáči sa mi, že sa s ňou rozprávaš. Nerozprávaj sa s touto osobou. Je nebezpečná lebo ohovára ľudí.“

Prijala som to ako informáciu a vzápätí si pomyslela, to sa mi len zdá, že toto mi v duchu povedal, to len ty sama cítiš a vieš, že je takáto.

A presne takto prijímame citové informácie, neveríme im. Hovoríme si, to sú naše neodvôvodnené myšlienky.

A nevedela som, že je toľko druhov empatov, že niektorí tieto schopnosti zneužívajú na ovládanie iných. Ja som z toho ten druh empata, ktorý je v interakcii natoľko pohltený citmi iných, že má problém rozoznať, kde končia moje city a kde už začínajú city druhých. Je to ako keď zapúšťate farby na papieri potretom vodou. Medzi tými farbami sa zlievajú. To by vysvetľovalo, prečo ja niekedy neviem identifikovať čo cítim, keď cítim aj to, čo cíti druhý. Akokeby ja som bola žltá, druhý je červený a medzi nami veľké pole oranžovej. Keby sa ma spýtal, čo cítim, je tam už toľko oranžovej, že zdá sa mi, že oranžovú, ale keď vleziem do tej situácie, pocítim, že nie som oranžová ale žltá. Že ma len pohlcuje do oranžovej. Možno aj preto potrebujem veľa samoty, aby som vedela, čo cítim a uchovala si svoje farby bez zlievania od iných.

Každý stojí za lásku a pozornosť, ale to neznamená, že budeš obdivovať myšlienky s ktorými nesúhlasíš. Môj syn si myslí, že keď neobdivujem jeho politické myšlienky, ktoré len prebral od zapredaných novinárov, tak je preto pre mňa menej hodnotný a už ho neobdivujem. Keby do mňa videl, ako som ho vždy obdivovala a bola naňho nesmierne pyšná za to všetko, čo dokázal a čo zvláda a aký je k ženám, že ich nikdy nezneužíval ako je to u mužov bežné, tak je hlboko spokojný so svojou cenou a vysvedčením odo mňa. Ale on mylne svoju cenu spája s nejakými debilnými myšlienkami od novinárov. Pritom si vôbec neuvedomuje, že je od nich lepší a citlivejší. Že oni sú zapredaní a on to cítil naozaj.

Môj syn o moju pozornosť nikdy nemusel bojovať, lebo pre mňa vždy bol ukážkou môjho úspechu, že takého syna mám. On tú svoju hodnotu len nevidí, preto o nej pochybuje. Podceňuje sa a nemá sa rád. Preto sa rád týra tým, že nič neznamená a že pre mňa nič neznamená. To máte ako zakomplexovanú ženu a to poznám zo svojho života. Ale ja mu sebalásku nemôžem naliať zvonku, aby videl svoju cenu. Musí si to sám uvedomiť, akú ju má. Ako ja. Môj obraz jeho som vám už ukázala. Ale on sa tak nevidí. Nechápe svoju cenu.

A jeho úplne najlepšia vlastnosť je, že sa veľa hrá so svojimi dcérami. A to je to úplne najdôležitejšie na svete, keď im prejavuje lásku.

Čo ja, ja si ju už dodám sama ako vždy.

Keď mal náš riaditeľ 50 rokov, zablahoželala som mu k začiatku najkrajšieho veku a povedala som mu, že hoci tomu určite neverí, od 50-tky je najkrajší vek. A nie pre útechu, ale preto, že konečne človek o sebe nepochybuje a je vyrovnaný a kľudný. Je v stave o ktorom mohol v 30-tke len snívať, keď sa trápil toľkými zbytočnými vecami, ktoré už do tej 50-tky vyriešil. Konečne má sebavedomie, konečne sa cíti šťastný, no jedným slovom všetko, čím vás spoločnosť dovtedy ničila, aby ste o sebe pochybovali.

Včera som počúvala, že toto vám zoberie úplne najviac energie, keď sa sústavne musíte kontrolovať, či by vám to, čo si myslíte, chcete, hovoríte, schválila partnerka, mama, rodina, priatelia, neprajníci. Sústavne ste na úteku, aby ste vyhoveli spätnej väzbe, ktorú ste si naordinovali ako strúhadlo na seba. 

Nežili váš život, hovno o ňom vedia, ale radiť budú o dušu. Sústavne sa kontrolujete, či vyhovujete, či nevyčnievate!

Existuje len jedna dobrá spätná väzba a to vo vás, lebo len vy máte všetky informácie, čo vlastne posudzujete.

A vy ste predsa zbierali celý život spätné väzby, aby ste sa už naučili aspoň v tej 50-tke takej samostatnosti, že sa spýtate seba: – Môže to tak byť? Schvaľujem to? –

Keď vám niekto bude tvrdiť, že bez otravovania iných a ich spätných väzieb sa môžete mýliť, hoci hovno do vášho života vidia, vlastne vám tým hovoria toto:

– Myslím si, že si taký blbec, čo si relevantné spätné väzby nevie nájsť sám! –

– Bez nás by si bol blázon! Somár! –

– Neverím v tvoju poctivosť nájsť si samostatne dobrú a kritickú spätnú väzbu. –

Trpíme presným opakom, že celá táto chorá spoločnosť vás od narodenia až do hrobu presviedča, aby ste o sebe pochybovali, aby ste sa nepreceňovali, aby ste si neverili a nemali sa radi, lebo krásna je skromnosť, keďže oni sú zakomplexovaní!

A čo je zvlášť kruté, stíhajú vás vekom. Pritom, keby ste naozaj posudzovali vnútro a večné pochybnosti a zakomplexovanosť by boli vrásky, tak 20roční chodia ako vráskaví starci pri toľkých svojich depresiách a pochybnostiach a práve ľudia po 50-tke by mali hladkú pokožku, lebo po pochybnostiach.

Tak prečo vidíte krásu podľa vzhľadu?

Ja som napríklad tou Ornelou nevyjadrila, že sa cítim mladá a štíhla, ale že sa cítim vnútorne krásna. Tak krásna ako nikdy. Že konečne netrpím žiadnymi naimplantovanými pochybnosťami, či stojím za lásku alebo pozornosť. Že konečne sa nestrúham ako to od nás spoločnosť a tí, čo nás chcú ovládať, chcú. Že konečne som si mohla užívať život bez pochybností, čo by na môj život a moje myšlienky povedali hlupáci, ktorí necítili ani desatinu toho, čo ja.

Plus Ornela je obraz vzoru mojej tety, akou som sa chcela stať a našla si svoj a oveľa lepší vzor. Že svoj vzor som dosiahla a som ním.

Že to zakomplexovaných chudákov rozčuľuje, je len preto, že tiež túžia po živote v ktorom by si mohli veriť. Ale oni musia čakať na schválenie od iných hlupákov, ktorí o ich živote vedia hovno.

V živote som tak krásna nebola, ako som teraz. Čo by bol toho najlepší obraz – zoschnutá ruža, lebo ste sa fakt naučili, že šaty a len telo nerobia človeka?

Tak ako vás to naučili?

Krásna som bola vtedy, keď som mala dvadsať a bola tak sprostá, že taká osoba by ma dnes vôbec nezaujímala?

Alebo krásna som nebola nikdy, lebo nevyzerám ako Ornela?

Minimálne 90 % ľudí v spoločnosti sa nemajú radi, sami seba nemajú radi, lebo ich spoločnosť naučila každý deň o sebe pochybovať a čakať na schválenia a spätné väzby skôr než o čomkoľvek prehovoríte. 

Skutočnosť je taká, že ľudia sú hlboko poškodení naimplantovanou zakomplexovanosťou, aby boli ľahko manipulovateľní a ovládateľní!

Čakáte na spätné väzby, či môžete existovať a nakoľko môžete byť sami sebou. Čakáte na to ako na doložku do Juhoslávie. Tak na čo vám je sloboda?

A to vám vycucne všetku energiu. Keby sa to prejavilo navonok, tak 90 % ľudí chodí o paličke.

Nehovoriac ako sú zapriahnutí, ako otroci!

Výhoda byť mužom:

.