Skvelé, skvelé, čo som našla. Presne toto som zažila a nenapadlo ma, že je to osvietenie, keďže ja som osvietenie nikdy nehľadala. Ja som vždy hľadala lásku, niečo veľmi egoistické a osobné. Preto som sa nebála temnoty ani v sebe. Už dávno ju nedokážete nevidieť a preto ju dobre znášate aj u iných. Patrí k ich celistvosti ako ju najlepšie opísal v ľuďoch Dostojevský. Nikto z jeho postáv nebol len taký, ako sa zdal a obsahoval v sebe svetlo aj temnotu, čo iným spisovateľom sa to triešti do rôznych postáv.
No nezahráš si žiadnu skladbu len na polke rozsahu. A takto potom musíš vidieť aj iných a preto ich aj chápať, hoci ťa zraňujú, hoci sa dopúšťajú zla, ktoré nevidia, ale len z nevedomosti. Príliš veľa pochopenia vás ale aj ničí do neschopnosti odsúdiť ich.
Ak je toto prebudenie alebo osvietenie, potom konečne najlepšie vysvetľuje, prečo nemôžete odsúdiť iných a nálepkovať ich. Pri jednom pohľade na iných vidíte v nich súčasne aj ich svetlo aj desivú vinu, ktorú nevidia. Uvedomujete si, že aj vy ste museli prejsť všetkým, že všetko čo vidíte, ste nejako obsahovali aj v sebe.
Moje lásky majú potenciál týmto prejsť. Bola som aj ich svetlo, aj ich temnota. Preto v nich chápem aj ich svetlo, aj ich temnotu. Sú ako postavy z Dostojevského.
.
Celá debata | RSS tejto debaty