Môj muž bol blázon ako ja. Boli sme anarchisti.

Napríklad ja som tri týždne nechodila do školy, ale chodila sa opaľovať a nemala som ani ospravedlnenku a triedna mi to ospravedlnila, keď som zakaždým povedala, že som ju zabudla.

– Chcela by som vedieť, čo behá xxxxx hlavou. – povedala triedna na fyzike, keď som ako obyčajne nedávala pozor.

Môj muž nosil ponožky inej farby, čo vtedy nebolo moderné, ale čistý anarchizmus aj na ich umeleckú školu.

Hoci mu najlepší kamarát hovoril, že si len robím srandu, keď som mu báseň odpísala naopak s úpravami, objavil sa u nás, hoci už zmaturoval v našom meste a odišiel. Pobozkal ma prvýkrát pri smetnom koši, keď sme boli spolu vysypať smeti. Veľká romantika, keď je za vami celý rad smetných košov, ale vtedy som to práve preto nečakala.

Svadbu sme mali behom týždňa. Od podania žiadosti po svadbu prebehol týždeň.

Mame sme dali prstene do melóna a jej sa roztriasli ruky, keď ich zbadala.

Naše prvé milovanie začalo trapasom, že si nevšimol, že mám ešte tenké neviditeľné pančuchy pretože on skúsený nebol a zažíval to prvýkrát.

Na svadbe sme všetci mali len dvadsať rokov, lebo to bola len radnicová svadba a cirkevnú sme mali mať až keď ju dohodneme u svokry. No tá sa udiala až o sedem rokov, lebo o dva týždne dostal povolávací rozkaz na vojnu. A ja som stihla byť aj tehotná.

Ešte v noci som sa ho pýtala, či si myslí, že sa to už podarilo a som tehotná, keď mám plodný deň. A on mi tvrdil, že určite áno.

A preto som už na druhý deň nechcela piť ani kávu. Kamarátke som povedala, že som v druhom dni!

Prišli sme na to, že sme sa prvýkrát nevideli v divadle na premiére, ale v divadle, kde som hrala ja a ich škola bola na predstavení.

Hrala som tam anjela a moja najlepšia kamarátka čerta.

– Tak to som bola ja, ten anjel! –

Ja som sa nesmela dať ostrihať a ona musela mať trvalú celý rok, keď sme tú hru hrali. Vyzerala preto ako chlapec a spolužiačky mi hovorili, že ma videli s frajerom. Aj môj muž mal také isté vlasy. Vždy vyzeral ako s trvalou.

Bol o polroka mladší. On mal ešte devätnásť, keď sa oženil. A na svadbe nám boli jeho spolužiaci. Išli sme z nej domov autobusom na ktorý sme ešte aj bežali.

Počas svadby sme dostali návštevu, maminu kamarátku a tak bola na našej svadbe. A vtedy prvýkrát povedala, že ona dúfala, že si raz zoberiem ich Mirka. Kto by povedal, že mala také plány? Mirko bol jej jedináčik, ktorému keď študoval veterinu, ukradla z pitevne stehno, aby ho mohol doma študovať.

Moje 18.narodeniny s tortou predo mnou.

A môj idol bol Petr Kostka. Od detstva som o ňom snívala, že takto bude vyzerať môj muž a budem s ním mať tri deti: dcéru, syna, dcéru.

Do puntíku som mala premyslené v snoch ako budeme mať zariadený trojizbový byt, aj ako presne ten byt bude vyzerať.

Vždy som si predstavovala našu dovolenku, ako tretie dieťa mám v kočíku. Snívala som o tom ako budem mama v takej rodine.

Ten Petr Kostka bol len taký doplnok – manžel. Vyzerá tak seriózne?

ZÍTRA VSTANU A OPAŘÍM SE ČAJEM

.