malinova

Moja tretia a posledná platonická láska.

Zaujal ma tým, že písal básne, čo by pre mňa nebola novinka, keďže môj muž ich písal tiež. Ale tento naučil písať básne aj mňa.

Aspoň teda tak, že som prvýkrát pochopila ako sa majú písať básne, že rozumiem tomu citovému postupu ako na to, aby to nebolo klišé, ale naozaj niečo opravdové a stručné.

A rovno som si to mohla skúšať na láske k nemu, lebo mala som tým aj prílev inšpirácie. Asi niet nad vlastnú tvorivosť, že to vás oslní, že niečo s tou inšpiráciou takto tvoríte.

Visela som na jeho posúdeniach mojich básní ako kura na sopeľ. Bolo to proste úžasné, dozvedať sa aké by to malo byť, ako by to malo vznikať. To je určite napínavejšie než keby vám muž vysvetľoval niečo v sexe. Tuto rieši city, opravdovosť, dušu.

Plus ja sa ťažko zamilujem, asi moja náročnosť na mužov a stačí sex a on ma znudí. Ale tento mal potenciál a práve tým, že mi unikal, že toto bude veľký a napínavý parket na lásku. 

Veď ženská láska je vo všetkých tých knihách opisovaná a pravdivo ako dlhý, napínavý príbeh v ktorom sa často aj nenávidia, aj neznášajú, aj priťahujú, aj tam musí byť hmla. Proste všetko to, čo lásku môže aj ľahko zničiť.

Hmla, to je u mňa predpoklad lásky, inak to napínavé nebude. Kde inde sa vám rozvinú city ako práve v hmle?

Kde idete ako poslepiačky?

Bohužiaľ je to v živote tak, že keď niekoho nechcete, ľahko ho máte. Aj na sex, aj na všetko a splnenie je zabijakom lásky.

A láska vzniká v takom nebezpečnom priestore, kde ľahko môžete zablúdiť, lebo máte strach. To vás paralyzuje aj rozžhavuje.

Raz bola taká chvíľa, že som sa s ním mohla rozprávať koľko som chcela a ja som s prekvapením pocítila, že ma to začína nudiť.

Ja som proste chladný blíženec a veľmi ľahko a veľmi rýchlo skĺznem do nudy. Okamžite cítim, že to prestáva byť napínavé.

A ja som celkom samovražedne do toho hodila bombu. Však si zariskujem, keď ma to začína nudiť. Buď to bude napínavé, ale ja nechcem trofej, ja chcem boj. V básni by to pochopil. Že to stále musí mať náboj.

Ja predsa nehľadám manžela, ja hľadám lásku. Aby som túžila.

Takéto niečo naozaj ťažko uvaríte. Ťažko, aby sa vám autenticky triasli ruky.

Vlastne mi najviac pripomínal moju naozaj prvú a nesplnenú lásku. Nie tú splnenú, ale nesplnenú:

Nevyčnievaj

Vždy som bola otvorená láske. Aj potom, že keď sa zamilujem, len vtedy. Ale už som sa nezamilovala.

A verím tomu, že môžete mať čo chcete, keď to veľmi chcete.

Že keby som si napísala znova nejakých 100 požiadaviek, tak pritiahnem si to. Ale viete čo?

Myslím presne to – Dávaj pozor na to, čo si želáš, lebo môže sa ti to splniť a potom uvidíš, čo si si želal. Ty vieš, čo si máš želať? Čo je pre teba naozaj dobré? Veď želáme si len hlavou, len myšlienkami a preto neraz zlé veci. Čo sa ukážu ako pre nás zlé.

Presne myslím na ten príklad s tým spisovateľom. A život mi ukázal, že on bol hovado.

Potom bol taký vtip, iste ho poznáte, že jedna žena si neželala muža ale aby bola šťastná a myslela si, že jej tým život prihrá muža a prihral jej samotu, lebo šťastná bola v samote a bez nejakého hovada.

Tým nechcem povedať, že všetci muži sú hovadá, veď ich neopisujem len ako hovadá. Ale že váš výber je zlý! To, čo si myslíte, že by ste chceli a potom vás to sklame.

Preto som si odvtedy už nikdy nenapísala 100 požiadaviek, ani desať, lebo želám si byť šťastná. Aj to je výber z jedálneho lístka – Nepýtam si žiadne nepoznané jedlo. Pýtam si šťastie a uvidím, či ho pribalia. Či patril k šťastiu.

Keď nepribalia, tak nepatril a moje šťastie bude hoci len citrónová voda.

Spomenula som si dnes na jeden zážitok s tými bratmi.

Že ja som ich videla už skôr, keď ešte neboli na vojne a jedného opisovali ako dobrého a druhého ako zlého, čo mu vždy prebral všetky dievčatá. Jeden mal byť tichý a druhý zhovorčivý.

No oni sa tak podobali, že keď som najprv videla prvého a potom zvlášť druhého, myslela som si, že zas toho istého a že sa znova rozprávam s tým istým podľa iných dobrým. Ale to už bol ten zlý a ja som mu ho ohovárala. Hovorila som mu o ňom ako o jeho horšom bratovi, že ako môže mať takého otrasného brata o ktorom hovoria, že…

Spomenula som si na to ako bol len ticho a počúval, prečo som si myslela, že to je ten tichý. Pokým mi rovno do ucha jeden nepovedal, že to nie je….

.