Myslím si, že zodpovednosť liberálov je v tom, že sa zaujímajú o slobodu iných, najčastejšie menšín, ktoré by im mohli byť tiež ukradnuté, ale nie sú. Keďže sami zažili nejakú šikanu alebo násilie od iných, už nevedia okolo iných prejsť s tým, že by im bolo jedno, že ich iní šikanujú alebo urážajú.
Nemyslím si, že sa chcú hrať na spasiteľov sveta, aby si pripadali morálnejší než iní, len už neprejdú mlčaním okolo násilia na iných a to je všetko! Proste sa len ozvú a nemusia sa na niečo pred inými alebo pred sebou hrať.
Kto často poukazuje na to, že asi ako sa potom cítia a prečo to robia, na nejaké takéto ich motivácie, možno práve jeho zaujíma ako vyzerá pred sebou alebo pred inými, aké má „šaty“ pred sebou alebo pred inými.
Rozhodne by som mala lepšie „šaty“, keby som bola na progresívnej strane!
Často závidím bývalým liberálom, dnešným totalitným progresívcom ich „šaty“, lebo oni ich majú pre médiá pekné a slušné a citlivé…
Aj ja by som chcela vyzerať takto: ako morálne pekná, slušná a citlivá!
Ale, aké ja už mám len šaty! Šaty morálnej nepeknej, neslušnej a necitlivej, šaty dezoláta, šaty nacistu a lúzy!
Tiež by som chcela, aby si ma priatelia vážili, aby sa za mňa deti nehanbili.
A to by som až tak veľmi chcela, že keby som mohla dať čas späť, tak zruším svoj blog, zakážem si písať, čo robím tak rada a tiež budem mať toto všetko, čo im závidím – uznanie priateľov, lásku mojich detí, slušnosť voči mne.
Takže ja nie som žiadny hrdina. Tiež by som bola zbabelec za toto všetko! A uvedomujem si to, čo by som bola ochotná za také pekné šaty!
Priznávam si chybu, že rozmýšľam sebecky. Kto mi má byť bližší než moja vlastná rodina a moje deti?
Za pekné šaty pred nimi by som bola ochotná zaprieť čokoľvek, čo si myslím!
Ale už je neskoro. Prezradila som sa vlastným písaním, že nemám také krásne šaty, že čo si o tom myslím ja a preto už ich mám len škaredé.
Pritom čítam, že mi záleží na tom, aké budem mať pred inými alebo pred sebou „šaty“.
Pred sebou šaty nepotrebujem. Ja najlepšie viem, čo sa mi v živote podarilo, hoci o tom nemusia iní vedieť a čo sa mi nepodarilo, čo predsa nebudem rozoberať na blogu.
Nepíšem preto, aby som pred inými nejako vyzerala. Lebo veď vyzerám týmto len ako dezolát a nacista.
Aj tak ma konzervativci nechápu! Pre moju stranu to teda nerobím.
Nikdy nechápali, prečo obhajujem liberalizmus a ešte na mňa aj útočili. Zažila som tu toľko podrazov a ešte aj zažívam, že môžem povedať, že aj tejto strany mám plné zuby. Tak určite by som sa kvôli nim nenamáhala, že aké mám pred nimi šaty.
Je mi to jedno, nemám už ilúzie ani o tejto strane!
Prečo vlastne píšem?
V prvom rade je pre mňa písanie oddych od problémov v školstve. Celé dni ste s deťmi a chcete zmeniť tému.
Niekto si preto zahrá počítačovú hru, musí sa sústrediť na niečo iné, niekto si pozrie hokej alebo sa hrá s kartičkami.
Pre mňa je politika len šport, teda hlavne diskusie. Pozriete sa, čo robia nielen deti, ale aj dospelí ľudia, ktorí sú horší od detí.
A máte z toho hlavu ako melón.
A čo môžete s týmto melónom urobiť?
Napísať si to, pomenovať, požuvať a vypľuť napísaním. Tým to máte pre seba vyriešené! Pomenované stručne, čo kto robil!
Aké vám zostanú šaty, to vás nenapadne, pokiaľ vám nezačnú nadávať do dezolátov a nacistov!
Potom si uvedomíte, že mohli ste mať aj pekné šaty, keby ste len mlčali a napísali si to len na papier a roztrhali ho ako pri násilníkovi.
A nie je to smutné, že ako pri násilníkovi?
Liberál by mi dovolil myslieť si čo chcem!
Ja vás nezachraňujem. Aj tak verím tomu, že všetko je najlepšie ako má byť. Že každý má svoje lekcie a tie si má riešiť a nie sme lepší alebo horší tým, čo len nažvaníme na nejakých blogoch alebo článkoch. Veď to sú len reči.
Len reči nie sú pre mňa podstatné.
Stručne, ako mi nedalo neozvať sa pri homosexuáloch, keď ich urážali, nedalo mi ani teraz neozvať sa.
A zvlášť, keď mi mama toľkokrát hovorila – Nebuď ticho, keby sa niekto snažil o cenzúru atď.
Viete, pred kým mám pekné šaty?
Pred mojou mamou, ktorá už nežije.
Nebola som ticho a tým som to, čo chcela, splnila.
Ani ona preto nemala pekné šaty.
A nechcem mať pred sebou ani také pekné šaty, že som ako ona.
Aj tak som na ňu nikdy nemala.
Keby ma nemilovala, mohla by som sa snažiť mať pekné šaty, že stojím za tvoju lásku!
Ale ona ma milovala, takže tento problém nemám, že aby ma milovala!
Aj tak by sa nedozvedela, že som nemlčala. Z pohľadu večnosti je to jedno. A čo sú len reči?
Naozaj len šaty!
.
Dakujem za, to mi na um neprislo. Ale chapes,... ...
Môžem len súhlasiť. Napadá ma tá Nohavicova ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty