malinova

Pokým som ten seriál nevidela, vždy som si myslela, že sme sa mali Rusku vzpriečiť a postaviť sa mu. Jednoducho nesúhlasiť s okupáciou. Vyrástla som v tom, že som na lokajov Ruska počúvala nadávky – Svine! Hnusné svine! Kto by si pomyslel, že sme sa mu nemali postaviť?

Spätne sa až čudujem, že som nad možnými následkami nikdy nerozmýšľala až do roku, pokým som nevidela seriál „Okupácia“.

Dnes si uvedomujem, čomu sme sa vyhli. Vďaka tomu sme žili! Vďaka tomu som mala živú rodinu, ženy v rodine bez znásilnenia, normálnu krajinu, kde sme zažili šťastné detstvo. Vďaka tomu som sa mohla stať matkou, moja mama babičkou, veď sme nemuseli žiť, keby sme boli, aj naša generácia, zažili vojnu. Vďaka tomu sme boli generácia bez vojny.

Suverenitu a nezávislosť naša krajina aj tak nemá, to nám vždy vysvetľovali, že malá krajina nemôže mať neutralitu a musíme si vybrať, koho budeme poslúchať. Takže pre hru na nezávislosť by naše obetovanie životov nestálo. Aby sme zomierali v hrôzach pre obchodné záujmy mocností. 

Nerob inému to, čo nechceš, aby robili tebe. Ja by som si nepriala, aby nás niekto zatiahol do vojny a pre akékoľvek územie. Vidím to presne tak, ako to vždy písali pri afrických migrantoch, že pred vojnou sa uteká. Nikto nikdy nepísal, že mali niečo, nejaký pás zeme brániť, ale že sú všade na svete doma a preto pred vojnou sa uteká! S tým úplne súhlasím. Žiadny pás zeme za to nestojí, aby kvôli nemu ľudia zažívali hrôzy vojny, keď môžu ujsť.

Keby som ja bola Ukrajinka, vôbec nie som vďačná ľuďom, čo by ignorovali našich krajanov, čo nechcú vojnu ani mobilizáciu a nútia nás bojovať za ich záujmy, že zomierame za nich. Myslela by som si o nich, že tiež skončia v pekle, nielen Rusi. Všetci, čo udržiavajú túto vojnu a nezabezpečili mier, akýkoľvek, ale mier!

Môj článok k seriálu „Okupácia“:

29. marca 2022

Najdrahší nórsky seriál Okupácia (o okupácii Ruskom)

V roku 2015 bol svetu predstavený najdrahší nórsky seriál o okupácii Nórska Ruskom. Samozrejme fikcia, ako by taká krajina na okupáciu reagovala a čo všetko by to prinieslo.

Pozerala som ten seriál, asi prvých šesť častí, lebo ďalšie vtedy ešte neboli. Aj začala som ho pozerať s tým, že teraz sa pozeráš na okupáciu Československa 1968 ako to mohlo vyzerať, čo sa mohlo diať v zákulisí.

Začalo to únosom premiéra, ktorý vlastne od začiatku rezignoval na vojenskú obranu, pretože nechcel vojnu a straty na životoch. A to ma poburovalo!

Takto sa a okamžite vzdať a okupácia? 

Celé roky počúvame, ako sme sa nebránili, že sme boli zbabelí, naša vládna garnitúra bola zbabelá a kolaborantská, ešte s nimi spolupracovala. Na tomto sme vyrástli, čo sme vtedy boli deti, že nijako sme sa nebránili a naša vláda kolaborovala s okupantmi. Všetci sme si mysleli, že sme sa nejako mali brániť a že je to hanba, že sme sa nebránili.

Preto mi bol okamžite ten premiér vo filme nesympatický a záporný hrdina. On sa okamžite vzdáva a ešte chce ututlať, že bol unesený, lebo okamžite vzdať sa a poslúchať. A celý začiatok seriálu je o tom, že za kladného hrdinu považujete novinára, ktorý sa náhodou priplietol k tomu únosu premiéra a chce to zverejniť. On je za vás na strane tých, čo sa chcú brániť, ako my sme sa nebránili. Asi takto umlčali a umlčiavali aj našich.

Ale ten seriál vám približuje vlastne opak Zelenského.

Ich premiér nechce vojnu, nechce vojnový konflikt, nechce žiadne obete a od začiatku opakuje, že to môže priniesť tisícky obetí. A preto, že tieto sily vyhrajú, hoci tam pôsobia aj opačné (ako na Ukrajine), tak z toho v nórskom seriáli nie je vojna ale okupácia a všetky následujúce diely rozoberajú už len tie diplomatické vzťahy v okupácii Nórska Ruskom. Kto chce vidieť vojnový film, nemá na čo pozerať, lebo miesto vojny tam máte okupáciu.

Samozrejme sa po okupovanej krajine zakladajú strediská tvrdého odporu, ktoré chcú s Rusmi bojovať, ale vláda razí inú líniu – nechceme žiadne obete!

Už neviem v ktorej časti ma ten pre mňa negatívny hrdina premiér, čo sa vzdal, presvedčil o zmysle tohto iného názoru, ktorý som dovtedy nemala, že ten odpor nestojí za tisícky obetí. Nejako som dovtedy nad tým neuvažovala, čo by to pre krajinu (aj našu) mohlo priniesť.

Asi som mala dovtedy takú naivnú predstavu, že stačilo, aby s tým naša vláda nesúhlasila a nebolo by sa to stalo. Že to bolo len kolaboráciou našej vlády, že ich pozvala a stačilo ich asi len nepozvať. Že aj tu mohla byť vojna a taká ako na Ukrajine, som si neuvedomila. Do roku 2015 som sa totiž o politiku vôbec nezaujímala a nepremýšľala som nad následkami odporu, čo by to mohlo priniesť, že aj u nás tisíce obetí na životoch.

Mňa presvedčil tento seriál o tom, že pri jeho sledovaní sa pre mňa z negatívnych hrdinov filmu, čo to okamžite vzdali, stali celkom pochopiteľné postavy, ktoré sa o tom vo filme rozprávajú, čo prežívajú a ako zle prežívajú, že teraz budú vyzerať ako zradcovia, keď nechcú obetovať životy tisícov občanov a že to občania ani nepochopia. V tomto zmysle bol pre mňa tento seriál výchovný na pochopenie názoru, že zdanlivý zradca ti možno zachraňuje život. A pamätám si, že som to neprijímala ľahko, ale zdôvodňovali mi to tie postavy, ich rozhovory, kde základný kameň rozhodovania bol v tom, či budeš negatívnym hrdinom pre ľudí, ale zachrániš ich životy, alebo budeš ľahkým a zjavným hrdinom, ale obetuješ tisícky ľudí.

Prečo dnes obyčajným ľuďom píšete, že sme dláždili cestu Hitlerovi Putinovi, keď obyčajní ľudia nemajú moc ovplyvňovať rozhodnutie Ruska? Ale tento seriál mal omnoho väčší dosah, že ukázal Rusku, prečo by ľudia súhlasili s okupáciou! Prečo potom neobviňujete aj tohto režiséra a tvorcov, že dláždili týmto cestu Hitlerovi Putinovi? Ja som o tom nenatočila seriál, ktorý ešte aj mňa presvedčil, že vlastne tie negatívne postavy, čo sa vzdávajú, sú vlastne hrdinské postavy! A urobia niečo dobré pre ľudí, myslia na ich životy aj za cenu svojej nepopularity, že to sú len kolaboranti! Boli ochotní tak vyzerať, hoci mysleli na obete.

Dnes si na ten seriál spomínam a vidím, že Zelenský je úplný opak toho nórskeho premiéra. Lacná popularita a obetuje vlastných občanov a ešte chce predlžovanie vojny. Možno, keby som ten nórsky seriál nevidela, aj ja naskočím na tú vlnu – bojovať, obetovať…! Ale hlavne je mi nesympatické, že sa dožaduje aj celoeurópskej vojny, no úplný opak toho nórskeho seriálu o záchrane životov. 

Dnes som rada, že v Československu nebola v 68 vojna. Tých, čo nežili, tých to nezaujíma, veď nemohli byť tie obete ani oni, ani ich rodiny po 68.

Ľudia radi obetujú iných, keď to nie sú oni! Radi vyhlasujú, že radšej by zomreli ako takto žili.

A to som v týchto dňoch pozerala nových Vikingov – pokračovanie novej série po 100 rokoch. A vôbec tam nie je výnimočná situácia pri filmoch o bojovníkoch. Chceli bojovať len pokiaľ zomierali iní. Ale akonáhle pred nimi bol výber – Chceš takto ponížene žiť alebo radšej chceš zomrieť za svoju nezávislosť? – Okamžite sa ponižovali, hoci to boli muži a boli to bojovníci, každý jeden s vojenským výcvikom. A keď šlo o ich deti, okamžite sa každý aj bojovník nechal vydierať len aby zachránil svoje deti!!!

A teraz sa spýtajte civilov, nie mužov a bojovníkov, či sú hrdinskejší od bojovníkov. Či chcú obetovať svoje životy a svoje deti. Tých sa kto, kde pýtal?

No nikto! Lebo tí vodcovia, čo to organizujú, by to pri vlastných životoch otočili, okamžite by sa nechali vydierať, keby šlo o ich deti, ale vedia, že tam naženú iných!

Iných obetujú. To je zmyslom týchto bojovníkov!

Nórsky seriál Okupácia:

Začala som počúvať Naďa v parlamente, pokým nepovedal, že už nebudú biť čelom o zem pred Moskvou.

Však čo iného robia, ako že znovu bijú čelom o zem len teraz pred USA? 

Tak som to rovno vypla.

Veľmi ľutujem obyčajných Ukrajincov. Som šťastná, že nie som Ukrajinka, lebo uvedomujem si, že by ma občania iných štátov, že chcem mier, ignorovali. A to by som mohla byť šťastná, keby len ignorovali, musela by som to aj tajiť, že chcem mier, aby ma nevyhlasovali za nepriateľa a neprenasledovali za to, že nechcem pokračovanie vojny a nechcem žiadnu mobilizáciu pre svojich synov, že viac pre mňa znamená život mojich detí ako Ukrajina, teda nejaký kus zeme a dovolím si rozmýšľať v tomto ako Afričan, čo chce len utiecť a za žiadnu zem nebojovať. Dnes sa nejakým vlastenectvom oháňajú práve tí, čo sa z neho doteraz len vysmievali.

Sám Naď povedal, že si nevie predstaviť, že by do vojny mal narukovať jeho syn. Ale že majú iní, to si len predstaviť vie. 

Ako títo ľudia chápu – Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe?

A vraj kresťania! Ani táto veta nikomu nič nehovorí. 

O svojom tele sa má každý človek rozhodnúť sám! O to viac o tom, či ho chce obetovať!

Takto aj veta – rozhodni sa o svojom tele –  je len fraška.

Vážne si myslíte, že napríklad Čaputová by obetovala život svojich dcér za suverenitu Slovenska? Za slobodné rozhodnutie Slovenska byť v NATO?

Som presvedčená, že svoje dcéry nadovšetko miluje a nikdy by ich neobetovala. A rozhodne nie ako druhý človek, čo by rozhodol za ne. 

Stačí tak len vidieť všetkých ľudí, ako svoje vlastné deti.

Čo sa týka pádu vlády, neželám si pád vlády lebo neverím, že príde lepšia, ale progresívna, čo je už teraz jasné. Že taká vláda bude ešte horšia (s Pellegrinim a Hlasom) opakovali aj dnes na infovojne. Nezúčastním sa ani referenda o páde. Voliť budem Smer len preto, aby existovala aj nejaká opozícia, čo bude tú ešte horšiu vládu kritizovať. 

Aj to ich budem voliť len vtedy, keď bude existovať sloboda slova. Ak nebude, hrať frašku na voľby už nebudem.

.

.