malinova

Spoločný základ je jedine ľudská rovnoprávnosť!

Vyberám z rozhovoru s konzervatívnym homosexuálom túto jeho vetu:

„Ak sa spoločnosť dostane do stavu, že naša sexuálna orientácia už témou nebude, tak to bude ideálny výsledok. Ani ja to nechcem riešiť. Radšej by som sa s vami bavil o politike, o umení, o filme.“

https://www.postoj.sk/116651/nechceme-byt-definovani-len-cez-svoju-sexualitu-treba-prijat-ze-sme-tu

Všeličo ma v tom článku zarazilo, ako opisuje svojich rodičov, lebo ja by som ani takých rodičov nechcela. Pri takýchto opisoch si uvedomujem, aké som ja mala šťastie na rodičov, ktorí homosexuálov nikdy neriešili a žiadne odlišnosti iných ľudí neriešili okrem ľudskej necitlivosti. To bola závada, keď bol niekto necitlivý a nie to, či by bol homosexuál. 

Takže, vlastne ja som vyrástla v zdravom ovzduší, kde som nebola poznačená nejakým smrteľným zatratením homosexuálov, keby aj oni mali sex a lásku. U nás sa to nikdy neriešilo ako nejaký problém, ktorý by nemal na svete byť. Že je to pre niekoho problém, to som sa dozvedela až v dospelosti a od vraj veriacich ľudí. 

Viera v Boha je zjednodušene povedané výchova k láske. A preto veriaci človek sa vo viere má zaoberať sám sebou, či on je dostatočne taký, aký by sa mal stať. Mal by sa zaoberať svojou láskou a svojimi chybami atď – sebou! 

Určite nie tým, ako je veriaci sused alebo niekto iný. 

Moja mama bola veriaca, neskôr aj môj otec, ale nikdy som nepočula, že by riešili ako veria iní ľudia. Neriešili susedov, riešili seba. Aj ja som vo viere riešila seba a vôbec ma ani nenapadlo riešiť susedov alebo ako sú veriaci iní. 

No v dospelosti som v diskusiách na internete videla, že veriaci nepíšu o sebe a svojej viere, ako ich čo oslovilo a prečo, ako to prežívali, ako sa učili odpúšťať, aké s tým mali problémy, ako to odpustenie chápali atď, ale celé roky riešili na internete len homosexuálov a sexuálnu výchovu a potraty. Keby tu prišiel nejaký mimozemšťan a toto by videl, tak by povedal, že veriaci človek má tri témy – žiadnu svoju vieru, ale tri problémy susedov a to homosexuálov, sexuálnu výchovu a potraty. Že by sa on nejako menil, o tom sa nepísalo, ale vždy kritika susedov, že ako si susedia dovolia nežiť podľa mojej viery???

Vlastne sa tí ľudia stali veriaci preto, aby vychovávali susedov a to len k týmto trom témam okolo sexu. Okrem sexu ich nejaké duchovno ani nezaujímalo. A celé roky to bolo na internete tak, čo veriaci, to primitív, ktorý celé dni rieši sex susedov a ideme dokola – homosexuáli, potraty, sexuálna výchova. O rok sexuálna výchova, potraty, homosexuáli. Ďalší rok potraty, sexuálna výchova, homosexuáli. A nikam inam sa to od roku 2003 neposunulo! Aj dnes riešia potraty, homosexuáli, sexuálna výchova.

Už pomaly mnoho rokov sa o to nezaujímam, lebo aj dnes, keď uvidíte veriaceho v diskusii, rieši potraty, homosexuáli a sexuálna výchova. Zmierila som sa s tým, že veriaci v diskusii sú teda takto primitívni a zaujíma ich len sex. Od roku 2003 je to už 20 rokov a dokola to isté. Už nemám žiadny, ani najmenší záujem s nimi diskutovať a ani ich za veriacich nepovažujem. 

Keby bola spoločnosť taká, akú som ja zažila v mojej rodine, kde sa toto neriešilo, tak by sa nemali homosexuáli a rôzne skupiny na čo sťažovať. Neexistoval by v spoločnosti rasizmus a nikto by sa nemal na čo sťažovať, lebo by každý riešil seba a nie suseda.

A keby pre seba objavil vieru, tak by ju objavil pre seba a nie ako výchovu na suseda. Riešili by svoju sexualitu, svoje tehotenstvá a svoju sexuálnu výchovu. Ale pre túto spoločnosť aj na Slovensku, aj v Európe, aj na celom svete je typické, že ľudia neobjavili vieru pre seba, ale ako výchovu na susedov. Chcú k nej vychovávať susedov! 

Ja nechcem. Ja som svoju vieru objavila pre seba a vôbec som v nej neriešila ich témy, ale duchovné témy. Našla som si svoje skupiny, kde sme neriešili susedov ale každý seba! Ja som svoju vieru neobjavila ako výchovu na susedov a ani na svojom blogu nevychovávam susedov. Mne to ani nechýba, nechcem byť ich rodič. Mne to celkom stačí, že pre seba. Veď meniť sa mám ja a nie ja meniť suseda. Ja zodpovedám za seba a nie za suseda. A rovnako si neprajem, aby sa niekto chcel hrať na môjho rodiča.Ja som si sama našla ľudí, ktorí sa mi v duchovnom vývoji stali vzorom, ako oni riešili svoju duchovnú cestu. A tiež ma z viery nezaujíma len sex.

To, že tu množstvo ľudí nie je naozaj veriacich, lebo neriešia na duchovnej ceste seba ale susedov, tu spôsobilo jeden extrém radikalizácie spoločnosti. Majú o viere takú primitívnu predstavu, že zodpovedajú za výchovu susedov. Pritom tým susedom vykladajú o smrteľnom zatratení a považujú ich a všetkých inak veriacich za menejcenných. To je podľa mňa taký veľký problém na ich duchovnej ceste, že sa takto nikde nedostanú. Ale je to ich vec, keď chcú takto stagnovať, hlavne aby neporušovali zákony o ľudskej rovnoprávnosti.

Nikdy nebudem považovať za veriacich ľudí, ktorí porušujú ľudskú rovnoprávnosť a akúkoľvek skupinu ľudí vyhlasovať za menejcennú.

A keďže mnohí konzervatívci toto robia, tak ich celé roky už dávno nepovažujem za naozaj veriacich, ale je to ich vec, že sa na vieru len hrajú, pokiaľ neporušujú ľudskú rovnoprávnosť. Nevážim si ich, nie sú pre mňa inšpiráciou. To nie je povinné, aby ste si niekoho vážili alebo sa ním inšpirovali. V otázke viery a duchovna mi nemajú čo povedať, už ma to nezaujíma.

Konzervatívcom dávam za pravdu, keď majú oprávnenú kritiku proti dvojakosti metrov u takz. liberálov. A taktiež ma poburuje, keď im zas niekto ubližuje. Lebo aj keby veriaci neboli, majú právo na slobodu slova, pokiaľ neporušujú ľudskú rovnoprávnosť.

A nielen tá sa tu porušuje, ale aj sloboda slova, keď sa oprávnene dožadujú verejných diskusií odborníkov ku rôznym témam.

Skončím takto – Tiež nežijete podľa mojej viery. A mne je to jedno. To je váš problém, akú si nájdete.

Ako ja vám nevnucujem svoju a nehrám sa na vášho rodiča a tútora, dajte s vašou vierou pokoj mne a iným ľuďom.

Urobte presne to, čo radíte homosexuálom – Zalezte s ňou niekam, aby ste nemali dvojaký meter na seba a iných! Keď iní majú zaliezť, aj vy zalezte a riešte si ju v svojom súkromí a v svojej posteli, keď vás tak zaujíma sex.

Ja svoju vieru neplánujem vtesnať do ústavy ako pre vás povinnú, tak v ústave nechcem mať vašu. To, že sa naša ústava neviaže na žiadne náboženstvo, považujem za záruku slobody, že mi nebudete vnucovať vašu. O vašu nemám žiadny záujem, keď vidím ich prezentácie, za vieru to ani nepovažujem, len za primitívnejšie formy náboženstiev, ktoré sa na vieru len hrajú.

Ja vami nepohŕdam ako menejcennými, lebo aj primitívnejším formám viery veria rovnako cenní ľudia. Asi tak ako rovnako cenní ľudia môžu mať menej kvalitnú stravu a môžu byť zdravší a dlhšie žiť. Nie je zárukou výsledku. Podľa mojej viery, ale aj vašej, nemôžete do iných vidieť, ako ďaleko sú na svojej duchovnej ceste a či nie sú ďalej od vás aj ateisti. Na to by ste nikdy nemali zabúdať!

.