malinova

V každej nájdete zlo, ktoré tí ľudia zažívali od zjednodušene zlodejov ich majetku a slobody a preto v každej nájdete aj obete.

Ja si myslím, že najlepšie sa mnohým ľuďom žilo na konci socializmu. Vtedy sme už nezažili éru prvých „komsomoľcov“, akých vidíte teraz, keď sa ešte len formuje nová ideológia na okrádanie a obmedzovanie a mladí pritom aktívne pomáhajú a hromadne robia užitočných idiotov. Na konci socializmu ste už nezažili takéto kádre v plnej paráde, ako to vidíme až teraz pri nových s novým oblbom.

Vždy som mala samozrejme ľutovať moju babičku, že ešte žila zaostalo, ale dnes koľko ľudí túži, aby malo to, čo moja babička?

Dnes mnohí ľudia túžia po dome, po drevenom nábytku z masívneho dreva, po ľanovom oblečení. Keď som bola malá, myslela som si, že mať dom znamená mať aj veľkú záhradu v ktorej sa môžete aj stratiť a schovať. Babička s dedkom mali tak veľký pozemok, že celé hodiny o nás nevedeli, či sme v hornej záhrade, dolnej, bočnej, záhrada znamenala súkromie. Potom aj život vonku, lebo do domu sa chodilo len spávať, aj jedli sme vonku! Dnes tak môžu žiť boháči. A kto zažíva luxus, že má deti celé dni vonku na čerstvom vzduchu? Rodičia sa o ne musia báť aj pri ceste do školy a odprevádzajú ich aj veľké až do školy.

Keď som sa neskôr dozvedela, že niekto si kúpi dom, kde jedným pohľadom vidíte celú záhradu, čudovala som sa, že také pľuvátko volajú domom so záhradou. Veď čo už je to len za záhrada? Pre chudákov, čo sa len hrajú, že majú záhradu a na viac nemajú. To v žiadnom prípade nebola záhrada.

Dnes mnohí túžia po masívnom drevenom nábytku a bohaté rodiny si môžu kúpiť taký, aký mala moja babička, kde sa vám stolička nerozsypala, ani nábytok. Dnes také kúsky vidím predávať za nehorázne ceny. Dnes sú najväčšie vychytávky kúsky z jej života, čo sme mysleli, že sú obyčajné veci. Takže ľuďom zobrali zem, pozemky a presvedčili ich, že pri okradnutí zažívajú luxus v jednej izbe, ktorú môžu celý život splácať, ale môžu ísť na týždeň do Egypta!

Aj mačku môžete dať do domu, pripraviť ju o pozemok a dať ju na luxusný vankúšik s granulkami. A neskôr jej tiež nemusíte dať ani tie granulky a stresovať ju aj na ploche 12 m2. To tiež sa izby zmenšovali, 12 m2 už za izbu nepovažujem. Ešte musia ľudí dostať do ešte luxusnejšieho priestoru, kde si len ľahnú ako do priečinku a zas budú veriť, že majú ešte väčší luxus, čo si tam môžu zapnúť, koľko kanálov. Ale mladí veria, že žijú luxusne. Mohli ísť na Island a do Kambodže a ako v budúcnosti bez dopravy? Tak ďaleko už nemyslia, veď už ani do lesa.

Do akej kategórie v oblečení patrí ľan? Do luxusnej elegantnej nie, lebo sme zaspali dobu, že najluxusnejšie oblečenie už nie sú šaty na svadby a plesy, ale prírodné ľanové oblečenie. Bežné šaty v nich stoja na sashe – slovenskí výrobcovia – 130 eur. Keby som sa chcela obliekať ako v starých filmoch o chudobe, to si dnes môžu dovoliť len bohaté ženy. Šťastne ďakujú za kúsky 60 eur sukňa, 80 eur ľanový šál s potlačou tej chudoby. Dnes je najväčší luxus obraz tej chudoby. Drevená sponka 20eur. Ale dnešné ženy majú luxus, môžu si nakúpiť po 2 eurá šmejdy a ešte ich obviňujú, že to nie tí zlodeji takto zhumpľovali zem, ale tí okradnutí obyvatelia.

Takže, keby som bola veľmi bohatá a vyhrala v lotérii, mala by som na to všetko, čo mala moja zaostalá babička v primitívnej dobe. Mala by som dom s normálnou záhradou, normálny drevený nábytok, ktorý nestál len v obývačke ako výstavný kus ale aj na dvore a mala by som garderóbu chudobných ženičiek – dnes najbohatších.

Tie asi tiež vstávajú kedy chcú, ako moja babička celý život. So zotmením chodila spávať a čo je to šéf, to nevedela celý život. Jej šéf bol len dedko, ktorý ju musel poslúchať. Stres niekde sa dostaviť na určitú hodinu a cez celé mesto, také niečo v živote nepoznala. Ako dnešné ženy zničil taký stres? Naozaj žijú oproti svojim predkom luxusne?

Tieňom v takom živote bola vojna svetových zlodejov, ako si vždy pre každú dobu niečo vymyslia. Je dnes iná doba? Už si dali pokoj? To sú v každej dobe! Aj ich užitoční idioti sú v každej dobe. 

Na konci socializmu mala babička všetko, čo mala aj predtým. Veľkú záhradu, v ktorej sme ešte stihli zažiť krásne detstvo so životom vonku. Dnešné deti ten opis len závidia, ako luxusne sa vtedy deti mali. Mali aj krúžky aj tábory, dnes ťažko nájdete dieťa, čo bolo aj v letnom tábore a považujú za letný tábor 5 dní! To čo je za tábor 5 dní? Moje tety chodili do dôchodku v 55. Potom mali slobodu venovať sa sebe, záhrade a vnúčencom. Dnes vraj ženy žijú lepšiu dobu a mladé tomu veria. Nezaujíma ich, že žiadny čas na seba a vnúčence nebudú mať, ako budú vládať unavené a vyžmýkané luxusom, ktorý im ešte budú vyčítať, že to ony zhumpľovali planétu! Ešte ich budú stresovať triedením odpadu, hoci svetoví zlodeji výdatnejšie robia opak a to s triedením odpadu len robia srandu a výsmech z dospelých ľudí.

A teraz ten najväčší svetový luxus, ktorý už len tak niekto nezažije a už dnes sa nájdu ľudia, čo budú tvrdiť, že som si to vymyslela a naozaj nezažila. Ale pokiaľ žijem, tak ešte o tom svedčím, že taký naozaj bol v tom prehnitom socializme, kde ste boli bláznom, keď ste si mysleli, že žijete v totalite!!!

Prisahám, že som to naozaj zažila a píšem len čistú pravdu. Prišla som na bytové družstvo požiadať si o byt a nebol tam žiadny rad! A nebolo to ani nič výnimočné, preto so mnou nešiel ani manžel, to bola taká bežná vec požiadať si o byt. Na prázdnej chodbe viseli plány bytov z ktorých ste si už na chodbe mohli vybrať, aký trojizbový alebo štvorizbový byt chcete. Ja som si vybrala ten najväčší, hoci som mala len 20 rokov. Potom som si vo vnútri mohla vybrať aj blok na ktorej ulici ho chcem podľa plánu sídliska a aj poschodie. A ešte sa mnohým nepáčilo, že naň museli čakať dva roky. To sa ani mne nepáčilo, lebo len dvojizbový som mohla mať hneď, ale starý! Dnes sa mladí potešia čomukoľvek, aj jednej izbe, ktorú musia 20 rokov splácať. Ja som sa potešila až o dva roky novému bytu 81 m2. A nepoznala som žiadnych mladých, ktorí by nemali byt do pár rokov vedľa nás. No existovali aj takí, čo chceli byt len v Bratislave a to by museli zháňať aj viac rokov.

Mladí naivní kritici dnes hovoria, že byty v Bratislave neboli dostupné a preto najväčšia časť mojej rodiny býva ako prisťahovalci v Bratislave? Tak ako sa k tým bytom dostali? Však ešte aj my sme uvažovali nad Bratislavou, ešte to bolo reálne. A dnes je to pre mladých reálnejšie? Pre ktorých mladých? Pre tých, čo im ho kúpia zazobaní rodičia alebo zarábajú tak výnimočne, že ho môžu splatiť za 30 rokov? To je to reálnejšie?

A to bola najväčšia pomoc pre matky a pre mladých ľudí, ktorí sa mohli sobášiť a mali kde po svadbe bývať a založiť rodinu. Kde je prieskum, koľkí 20 roční by si dnes mohli zabezpečiť samostatné bývanie, keby sa zosobášili v 20-tke? Ale hlavne, že kritizujú dnešné mladé ženy, že sa nevydávajú a nemajú deti. A kde je prieskum, aké k tomu majú možnosti? Tak, keď niekoho kritizujem, že niečo nerobí, tak si v prvom rade zistím, či to vôbec môže robiť! A keď ani nemôže, tak ho nebudem kritizovať, že nerobí to, čo robiť ani nemôže!

Zariadili sme si byt z mladomanželskej pôžičky ako všetci. Všetci vždy mali zariadený celý byt za niekoľko mesiacov z mladomanželských pôžičiek. A splácanie tých pôžičiek bolo smiešne nízke, nikto to ako pôžičku ani nevnímal. Asi tak, ako dnes vnímame len cenu poistiek. Dnes si viac uvedomujem cenu len poistky než vtedy mladomanželskej. Absolútne sa to nedá zrovnať s hypotékou. Za každé dieťa odpísali z tej pôžičky 4000, čiže po troch deťoch nám odpísali viac ako tretinu. Bola to tak výhodná pôžička, že som nepoznala nikoho, kto by ju bol nevyužil. To bol základ na bývanie, pritom ste si z nej za polovicu kupili byt a za druhu ho zariadili.

A dnešní vymytí mladí naopak hlásajú, že ľudia sú premnožení! Že nie medvede sa majú regulovať, ale ľudia sú premnožení, preto v pohode že ani nemôžu a nemajú kde zakladať rodiny. Že ich aj preriedia, to s radosťou ešte privítajú, ochotne slúžia na vedecké experimenty pri ktorých ich aj preriedia.

V akej dobe bolo najlepšie žiť?

No predsa v dnešnej luxusnej, kde si rodinu nezaložíte, lebo ste premnožení a nikomu nebude vadiť nejaké %, ktoré nutné vedecké experimenty neprežije. Luxusná doba nereguluje medvede, len ľudí.

Luxusná doba má aj luxusných mladých ľudí. Chcú tretiu svetovú, lebo žiadnu vojnu ešte nezažili a s politikmi, ktorí nedokážu už ani svietiť a kúriť, sú spokojní. A to aj s vedcami na reguláciu ľudí podľa požiadaviek. Ľudia, čo si ešte niečo normálne pamätajú, pomaly vymierajú a tým sú tomuto luxusu dvere otvorené, veď každý normálny človek je dnes podľa nich len fašista.

Svedčím o tom, že nám nikdy nechýbal toaletný papier a nikdy som nestála v rade na banány alebo mandarinky. Neznášam, keď ma dnešní ľudia presviedčajú, že mi niekedy chýbali mandarinky, banány alebo toaletný papier. Musela som zažiť dnešnú dobu, aby som vedela, čo je to, keď vám chýba naše domáce ovocie! Darmo je na pultoch, keď si ho nekúpite lebo je drahé! Nechcem banány ani mandarinky, chcem broskyne a marhule a stoja nehorázne! To je výsmech ženám, že vám povedia, že nemali ste banány, keď stojíte pred marhuľami a nekúpite si ani také, pre ktoré by som sa v detstve ani nezohla!

Dobre to vymysleli na hlupákov. Vraj nestojíte v rade ale rovno pred tým, čo si pre cenu nekúpite! To je tá luxusná doba! Výsmech! Môžeš si aj ohmatať, ale nekúpiš si! Ale nestojíš v rade! No ja by som si vystála, ale taký rad neexistuje!

A všetko tak budú riešiť! Aj by ste si vystáli rady, keby bolo na čo! Ale rady neexistujú, len výsmech s cenami! Bytov, ovocia a všetkého, kde sa teda bez radu len otočíte! Ale bolo to a bez radu! Čistý výsmech ľuďom!

Svedčím o tom, že za socializmu som chodievala s mojou mamou do reštaurácií a to bola moja mama osamelá matka, mala byť teda tak chudobná, že na reštauráciu už nemala mať! Ale chodievali sme pravidelne aj do reštaurácie, že mala som svoje jedlá, čo som vždy chcela.

Už ja som bola v reštaurácii s deťmi, s jedným dieťaťom 1x. Ja už som si to v dospelosti nemohla dovoliť, žiadne že ešte nejaké pravidelne. V dospelosti ma syn pozval do reštaurácie, ktorý zarába nadštandardne. Do obchodov nechodím, do reštaurácií nechodím, lebo to všetko považujem za neskutočne drahé. Ale sústavne čítam o tom, že žijem v luxusnej dobe slobody, kde nežijem ako sme žili v socializme. Pamätám si veľa chodenia po obchodoch z doby socializmu a po reštauráciách tiež z doby socializmu. Moja mama nikdy nehladovala za čias vojny. Vždy mali čo jesť aj keď bola vojna. Ale zažila, že nemali sme čo jesť až v tejto luxusnej dobe, keď totalita skončila. Ako osamelá matka s dieťaťom nikdy v socializme nezažila, že by sme nemali čo jesť. Ale ja som to už zažila v dobe po socializme, že sme nemali čo jesť a nemala som čo dať deťom, že napríklad dva dni sme len deťom dali jesť a my s mamou sme hladovali alebo rok si nemohli dovoliť kúpiť aj mäso. Ale čítam, že to bolo naopak! Predstavte si, ako ma také klamstvá hnevajú. A vraj tým vychvaľujem socializmus, keď o ňom píšem len pravdu, čo sme mali vtedy a čo sme nemali potom. A preto, aby som ho „nevychvaľovala“, mám o ňom klamať, že to bolo naopak?! Však ja si pamätám, že zákazník obchodov a reštaurácií som bola v socializme! Dnes som zákazník čínskych obchodov a cez internet vyhľadávam, čo je kde najlacnejšie. Rozhodne absolútne nie som zákazník kamenných obchodov okrem potravín, kde sa podľa mňa neoplatí ani ísť. Aby som si popozerala veci, ktoré si pre ceny nekúpim? A to mám ďakovať, že tam nie sú rady?! Čistý výsmech.

Potom otvorím napríklad iDnes a čítam, ako mladí schvaľujú ešte väčšie ožobráčenie, lebo vraj žijeme nadštandardne a sme rozožraní!

Nie, je to naopak, ľudia sa hanbia písať o chudobe! Dokonca už aj mne tak vymyli hlavu, že ani sa za chudobnú nepovažujem! To ja vnímam ako štandard, že nechodím v tejto novej dobe do obchodov ani do reštaurácií a ešte sa teším, že cez internet sa dá aj ľahko nakúpiť niečo lacnejšie než je v obchodoch. Ešte sa teším všetkému, čo si aspoň takto môžem dovoliť kúpiť!

A preto tak ľudí dnes o socializme klamú. Keby videli, ako sa žilo vtedy, nie v 50-tych rokoch, ako využívajú na reklamu, čo kedy nebolo, čo sme nezažili, tak by sa búrili! Ale keď všetkých prenasledujú, čo to spomínajú, čo všetko mali ľudia vtedy, čo nemajú teraz ako štandard, tak mladým môžu vymývať hlavu, aby chceli ešte väčšie ožobráčenie a správali sa samovražedne.

Čo je teraz lepšie? Ak chcete navštíviť Kambodžu a potom nemať kde bývať, tak sa máte lepšie teraz. Školstvo je na tom horšie a byrokracia v školstve omnoho horšia. Ideovopolitické školenia len viseli na nástenkách, uvedomelých bláznov ste nemali. Nehovorím, že všetko bolo lepšie, ale presne to, čo sa zlepšilo, prešlo do opačného extrému v školstve. Pomoc deťom s poruchami v učení prešla do opačného extrému. Ale o tom som už písala inde, ako to zhumpľuje školstvo.

.