V čom sa líšite od občanov v Rusku?

25. apríla 2022 22:40, Prečítané 2 446x, malinova, Nezaradené

V čase útoku na Irak som mala deti vo veku 7, 11, 17 a boli sme na úteku pred exmanželom. Prežívali sme najhoršie obdobie svojho života v existenčnej núdzi, kde budeme bývať. S útokom na Irak som nesúhlasila. Zaujímavé je, že aj v čase útoku 11.9. na „dvojičky“, aj v čase útoku na Irak som aj súkromne zažívala tie najdramatickejšie udalosti svojho života a preto som vôbec nemala na politiku čas. Za odsúdenie tejto vojny som zažila len kritiku, že tejto spravodlivej vojne len nerozumiem, lebo všetci „intelektuáli“ ju schvaľovali ako spravodlivú a nutnú. Tak im tí aj dnešní novinári, čo boli za to aj povýšení, vymyli hlavu a práve „intelektuálom“! To boli hlupáci, čo boli proti vojne a ktorých hlúpo zaujímali civilisti tam a obete, keď to predsa novinári vysvetľovali, prečo je to nutné a správne. No celkom ako dnes tí v Rusku! A celkom rovnako to často volali len vojnovou operáciou, ale aj vojnou a aj tak im to nevadilo, no obete ich nezaujímali!

Dnes už neverím, že nie sú rasisti!

Práve vtedy spolupracovali na tých dôsledkoch, že toľko ľudí potom muselo utekať pred vojnami. Aby ich zrazu po rokoch dojímali ich osudy, keď sa to znova hodilo do propagandy.

Hľadala som, čo vtedy v diskusiách písali tí intelektuáli, ale to pomazali. Zo SME zmizli komplet celé diskusie, takže o tom svedectvo už nikto nepodá, ale ja si to pamätám, ako kritizovali „hlupákov“, čo nechápu túto inteligentnú vojnovú propagandu.

Tak som hľadala fotky z tejto vojny, fotky zbúraných domov a obetí a všade máte na tých fotkách len vojakov, žiadne civilné obete, to sa vtedy do propagandy nehodilo ukázať! Vtedy civilisti – obete boli maximálne len čísla, žiadne osudy, to boli len čísla! Vy poznáte z tejto vojny nejaké fotky okrem vojakov?

Ja viem o jednej fotke toho nahého dievčatka, čo uteká po ceste, inak som žiadne obete nevidela na žiadnych fotkách. Nemali sme ich vidieť a preto v médiách neboli!

Preto ľudia nič také ako vojnu alebo civilné obete neprežívali. Ako píšem, to boli výlučne len čísla. Preto si až dnes ľudia myslia, že nič také hrozné sa nedialo, len až keď majú volať po tretej svetovej v Európe. Celkom účelovo ako aj vtedy, že naopak majú byť ticho! A kto to odsúdi, tak je blbec. Hlupák, čo nechápe príčiny!

Tak sa vás dnes pýtam, v čom sa líšite od občanov v Rusku?! Vtedy sme my boli na mieste takých občanov a to sme mali slobodu ozvať sa a boli sme ticho!

Nás nikto nezastrašoval a boli sme ticho! Ešte sme tomu pomáhali a naše médiá na čele! Civilné obete ich nezaujímali a celkom nikde nedojímali!

A dnes sa čudujú ruským občanom? Však my sme tu boli ticho aj keď sme mali slobodu a celkom slobodne sme to schvaľovali!

A tiež sa vtedy dalo zistiť, že tie dôkazy boli nedostatočné! Ani novinári si to nezisťovali, len lokajsky slúžili ako dnešní v Rusku! A celkom slobodne! Bez nátlaku, slobodne!

Americký veterán z Iraku o skutočnej povahe armády

„Vojnový veterán Vincent Emanuele už roky otvorene hovorí o tom, ako v skutočnosti vyzerá vojna, ako americkí vojaci páchajú vojnové zločiny, ako sú obyvatelia „nepriateľských“ krajín dehumanizovaní a ako sú vojaci pretváraní na vraždiace stroje.“

Americký útok na Irak vyvolal vo svete (len) rozčarovanie a znepokojenie

https://www.sme.sk/c/847181/americky-utok-na-irak-vyvolal-vo-svete-rozcarovanie-a-znepokojenie.html

„Operácia Iracká sloboda“

fotogaléria iracká sloboda:

https://www.aktuality.sk/fotogaleria/225170/spioni-oklamali-svet-a-zacal-utok-na-irak-a-saddama-husajna/2

„Podľa zverejnených údajov sa invázie zúčastnilo asi 180 000 vojakov, z nich asi 130 000 bolo zo USA, ku ktorým sa pridali vojaci viac ako 40 ďalších krajín, predovšetkým Veľkej Británie (46 000). Medzi nimi boli aj Slováci – celkom sa ich v Iraku vystriedalo 716 – ktorí mali za úlohu predovšetkým likvidovanie mín. Nepridali sa však viacerí dlhoroční americkí spojenci, ako Nemecko alebo Francúzsko, Turecko odmietlo poskytnúť svoje územie na sústredenie amerických síl (v súvislosti s tým, že americkými spojencami boli Kurdi na severe Iraku) a po celom svete sa zdvihla vlna protivojnových protestov. Demonštrácia v Ríme sa dostala do Guinessovej knihy rekordov, keďže sa jej údajne zúčastnili až tri milióny ľudí. Na celom svete sa uskutočnilo okolo 3 000 protestných zhromaždení, ktorých sa zúčastnilo asi 36 miliónov odporcov vojenského riešenia irackého problému.

a priniesť irackému ľudu slobodu, keďže jeho práva boli porušované. Boli však zbrane hromadného ničenia naozaj tým skutočným dôvodom útoku na Irak 20. marca 2003? Máme dôvod prinajmenšom o tom pochybovať, skôr môžeme uveriť tvrdeniam, že impulzom pre operáciu Iracká sloboda boli vymyslené správy britských špiónov. S výmyslami prišiel v septembri 2002 bulvárny The Sun, ktorý vyšiel s bombastickým titulkom „Briti sú 45 minút od skazy“. V roku 2011 sa v médiách objavilo priznanie irackého informátora zahraničných rozviedok Rafída Ahmeda Alwana al-Džanábího, žijúceho v nemeckej emigrácii, ktorý povedal, že išlo o účelové klamstvá, ktoré pomohli zničiť Husajna. „Mal som šancu vymyslieť si niečo, čím som zvrhol režim,“ povedal pre The Guardian.

Podľa správy CIA z roku 2005 sa síce podarilo nájsť výzbroj z čias iracko-iránskej vojny z rokov 1980 – 88, ale išlo zväčša o poškodenú, nepoužiteľnú muníciu. Mimochodom, jej výrobcom boli USA.

Z roku 2013 pochádza vedecká štúdia Amy Hagopianovej z Washingtonskej univerzity, ktorá hovorí, že počas invázie a v nepokojných rokoch po nej zahynulo až 461 000 civilistov.

že v rokoch 2003 – 2011 bolo v Iraku zabitých 162 000 ľudí, z nich bolo 130 000 civilistov. V každom prípade je to určite vyšší počet, ako sa kladie za vinu Saddámovi Husajnovi. Na verejnosť sa dostali správy o týraní zajatcov, znásilňovaní, rabovaní.

Rozmohli sa boje medzi rôznymi politickými a vojenskými skupinami, čoho najvýrečnejším výsledkom je vznik Islamského štátu, čím sa situácia v tomto kúte sveta ešte viac destabilizovala. Okrem vojenských skladov boli vyrabované aj najrôznejšie inštitúcie, banky, múzeá… Vojna neznamenala ani pokles teroristických útokov. Napokon nemôžeme obísť fakt, že milióny ľudí v strachu o život opustili svoje domovy a výrazne sa podieľajú na masovej imigračnej vlne do Európy.

Nech sa na to podívame z akejkoľvek strany, invázia do Iraku pred 15 rokmi nemala zmysel a bola a je hodná odsúdenia.“

https://dennikn.sk/blog/1070725/vojna-ktora-slobodu-nepriniesla/

„Každá krajina sa teraz musí rozhodnúť, buď je na našej strane alebo na strane teroristov!“

Vojna v Iraku bola chyba, tvrdí inšpektor OSN: Slovensko do nej muselo ísť!

„Spravodajské informácie o prítomnosti zbraní hromadného ničenia sa neskôr ukázali ako nepodložené. Invázia sa začala bez rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Francúzsko ju totiž odmietlo podporiť a Spojené štáty tak vytvorili „koalíciu ochotných“. Teda krajín, ktoré s nimi boli ochotné ísť do vojny aj napriek odporu Francúzska a niektorých iných štátov.

Slovensko sa do vojny zapojilo iba symbolicky, do susediaceho Kuvajtu sme vyslali vojakov, ktorí sa neskôr presunuli do Iraku. To sa však stalo až po schválení rezolúcie Bezpečnostnou radou OSN. Podľa Samsona sme nemali inú možnosť. „V integračnom úsilí sme mali resty, ťažko sme sa predierali. Museli sme dokázať, že si zaslúžime členstvo v NATO,“ hovorí Samson. Slovensko v čase vojny ešte nebolo členom NATO. Z rozširovania aliancie nás vylúčili počas vlády Vladimíra Mečiara. Do NATO sme vstúpili až v druhej vlne rozširovania v roku 2004.“

https://www.topky.sk/cl/10/1343677/Vojna-v-Iraku-bola-chyba–tvrdi-inspektor-OSN–Slovensko-do-nej-muselo-ist-

Naša krajina sa takto pod vydieraním USA zapojila do agresie horšej ako je teraz na Ukrajine na základe neoverených správ.

Odoberú Tonymu Blairovi rytiersky rad za vojnové zločiny v Iraku a Afganistane?

„Rádio Slovensko (RTVS) v správach 6.1.2022 o 13.hod. informovalo, že vyše 600 000 občanov Británie podpísalo petíciu, ktorá žiada, aby Tonymu Blairovi odobrali rytiersky rad za to, že vo vojnách v Iraku a Afganistane boli páchané vojnové zločiny na základe falošných obvinení.

Čo o vojne v Perzskom zálive (2003-2006) vieme?

Americký minister spravodlivosti Ramsey Clark v liste adresovanom OSN okrem iného píše: „V roku 1990 si USA vynútili sankcie proti Iraku rovnajúce sa genocíde. Je to najsurovejší zločin proti ľudskosti v poslednom desaťročí 20. storočia, najsurovejší v dejinách. Madeleine Albrightová v interview televízii CBS uviedla, že to stálo za to. Bývalý hlavný ekonóm svetovej banky Joseph Stiglitz v rozhovore s kanadským novinárom Gregom Plastom vraví: „V každej zemi, kam vkročíme a kde sa vmiešavame, zničíme miestnu ekonomiku a všetko prevrátime na ruby. Naša činnosť vyvoláva povstania, ak totiž vysajet tieto bankye krajinu a zničíte jej hospodárstvo, nemožno očakávať nič iné ako pouličné nepokoje. Nuž a potom môže opäť zasiahnuť Medzinárodný menový fond a klásť si ďalšie podmienky: škrtajte, škrtajte, škrtajte, aby dotyčné štáty ušetrili dosť prostriedkov na splátky zahraničným bankám a tieto banky si účtovali úrok medzi 21 až 70 percentami. To je úžera.“ K tomu si prirátajte viac ako 200 vojenských jntervencií USA od roku 1945, používanie zakázanej munície, inváčzie bez medzinárodného mandátu OSN a na základe nepravdivých alebo zinscenovaných dôvodov, vážne porušoťvanie Ženevských konvencií.

To všetko je le zlomok výpočtu, na ktorý sa podľa Zákona o vojnových zločinoch v USA vzťahuje trest smrti. Ibaže všetko je inak. Tí, čo by v Norimbergu dostali bez mihnutia oka povraz, v dnešnom svete poriadajú autogramiády svojich krvavých memoárov. Ako sa dajú v takomto svete vychovávať vlastné deti a vystríhať ich pred klamstvom, drogami, násilnosťami či kradnutím, keď im namiesto toho ponúkame tento amorálny svet? V tomto svete zákony slúžia len k udržaniu poslušnosti más.“

https://milant.blog.pravda.sk/2022/01/06/odoberu-tonymu-blairovi-rytiersky-rad-za-vojnove-zlociny-v-iraku-a-afganistane/

Chmelár:

KTO JE TU VLASTNE ZA MIER?

„Pamätám si to ako dnes. Bolo 20. marca 2003, dve hodiny ráno a sedel som s Grigorijom Mesežnikovom v mimoriadnom štúdiu Slovenskej televízie. Na Bagdad dopadali prvé americké bomby a ja som vyhlásil, že táto vojna sa skončí strašným fiaskom a destabilizáciou celého regiónu, pretože je postavená na falošných základoch, je vedená proti vôli širokého medzinárodného spoločenstva a v príkrom rozpore s medzinárodným právom. Mesežnikov naopak tvrdil, že si je istý, že zbrane hromadného ničenia sa tam nájdu, že Irak treba oslobodiť od diktátora a medzinárodné právo nie je potrebné dodržiavať, lebo v OSN má Rusko právo veta… Výsledok tejto krvavej katastrofy poznáme. Milión mŕtvych, rozvrátený región, posilnenie medzinárodného terorizmu a vznik Islamského štátu.

Podobne sa vyjadrovali mnohí iní vtedajší predstavitelia vládnej moci. Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ivan Korčok, František Šebej, Peter Osuský, Rastislav Káčer, Ivan Šimko atď. Nie, nemýlili sa: vedome podporovali všetky americké vojenské agresie za posledné štvrťstoročie a vedome klamali o ich motívoch. Napokon, Mikuláš Dzurinda sa k tomu sám priznal 9. septembra minulého roka: „Možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu, možnože sme sa trošku báli tej celej pravdy,“ povedal pre TASR. Vojna v Iraku podobne ako iné americké imperiálne krvavé vojny bola založená na lži a našim médiám to nevadí.

Urobili sme jednu obrovskú chybu, že sme sa s týmito indivíduami spravodlivo nevysporiadali hneď po tom, čo vyšli najavo ich zločiny. Týchto ľudí nikto neodsúdil, ani sa proti nim nikto nepokúsil vzniesť obvinenie ako vo Veľkej Británii voči Blairovi a Bushovi. Najväčší klamári z našich médií či už to bol Martin Šimečka, Matúš Kostolný, Peter Schutz alebo Andrej Bán (ktorý podporoval bombardovanie Juhoslávie, a potom si obzvlášť odpudzujúcim spôsobom robil kariéru na citovo podfarbených príbehoch jeho obetí) nemuseli odísť ako to bolo v západných krajinách. Neprebehla žiadna sebareflexia, žiadna diskusia, nič. Spoločnosť sa neočistila ani len takými mechanizmami ako bola Komisia pre pravdu a zmierenie v Juhoafrickej republike. Vďaka skorumpovaným médiám boli tieto osoby naďalej považované za dôveryhodné.“

„Zločin a žiadny trest za vojnu v Iraku“

„Predstava, že by sa Bush a Blair postavili pred súd za vojnové zločiny, sa môže zdať neprijateľná.

Minulý mesiac si New York Times pripomenuli 15. výročie vojny, ktorú USA viedli proti Iraku, pálčivým komentárom Sinana Antoona – irackého spisovateľa žijúceho v Spojených štátoch. Komentár sa nazýval Pred pätnástimi rokmi zničila Amerika moju krajinu (Fifteen Years Ago, America Destroyed My Country).

Antoon sa vyjadril aj proti brutálnej diktatúre Sadáma Husajna, aj proti invázii z roku 2003 pod vedením USA, ktorá uvrhla túto krajinu do chaosu, rozdúchala národnostné trenice a zabila státisíce civilistov. Destabilizáciou tejto oblasti umožnila táto vojna zrod Islamského štátu, ktorý v najlepších časoch zaberal podstatnú časť irackého územia, popravoval svojich oponentov, snažil sa o genocídu jezídskej menšiny a šíril terorizmus po celom svete.

Nielen chyba, aj zločin

Vojna s cieľom zvrhnúť Sadáma bola celkom nepochybne tragickou chybou. Antoon tvrdí, že bola aj zločinom. Ak má pravdu, tak jeho páchatelia sú ešte vždy na slobode.

Iba málo Američanov bude brať vážne výrok, že prezident George W. Bush a ďalší členovia jeho aparátu – vrátane viceprezidenta Dicka Cheneyho, ministra zahraničia Donalda Rumsfelda a Johna Boltona, ktorého súčasný prezident Donald Trump nedávno vymenoval za svojho ďalšieho národného bezpečnostného poradcu – sú vojnoví zločinci.

Nenájde sa ani veľa Britov, čo by videli svojho bývalého premiéra Tonyho Blaira v takomto svetle. No argumenty za tvrdenie, že sa dopustili zločinu, sú prekvapivo silné.“

https://komentare.sme.sk/c/20802310/zlocin-a-ziadny-trest-za-vojnu-v-iraku.html

Sú prekvapivo silné? Po toľkých civilných obetiach je to ešte pre niekoho prekvapivé!