malinova

Keď som nastúpila do práce, sedela v kabinete za stolom a bol to ten typ – som v pohode a som tvrdá.
Sympatická, veselá žena, ale ostrá. Jej odpovede boli také, že vás stručne zmangľuje, ale inak je srdečná.
Najprv ma heglo, lebo to bolo také nepriateľské bojové naladenie – koho nám to zas sem dali, ja som otrávená, ja sa na nič nehrám.
Aj keď vás hegne, som presvedčená, že väčšine ľudí sa páči práve tento typ ľudí, aj mne. Nebude falošná, nikdy nebude ťuťu-muťu a dýka do chrbta. Bude stručná, nepriateľská voči nezmyselným príkazom (čo zase?) a srdečná. Asi sangvinik, rozkričím sa a o chvíľu sa smejem. Potvrdilo sa to už toľkokrát, že takíto zdanlivo jednoduchí ľudia, sú presne tí, čo priskočia, keď potrebujete pomoc. Charakterizuje ich, že nič nebudú rozmazávať, ako to ženy majú vo zvyku.

Najviac ma šokovala tým, že dokázala aj vlastné deti pred nami nemilosrdne skritizovať. Že sa nebála ich zhodnotiť ako keby bola predseda parlamentu, no kruto a stručne. Ale všetky jej rozhodnutia, ako to vyrieši, ako svojim deťom pomôže, boli mimoriadne ľudské a obetavé. Obrazne by sa premenila na ostrý závan čerstvého vzduchu. Nemilosrdne otvorí okno, ale behom pár sekúnd sa vám úžasne dýcha.
Nechce sa mi písať o zvadách v škole, ktoré síce nemajú rozmer tých na Pravde, ale vedia otráviť život ako by boj nastal asi aj v skúmavke. Myslím hoci len jemný a na nervy. Takže, keď okolo nej prešla naša iná, mladšia kolegyňa, mne ju tá mladšia okomentovala – Staré korytnačky. Ona totiž zas bola presne ten typ ťuťu muňu a za rohom takto. Nemohla som jej povedať, asi by to bolo málo – Vieš, ja som tiež taká primitívka, že mne sa takáto stručná stará korytnačka páči. Napokon tá mladá ešte na ňu žiarlila, že nebudem niekde s ňou, ale dávam prednosť korytnačke. Tá mladšia nakoniec od nás odišla, keď porobila veľa zla, ale toto ma neláka opisovať.
Konečne sme mali s Korytnačkou na seba čas. Stala sa mojou najlepšou priateľkou v práci. Môžem len ľutovať, že už v práci nie je a išla do dôchodku.
Pri málokom mám taký pocit, že mu môžem všetko povedať, lebo mi dôveruje. To znamená, že sa nemusíte báť o svoju cenu. Mám v tom rôzne priateľky. Aj keď si priateľky dôverujú, nie všetky si vás rovnako cenia. S mnohými končíte rozhovory, dobre, na tom nezáleží, v tomto presne máme iný názor na túto blbosť. Ale tak zvlášť od tejto mojej priateľky cítim, že si má asi najviac cení. A som rada, že práve moja kolegyňa, čo ma z práce najlepšie pozná. Nie je zvláštne, že práve ona je voličkou Smeru?
To mi predtým nenapadlo, lebo toto nebolo podstatné. Píšem to len pre zaujímavosť. Priala by som si, aby všetky ženy boli takéto, stručné a jednoduché, žiadna komplikovanosť v rozhovoroch. Rovno prejde k veci. Tá by asi aj v 4 minútach popísala problém. Ale neťahajte sem politiku, lebo to sú bežne veci. Asi ako, rozviedol sa, nedala mu dieťa a … žiadne omáčky. Ostrý vietor, hneď viete všetko a stačila by vám aj vysielačka.
Nemám rada na ženách, keď sa opakujú. Môj syn neznáša, keď mu niečo zopakujem aj po 6tich týždňoch, že to som mu už povedala v marci. Poviem si v duchu -. Takže ma vnímal? Obdivuhodné! Myslela som si, že nepočúva alebo zabudol. Ženy asi všetko zabudnú, lebo každú vec vám zopakujú v jednom rozhovore bežne aj 8x. Napr.
– Vieš si to predstaviť, išla som tam…1x
– A mne toto povedal… 2x
– No a mne toto povie… 3x
– Tak, keby som vedela, že mi toto povie… 4x
a tak po 8x.
Môj syn by vyskočil z kože a ja to musím počúvať, lebo som tiež žena a potom jeho vytočí, že niečo zopakujem 2x po dvoch mesiacoch. Musíte meniť vysielačky.
Do jednej – máš minútu, stručne. Do druhej – pochodujem po izbe, či bude aj 9x. Taký rozdiel je medzi ženou a mužom.
Asi má tá moja priateľka mužské vlastnosti. Je stručná.

A teraz prednosť blogu. Čokoľvek môžem okamžite vypnúť. Úžasná sloboda! Všetko, čo práve čítam, môžem preletieť. Nikto ma nekontroluje, či som to dočítala a odpovedala 8x s nejakou omáčkou ako Hm, strašné alebo ako si ženy prejavujú spoluprežívanie.
Ja určujem rýchlosť a mám ju leteckú. Pokým počúvam, aj listujem, počas NRSR som si vybrala kabelku, z práce som zvyknutá robiť niekoľko vecí súčasne. Som blíženec, pri videách ma skôr ide poraziť, že nehovoria rýchlejšie. Najlepšie známky som mala z matematiky, keď nás učila jedna profesorka, čo vraj neskutočne rýchlo rozprávala a preto jej nikto nerozumel, čo vôbec stihla povedať. A ja som nechápala, že to nestíhali, to bola moja rýchlosť na počúvanie, aby som sa nezačala nudiť. A naopak, naša fyzikárka hovorila tak dôrazne a pomaly, že som sa prebrala, až keď do triedy povedala, že by ju zaujímalo, kde sa teraz nachádzam. Kde sa v duchu prechádzam, v akých dimenziách. A samozrejme smiech v triede, lebo často som bola duchom neprítomná a nepočúvala nič.
Na vysokej škole som sa naučila spávať počas prednášok, že mi stačí ako mačke aj 5 minútové zdriemnutie. Preto si takto pospím aj v autobuse a aj počas porady. Kolegyne do mňa drgnú, keď už celkom zaspím. Ale ľudia hovoria veľmi, veľmi pomaly a je to nezaujímavé, preto radšej čítam.
So svojou poruchou čítam neuveriteľne rýchlo. Aj keby som prešla pohľadom len zvislo dolu, poviem vám obsah. Preto sa stane, že mi ujde blbosť, ktorú si práve niekto vypichol. Ja vnímam podstatu, čo tam je podstatné. A podstatné podľa mňa a nie podľa neho, čo sa chce hádať. Ale to nedokážete.

Nemám problém čítať texty z prekladača celkom plynule, aj keby v texte boli diery. Má to výhodu, že prečítam kvantum informácií a často len rolujem, ako keď hľadáte v sene. Nemám nervy na blbosti, vedľajšie veci, ako má schopnosť Milan1. On je asi môj opak vo vnímaní.
Ale povedzme si to na Devane. Rozdiel medzi našim vnímaním. Ja preletím, vidím podstatu a poviem si – Má v podstate pravdu ako to myslela? Má.
Preto mňa to nenaštve, lebo v podstate vyjadrila pravdu a blbosti okolo toho ma nezaujímajú.
Príde Milan1 a nevidí podstatu, ale uvidí ponožku, visiacu cvernu a toľko drobností, ktoré som si ja nevšimla.
Keď som naposledy kritizovala Devanu, chcela som vám len ukázať, že aké by to bolo, keby som šla a len slušne vyrývať, že aj ja som tu diskutér a tiež môžem okupovať aj slušnosťou diskusie. Ale v podstate Devanu chápem, čo ona chce. No pre mňa nie sú dôležité články, ale ovzdušie. Je to strašná nuda čítať diskusie bez argumentov a keď už sú, viac než argumenty vnímam naladenie toho človeka. Zaujíma ho téma alebo vyrývanie? A väčšinu ľudí tu nezaujíma téma, len vyrývanie.
Dobre sa vám v tom žije? Mne nie. Celkom inak by ľudia písali, keby mali pocit, nemusím sa báť napísať, že si toto myslím. Viete, aké zaujímavé veci by potom písali?
Ľudia majú neuveriteľné zážitky, ale nenapíšu ich, lebo čo by ste im na to povedali? Čo keby to bolo hlúpe? Čo keby to vyznelo absurdne? A tak každý v skafandri sa pohybuje ako na Mesiaci. Klamal by každý, kto by povedal – Píšem úplne slobodne. Slobodne len nadávam, lebo v tejto spoločnosti sa nestrápnite len keď nadávate.
Lebo väčšina vecí vyjde zle. Keď niečomu neveríte, tým sa nestrápnite, ale keď niečomu veríte, vyzeráte ako blbec naivný a to je trápne.
Byť dobrým, naivným človekom je trápne. Takto sa ničíme.

Tento text bol nesúrodý. Keby to bol hrniec, nahádzala som doň všetko, čo mi zišlo na um.
Má podľa vás väčšiu cenu článok prerábaný, s nejakou jednou pointou? Hráme sa na novinárov alebo sme ľudia?
Ja osobne by som si radšej prečítala ľudí ako mail. A nie preto, že nemám komu písať, ale ma to zaujíma ako cestopis do iných bublín.

Pozrite si začiatok, takto vidím diskusie na Pravde. Levy sú liberáli alebo teraz voliči koalície a byvoly sú smeráci a opozícia.

Je to dobrý príklad na to, prečo vznikli v spoločnosti dve skupiny, aj keby si z nás oligarchovia nerobili srandu.

Viete si predstaviť, čo by sa stalo byvolovi, keby zašiel ďalej a sám? A viete si predstaviť, ako by dopadol lev, keby zašiel ďalej a sám? Takže preto sa držíme v tlupe, vo virtuálnych diskusiách v dvoch skupinách. Stádo je zárukou ochrany, že vás neroztrhajú. Oddeľ sa od stáda, pretože máš iné názory a v niečom so svojou skupinou nesúhlasíš a nechajú ťa roztrhať každej opačnej strane. Stádo ti neposkytne ochranu. Takže radšej nemáš iný názor, radšej nie si sám sebou, len do počtu, aby si neprišiel o bezpečnosť a ochranu. Musíš si vybrať, si byvol alebo lev?

Ale že si vyberáš stádo alebo ja, takto už nerozmýšľame.

Keď si vyberieš seba:

.