malinova

Matovič:

„Tak rád by som vám sem dal foto z toho, ako suším na slniečku pod oknom v hoteli opraté tričko, ponožky a … ale radšej nedám a zostane vám len predstavivosť

Hneď by sa mi do komentárov zbehli všetci múdrosráči slovenského sveta a súkali by svoje pohoršené “múdrosti” – ako medzinárodný škandál som jednou foto práve spáchal, ako už by som sa ako premiér mal konečne správať … atď. Jednoducho – neuveriteľné farizejské naškrobené drísty.

Premiér nemá byť strojený stroj. Myslím si. Nemá komunikovať len to, čo sa akože politicky patrí, ale aj svoje zážitky a emócie bez akýchkoľvek príkras … lenže my žijeme dobu strojenú, v ktorej ilúzia slušnosti a dobrých mravov je viac ako človek z mäsa a kostí.

Chceme byť klamaní predstieranou dokonalosťou a žiť v ilúzii správnosti. Radi sa nechávame oklamať jamkami a vôbec neriešime, že zdobia tvár verného sluhu mafie …

Našťastie nie všetci … a vás pozdravujem z postele po budíčku v strede Bruselu – v ústrety (verím) finálnemu rokovaniu o budúcnosti Slovenska a nášho spoločného EÚ domu. Držte palce

https://www.facebook.com/photo?fbid=10219972815723207&set=a.10216351837281009

Toto Matovič vystihol, ale podľa mňa nepochopí väčšina občanov.

Keby ľudia boli prirodzení a spontánni, videli by ste veľmi veľa ich nedokonalostí a zlyhaní, ktoré nevidíte len preto, lebo sa kontrolujú ako pôsobia. Zas mi nehovorte, že na Slovensku plnom politických primitívov a zlodejov by sa nič nenašlo, keby si nekontrolovali zdanie nejakej serióznosti. Väčšinou sú to zlodeji s diplomatkami a nejaké len zdanie nehovorí celkom nič.

Facebook nie je oficiálna stránka a presne ako mi nikdy nevadil Blaha, hoci vadil aj vlastným smerákom, nevadí mi, keď si hádže Sulík halušky do hrnca alebo Matovič suší ponožky. Vlastne ani nechápem, prečo to ľudí zaujíma. Na to nie je facebook, aby politik niečo oznamoval z rokovaní, ako si to myslí Chmelár, na to máme noviny, kde nám to majú oznamovať novinári, čo oznamujú miesto serióznych správ, že je psychopat. Presne ako poslední primitívi, ktorí sa na tom rozčuľujú. Ešte ani na nich nemám také nároky a mne osobne vôbec nevadí, keď sa Havran rozohní. Nie vždy je nadávka nadávkou, veľmi záleží od kontextu.

Ľudí uráža, keď si premiér suší ponožky, odfotí cibuľu, ale keď sa pozriete, čo si ľudia píšu, no nechápete taký národ. Ale v tejto chvíli, keď to píšem a sa tým zaoberám, som to pochopila, prečo tak zúfalo tomuto národu chýba premiérova diplomacia a ukážková slušnosť. Lebo ju nikde nemajú a ani v sebe. Tak zúfalo im chýba, aby sme boli akože slušní, že keď už nie sme my, tak nech to zahrá aspoň premiér za nás. Aby sme mali pocit, že sme normálna spoločnosť.

A mne to nechýba preto a takto som na to prišla, že ja slušná som. Mne na to nechýba divadlo, pre mňa je to prirodzené, žijem so slušnými ľuďmi, nechýba mi ešte diplomacia na škrobenú diplomaciu. A potom iste nepotrebujem snoriť po jeho ponožkách, čo tým ľuďom povie – Vari sme takí obyčajní, že nám môže len o ponožkách?

To, ako čo vám povie o politike?

Ale divadlo, to sa vám páči. Pekný lokaj Smeru alebo mafiánov a nech tára ako na 1.mája. Ľudia obdivujú distingvovaných zlodejov. Vytvárajú pre nich dojem serióznosti, lebo to im na oklamanie stačí. 

Čím väčší primitív, tým viac mu vadí, aby iný, kto ho reprezentuje, nevyzeral ako primitív, lebo tým mu veľmi nepríjemne pripomína, že sám je primitív. Pre toto si škaredí muži hľadajú krásne ženy ako kabelky, majú vyvažovať ich nedostatočnosť. Krásnym ľuďom nezáleží na kráse ich partnerov a čím je človek vnútorne slobodnejší, o to menej mu záleží na nejakej reprezentácii čohokoľvek. Jednoducho sa mýli, pokojne aj zlyháva a nebojí sa tak úzkostne svojich alebo cudzích chýb – ako teraz budem vyzerať ja, že ja som pri ňom, nás reprezentuje a podobne.

Raz som bola na veľmi luxusnej svadbe, ktorá trvala tri dni v kaštieli. Mala doraziť viceprezidentka firmy AGFA, proste nejaká super bohatá Američanka (ženích bol Američan a polka svadobčanov Američania, Rakúšania a aj priatelia z Filipín). A keď dorazila, bolo vidno, že ona je ozaj slobodný človek. Z luxusného auta vystúpila v placatých topánkach bez opätkov, len tak v tričku, ani farebne zladená, nenamaľovaná. Prišlo mi na um, že jej už chýba len puška do ruky a vyzerala by ako z filmov, keď Američania bránili pevnosť proti indiánom.

Mala so sebou svoje dve adoptované deti, malého Inda a černošku. A to dievčatko bolo postihnuté, takže jej naberalo do kabelky prach s pieskom z chodníka a pri stole hádzalo špáradlá okolo sediacim na hlavy. No ona to dieťa chcela mať pri sebe a čerta ju zaujímalo, ako pôsobí, keď má kabelku vláčenú v prachu alebo či sa zašpiní. No mali ste vidieť nie také sebaisté a slobodné Slovenky. Tak by ste si predstavovali bohaté Američanky. Moja teta mala celý dekolt zdobený prepletanou slamou a nejakými diamantami, čiže sa tie šaty nedali ani prať, asi len na jedno použitie. Všetky sme sa prezliekali ostošesť, aby sme reprezentovali svoju úroveň. Na tej svadbe bolo veľmi dobre vidieť, čo je sloboda a kto je slobodný človek.

Potom si ľudia pozrú film a obdivujú spontánnosť, že niekto skočí do fontány. V živote by do nej neskočili! Nemajú to nacvičené a už keď si to chcú zahrať, nevedia byť spontánni. Proste to nezažili a nezažívajú. Nechávajú si to do sexu a sú z toho potom trápne frašky a ženy dostanú záchvat smiechu.

A celkom jednoducho si môžete overiť, ako vás zaujímajú seriózne správy, či naozaj. Ak si prečítate všetky oznamy od Tomáša Valáška o rokovaní v Bruseli, potom môžete povedať, že by vás zaujímalo niečo seriózne z Bruselu!

https://www.facebook.com/tomas.valasek.142

A ak si to neprečítate, lebo toľká serióznosť je už pre vás nudná a dlhá, tak tie ponožky alebo ryža na tanieri vás charakterizujú viac než premiéra – Toto ma zaujalo a toto si zaslúžim?

Tomáš Valášek:

17.7.

Čo sa dnes deje v Bruseli? Lídri členských krajín EÚ rozhodujú o rozpočte na sedem rokov (2021-2027) vrátane historického, €750 miliardového balíka na reformy a reštart ekonomík po Covide.

Čo je v hre pre nás? Veľa. Aktuálny návrh záchranného balíka nám znížil podiel asi o €600 miliónov oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie. Bude aj na premiérovi Matovičovi, či sa podarí aspoň časť toho škrtu zvrátiť. Môže napr. trvať na tom, aby dohodli určite mimimá a maximá, v rámci ktorých by sa pomoc pohybovala.

Na vážkach je tiež osud dotácií poľnohospodárom. Tí slovenskí dostávajú iba asi 78% európskeho priemeru, čo oslabuje ich konkurencieschopnosť. Ak to myslíme vážne so slovenskými potravinami na slovenských stoloch, treba zabojovať za postupné vyrovnanie dotacií pre našich farmárov.

Mňa tiež mrzia navrhované škrty v európskom rozpočte na vedu a výskum, urobené pod tlakom “šetrných” krajín. €5 miliárd zmizlo len z programu Horizon. Máme tu katastrofálnu pandemiu, hovoríme o potrebe nebyť závislí na čínskych či amerických vakcinach, ale zároveň uberieme peniaze na vedu. To mi fakt nejde do hlavy.

Samit začal ráno, ale tak skoro neskončí. Plánom je dohodnúť sa už na tomto stretnutí, ak je to len trochu možné. V zálohe je aj ďalší samit neskôr v júli, ale napr. ten záchranný balík už nemôže dlho čakať, krajiny majú mať už na jeseň hotové reformné plánu a musia vedieť aké typy reforiem sa z balíka dajú financovať a koľko v ňom bude.

Treba očakávať rozhovory dlho do noci. Jedna z efektívnych metód, ako prelomiť odpor je jednoducho unaviť oponenta…premiér Matovič je po prvý krát na osobnom stretnutí lídrov, tak sa ukáže, či má potrebnú odvahu a vytrvalosť.

Žiadna dohoda na spoločnom rozpočte EÚ . Takto sa po 13 hodinách rokovania skončil prvý deň samitu lídrov. Nič šokujúceho; viacerí avizovali, že prišli pripravení až na 2-3 dni negociácií. Dnes sa pokračuje .

Ostáva veľa otvorených otázok.

Holandsko vedie skupinu štátov, ktorá chce, aby reformné plány každej krajiny jednohlasne schválili všetci ostatní členovia EÚ. Teda ak by sa príjemca peňazí odklonil od svojho vlastného reformného plánu alebo inak podvádzal, pomoc by sa stopla .

Dáva to zmysel, pretože kontrolu treba – ale pri práve veta hrozí, že štáty si začnú navzájom diktovať neprijateľné podmienky. Predseda Európskej rady navrhuje, aby o distribúcii peňazí rozhodla kvalifikovaná väčšina všetkých členov, čo je dobrý kompromis.

Slovensko a iné krajiny tiež otvorili debatu o kľúči, podľa ktorého sa bude rozdeľovať pomoc zo záchranného balíka. Ak uspejeme, budeme mať vyššiu predvídateľnosť v tom, koľko peňazí dostaneme. Už by sa nemalo stať, že po prvých dvoch rokoch by sa nám pomoc prakticky zastavila, ak nám „príliš“ rýchlo porastie HDP – práve to nám hrozilo podľa nedávneho návrhu.

Ďalšia citlivá otázka na samite sa týka princípov právneho štátu. Maďarsko a Poľsko chcú vyhodiť alebo aspoň znefunkčniť, pravidlo, že by pomoc EÚ závisela aj od toho, či v danej krajine funguje právny štát. Údajne sa snažili do toho vtiahnuť aj Slovensko, ale my sme (správne) odmietli. Je predsa férové, že vlády, ktoré hrubo porušujú pravidlá, na ktorých je EÚ postavená, nemajú len tak ďalej čerpať eurofondy.

Iste, pravidlá nie sú vždy čierno-biele a ako pri každej podmienke, aj tu je možnosť zneužitia. Preto sa mi zdá kľúčové dobre nastaviť systém, ktorý hodnotí, či prišlo k porušeniu princípov právneho štátu – a nie celú otázku pochovať. Michal Šimečka pracuje na niečom takom v Európskom parlamente a držím mu palce.

Tak z tohto samitu EÚ sa vykľul celkom slušný maratón. Ani v sobotu sa lídri nezhodli na novom európskom rozpočte a záchrannom balíku. Ale to, že predseda Európskej rady Ch. Michel stretnutie nerozpustil, ale navrhol pokračovanie v nedeľu naznačuje, že dohoda je možná, ak nie zrovna na dosah.

Hlavné zmeny pre Slovensko oproti piatku/sobote: objem záchranného balíka ostáva nezmení, ale peniaze v ňom boli popresúvané medzi jednotlivými rozpočtami. Bude menej na výskum a zdravotníctvo, čo sa mi vzhľadom na pokračujúcu pandémiu zdá fakt čudné.

Dobrou správou pre Slovensko je, že aktuálny návrh zvyšuje sumu, ktorá by bola k dispozícii na ekonomické reformy. Reč je o tých často spomínaných šiestich (teraz asi viac) miliardách teoreticky využiteľných na to, aby sa Slovensko posunulo od montovania aút k ekonomike založenom na vede, výskume a kreativite. To je transformácia, ktorá nás čaká skôr či neskôr a peniaze EÚ ju môžu uľahčiť.

Najväčie kontroverzie v sobotu boli v otázke prepojenia eurofondov na fungovanie právneho štátu, ako som už písal včera. Naplno sa odkryli rozdiely medzi skupinami členských krajin. Tie v prvej kategórii, zväčša staršie členské krajiny, právom trvajú na tom, že euforondy by nemali ísť krajinám, ktoré porušujú demokratické pravidlá, na ktorých je EÚ postavená. Majú však tendenciu skresľovať situáciu a hodnotiť ju “od pása” , preto aj novšie členské krajiny iné ako najčastejšie spomínané Maďarsko a Poľsko protestujú.

Ak má byť právny štát podmienkou rozdeľovania eurofondov, potrebujeme si veľmi poctivo a citlivo nastaviť kritériá, podľa ktorých sa to bude posudzovať. Lebo za určitých okolností by aj očista slovenskej justície od skorumpovaných sudcov mohla byť interpretovaná ako porušenie princípov právneho štátu. Platí tiež, že ak chceme, aby Slovensko bolo vnímané čo najobjektívnejšie, potrebujeme tráviť menej času v spoločnosti Maďarska a Poľska, lebo čím pevnejšie sme vnímaní ako súčasť V4, tým viac sa v očiach iných budú strácať rozdiely medzi Slovensko a Maďarskom Viktora Orbána.

Zatiaľ čo niektorí z nás (farmári, bežci, rodičia štvorročných synov) UŽ vstávajú o 5:30 ráno, niektorí EŠTE rokujú…dnes o takomto čase iba začala posledná schôdza nedeľnej časti európskeho samitu. Keďže ani tá neskončila dohodou, lídri pokračujú dnes poobede. Veterán týchto samitov (a konškolák z katedry žurnalistiky FFUK) Jaromir Novak hlási, že naposledy sme zažili štvordňový samit pred dvoma dekádami, v Nice v r. 2000. To už niektorým lídrom začne dochádzať garderóba a pomocníci sa rozbehnú po Bruseli zháňať novú – osobne odporúčam Scotch & Soda na Rue Antoine Dansaert 37

Väčšina nezhôd včera sa týkala pomeru grantov a pôžičiek v záchrannom balíku EÚ. Nemecko a Francúzsko pôvodne navrhli 500 miliárd v grantoch a 250 miliárd v pôžičkách. Holandsko prišlo na samit s tým, že ani o cent viac ako 350 miliárd v grantoch. Má podporu „šetrných“ krajín, hoci jedna po druhej odskakujú. Skupina krajín okolo Talianska trvá na tom, že grantov nesmie byť menej ako 400 miliárd. Predseda Európskej rady na tej skorej rannej schôdzi navrhol 390 miliárd a na tejto sume sa lídri skúsia dnes poobede dohodnúť.

V prípade zhody sa posunú k ďalšej kontroverznej otázke: či má byť porušenie princípov právneho štátu dôvodom na zastavenie peňazí zo záchranného balíka. Maďarsko takéto prepojenie odmieta a má podporu niekoľkých krajín (vraj aj Talianska). Včera som písal, že monitorovanie porušovania princípov právneho štátu má zmysel, ale nesmie byť subjektívne a náchylné na zneužitie, a že Michal Šimečka • Progresívne Slovensko pracuje na návrhu, ako by poctivý monitoring mohol vyzerať. Krátko na to zverejnil viac detailov, ktoré nájdete na jeho FB strane; vrele odporúčam čítať.

Jeden postreh zo včera: šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyen vraj riadne napálilo, že šetrné krajiny neustále spochybňujú, či vie Komisia ustrážiť, aby neboli peniaze zo záchranného balíka zneužité. Ide o to, že krajiny musia predložiť plány reforiem, ktoré by sa z tohto balíka financovali. A viacerí lídri tvrdia, že tie plány nebude Komisia riadne čítať a že ak aj áno, krajiny ich potom odignorujú. Vidím to tak, že jedným z výsledkov samitu bude, že Komisia bude teraz extra pozorne strážiť, aká krajina čo predloží, a že bude možno chcieť nejaký ten reformný plán exemplárne odmietnuť. Dávam do pozornosti ľuďom, ktorí na tom slovenskom budú pracovať, napr. Eduard Heger či Tomáš Meravý Za ľudí…

Habemus budget!

Síce až na piaty deň ráno – pamätníci pomôžte zistiť, či takto dlhý samit už niekedy bol – ale predsa.

Oproti kompromisu avizovanému na týchto stránkach už žiadne veľké zmeny. Záchranný balík bude rozdelený v pomere €390 miliárd v grantoch a €360 miliárd v pôžičkách. Matematika nikdy nebola moja silná stránka, ako moja triedna Danka Sa dosvedčí, ale 390 miliárd sa mi zdá oveľa bližšie návrhu šetrných krajín (350 miliárd) ako návrhu Európskej komisie (500 miliárd). Predbežne teda môžme vyhlásiť Rakúsko, Švédsko, Dánsko a Holandsko za jedných z víťazov maratónskeho samitu.

Diskusia o tom, ako ustrážiť, či sa krajiny držia reformných plánov sa skončila kompromisom. Právo veta nebude, ale v prípade vážneho podozrenia z porušovania plánov budú môcť byť platby pozastavené na max. 3 mesiace. To je dosť na to, aby to krajina pocítila a aby to bola aj trochu hanba.

A čo Slovensko? Počkám si, kým unavení ex-kolegovia na Stále zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli dokončia kalkulácie. Pokiaľ nenastali zásadné presuny medzi kategóriami v rámci záchranného balíka, tak tých zhruba 5-6 miliárd na reformy by malo byť v bezpečí. Ale k tejto téme na týchto stránkach viac už čoskoro …

Čo znamená nový európsky rozpočet pre Slovensko? Začnem pozitívami, ako ich ohlásil aj Igor Matovic:

je dobré, že mestá a obce budú mať menšiu finančnú spoluúčasť na eurofondových projektoch, peňazí majú po kríze ešte menej ako zvyčajne.

je takisto fajn, že sa zmenil kľúč na rozdeľovanie peňazí zo záchranného balíka. Už nehrozí, že by sme z neho po r. 2022 nedostali nič; vyplácanie bude postupnejšie a predvídatelnejšie, čo uľahčí plánovanie reforiem.

rozpočet tiež umožňuje flexibilnejšie presúvanie medzi jednotlivými položkami. To nám vyhovuje, lebo keď nestihame vyčerpať z jednej časti rozpočtu, vieme presunúť niekam, kde peniaze neprepadnú.

Teraz pár záverov, kde sme obišli tak 50-50

je super, že pribudlo extra €200m na rozvoj vidieka, ktoré sa dajú vyžiť aj na priamu pomoc poľnohospodárom. Ale ich problémom nikdy nebol celkový objem európskych dotácií ako skôr nepomer medzi tým, čo dostávajú oni vs. ich konkurenti za hranicami. A ak sa nemýlim, podobné balíky dostali aj oni. Takže s verdiktom, či sme obišli dobre alebo nie ešte počkajme, treba vyrátať nový (ne)pomer medzi nami a susedmi.

tie škrty v peniazoch na vedu a výskum nás oficiálne nemrzia, ale mali by. Je pravdou, že z nich čerpáme málo a škrty sa nás bezprostredne nedotknú. Ale ak máme raz prejsť od montovania aút ku vzdelanostnej ekonomike, potrebujeme lepších vedcov a vývojárov a tým by sa hodili európske peniaze na výskum. Takže skúsme sa namiesto utešovania, že peniaze nám nebudú chýbať, napraviť slovenské vedecké inštitúty a univerzity, napr. tak, ako dnes píše Jozef Batora.

A ešte jedno

ubudlo peňazí na prechod z neekologických zariadení na ekologické. To sú peniaze, ktoré sa dali využiť napríklad na zatvorenie zvyšných tepelných elektrární. Ešte stále budú k dispozícii, ale bude ich menej.

„Ficova angličtina“

.