Uvedomujem si, za čo všetko vďačím Chmelárovi, hoci vy si to možno neuvedomujete. Takže vám to vysvetlím.

Nie je pre vás žiadnou novinkou, že spoločnosť sa tu delí na tábory osvietených liberálov, ktorí veria mainstreamu a konšpiratívcov. Všetci, čo by v niečom mainstreamu neverili, sú pre nich konšpiratívci, ktorí si vymýšľajú neexistujúcu alternatívu. Nemyslíš si to, čo je v novinách? Tak si konšpiratívec a veríš len nezmyslom! Takto elegantne s nami vypiekli, keď si dovolíte v niečom neveriť novinám a novinárom a podľa mňa objednanej realite. So všetkými takto vypiekli.

Ste nútení veriť do bodky a všetkému, pričom vám hovoria, že môžte, vraj môžte aj samostatne myslieť.

Akú oporu má človek, ktorý by s niečim nesúhlasil? Kde by takú oporu našiel? No len na alternatívnych stránkach, ktoré sú ale vyhlasované za zavádzajúce, čiže oficiálne nikde! Musíte veriť alebo ste somár!

Všetci, ktorým by ste chceli a mohli veriť, sú vyhlasovaní za konšpirátorov, somárov a bláznov. To musí byť veľmi zneisťujúce pre ľudí a preto sa to aj robí, aby ste takto boli nútení veriť jedine novinárom a mainstreamu.

Do tohto ale nezapadá Chmelár. Jeho nemôžte odpísať, že on má len alternatívnu stránku, že on je len nejaký konšpirátor platený z Kremľa alebo ako agent cudzích mocností. On už má nejaké meno, jeho už pozývali s jeho politickými komentármi do médií. Nedá sa tak ľahko zotrieť a zahodiť do koša – len konšpirácie, lebo verí bludom.

To, čo hovorí, vie vysvetliť, doložiť, zargumentovať a už sa to nedá len tak prejsť, len zatajovať, len odsúvať a len nedávať tomu v mainstreame miesto. Za ním je možno politické vákum – toto nechceme šíriť, ani počúvať, ale nedá sa už toho tak ľahko zbaviť, že všetko sú to len bludy.

Takže Chmelár predstavuje punc pravdy, len nepríjemnej a umlčiavanej pravdy! A za tento punc pravdy, včetne argumentov k tomu, vďačíme práve Chmelárovi. Keby ho nebolo, už všetko sa ocitne len v tom smetnom koši neprijateľných názorov. Práve Chmelár mi dáva istotu, že to všetko nie sú len bludy – všetky tie nesúhlasné názory a iné videnia toho, čo sa nám predkladá.

Keby nebolo Chmelára, mohla by som si myslieť – To len mne sa tak zdá. To len ja mám ten dojem, že mi to pripomína normalizátorov. To len mne pripomína socializmus a to, čo sme na ňom neznášali.

Ale on hovorí to isté a vie to doložiť argumentami, konkrétnymi ľuďmi, konkrétnymi príkladmi. Potvrdzuje vám váš názor a vie ho vysvetliť a zlegitimizovať. Kto ďalší pre vás toto robí a je ochotný robiť?

Kto dáva vašim myšlienkam takú legitimizáciu pravdy?

Ťažko Harabin, keď Harabina spochybňuje ešte aj ĽSNS, keď alternatívu spochybňujete aj vy sami!

Má Harabin taký čistý štít, aby mohol byť jej nositeľom? To spochybňuje ešte aj tá ĽSNS. Môžte mu veriť, ale už v ňom nemáte čistý štít pravdy a kto to ešte nepočul, ešte aj Mazurek vám to vysvetlí, ako Harabin dnes bojuje proti tomu, čo sám zavádzal, k čomu sám prispel.

Úloha a pozícia Chmelára preto vôbec nie je docenená a keby ho nebolo, tak už ste o to viac len konšpiratívci a nemáte nič, o čo by ste sa mohli oprieť v podobe toľkých argumentov.

Harabina si ľudia volia len preto, lebo o ňom sa domnievajú, že má väčšiu podporu. Chmelár nemá, tak preto Harabin! Chmelárovi je zbytočné dať hlasy a preto budú voliť menšie zlo ako Šefčoviča, uvažujú len ktoré zlo je menšie a prečo ho zlegitimizovať. Nevyberajú si pravdu, keď má menšiu podporu, z dôvodu, že aj tak zanikne!

Ale kedy vám menšie zlo prinieslo nejaké dobro? Nikdy a napriek tomu vždy ľudia znova a znova takto legitimizuju svojim súhlasom a hlasom nejaké zlo na ktoré potom nadávajú. Vraj nemajú inú možnosť, len vybrať si niektoré zlo. A preto sme krajina somárov, pokiaľ to bude platiť a pokiaľ s ním takto zakaždým budeme súhlasiť a vedome si ho voliť. Ešte si ho aj vo voľbách pýtať, že inak sa ani nedá.

E. Chmelár: „Chceme byť po zuby ozbrojení, ale chorí a sprostí?“

Áno, chceme! So Šefčovičom budeme rovnako! Celkom rovnako po zuby ozbrojení, ale chorí a sprostí.

Ale znie to ako MENŠIE ZLO!

„Štvrtýkrát od konca júna minulého roka sa mi stalo, že dvojica Mistrík – Čaputová odmietla účasť v diskusii prezidentských kandidátov. Maroš Šefčovič je dnes ešte veľmi chorý, ale nebojte sa, už ohlásil, že zajtra naskakuje do vlaku Penty, do ktorého ma nepozvali. Samozrejme, všetkých dnes trápi viróza, a tak sa na toto nedá povedať nič iné ako skoré uzdravenie. Od zajtra už bude všetko v poriadku, od zajtra už liberálnych kandidátov nebudú vyvádzať z konceptu nepríjemné otázky. Je pochopiteľné, že marketingoví kandidáti potrebujú taktizovať, aby nevypláva la na povrch ich prázdnota konfrontovaná s otázkami, na ktoré nestačí odpovedať frázami a bonmotmi. Ale ako je možné, že tieto metódy neprekážajú tým, ktorí si hovoria „strážcovia demokracie“? Jednoducho tak, že nestrážia demokraciu, ale svojich favoritov.“

„Toto nevymyslíš. Sedem starostlivo vybraných prezidentských kandidátov (nie podľa preferencií, ale podľa záujmov majiteľov denníka Sme) sa vybralo špeciálnym vlakom RegioJetu na linke, na ktorej už nepremáva, izolovali sa od cestujúcich, pričom sa dušovali, ako treba chodiť medzi ľudí a pracovať pre ľudí a vo vagóne zaplatenom finančnou skupinou Penta sa sťažovali, že vláda ruší pôrodnice, hoci ich ruší práve Penta. Viete, priatelia, vnímam vaše rozhorčené hlasy, že ma do tejto spoločnosti nepoz vali, ale úprimne, čo by som tam robil? Prečo by som mal asistovať pri tejto falošnej mediálnej inscenácii?“

„Základný problém našej ekonomiky vidím v tom, že rozhodovacie páky nie sú v našich rukách, sme iba filiálka alebo (ak chcete) kolónia nadnárodných spoločností a bánk, ktoré majú sídla najmä v Nemecku, ale aj iných západných krajinách. Od toho sa odvíja aj politika štátu, ktorý nemá vlastné záujmy, iba záväzky.“

„Pomsta Penty za môj včerajší status o ich prazvláštnom „prezidentskom“ vlaku na seba nenechala dlho čakať. A ako všetko, čím sa snažia balamutiť verejnosť, ani tentoraz sa nevyhli absurdným momentom. Do článku, v ktorom vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Ladislav Miko apeluje na to, aby sa verejnosť pýtala prezidentských kandidátov na ich predstavy o smerovaní EÚ, redakcia denníka Sme manipulatívne vložila fotografiu s popiskom „Štefan Harab in a Eduard Chmelár majú odpovede aj na otázky, ktoré nikto nepoložil“. Urobili to napriek tomu, že v článku o mne nie je ani slovo. A použili pri tom fotografiu z pondelkovej diskusie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorej sa ich favoriti zbabelo vyhli. Nepriniesli o tomto podujatí ani čiarku. Prirodzene, zámerne. Inak by museli napísať, že odborná verejnosť zhodnotila môj program ako jeden z najlepších a môj výklad úlohy a právomocí prezidenta republiky ako jeden z najkompetentnejších. V takom prípade by totiž museli pod fotografiu napísať: Eduard Chmelár uspokojil odborné publikum odpoveďami na otázky, na ktoré sa ho pýtali. Denník Sme sa ma však nepýtal nič. Dlhodobo klame, zavádza čitateľa, manipuluje s verejn ou mienkou, a potom sa čuduje, že mu ľudia dôverujú čoraz menej a utiekajú sa k alternatívnym médiam, ktoré si tiež nedávajú veľkú námahu s objektivitou a kritériami pravdivosti. Na mieste pána Mika by som sa voči takejto špinavej manipulácii so zmyslom jeho článku rázne ohradil.“

Aj dušou mopslík

Dala som si námahu hľadať vyjadrenia Čaputovej a Mistríka k zahraničnej politike. Majú len jeden názor – Poslúchať nadiktované do bodky. O niečom sa povie, že zrejme je to tak? Naši papagáji budú opakovať, že iste je to tak, keď pre ich pánov je to tak zrejmé. O niečom sa bude písať, že pravdepodobne? Naši papagáji budú tvrdiť, že parta v pravdepodobne sa netrhá!

O niečom nám nadiktujú, aké máme chcieť sankcie? Skôr, než sa nadýchnete, za vás budú hovoriť, že to vy ich chcete! Volíme politikov alebo len papagájov?

Toto je o liberáloch, že žiadnu, absolútne žiadnu slobodu nemáme, lebo čo nám ostáva, je len poslúchať a „netrhať partu“, hoci aj proti našim vlastným záujmom?

Kde mala Čaputová tú svoju vlastnú odvahu? Bojovať proti Ficovi, lebo to je jediná vec na svete, čo nás ohrozuje? My iné záujmy ako štát nemáme, len zbaviť sa Fica, dostať tam Progresívne Slovensko a už žiadne iné záujmy nebudeme mať?

V čom je odvaha Mistríka? Že obraňovať akýkoľvek slovenský záujem by bolo ako plaviť sa v koryte proti Trumpovi? A proti Putinovi sa už plaví v čom? To už smiešne nie je, keď sa plaví len ako papagáj?

Presne tak, ich volebné reči sú plné len prázdnych fráz ako – Chcem byť bližšie k ľuďom, prijímať ľudí v paláci, mať toal. papier v nemocniciach, bojovať proti nespravodlivosti, obnovovať dôveru…

Kde je nejaký volebný program o našom smerovaní v dôležitých zahraničných témach? No nie je, lebo máme opakovať všetko zrejme, pravdepodobne, iste… ako nám prikážu a bez zaváhania nikdy v ničom netrhať partu. Aký morálny profil potrebuje taký papagáj? Žiadny, lebo opakovať, len opakovať požadované by vedel každý. V čom sa oni medzi sebou líšia? Len v názoroch na adopcie homosexuálov alebo potraty? To nie je na prezidenta málo? Veď nevyberáme farára! V podstatných veciach sa nelíšia v ničom, lebo vyhovujú servilnej zahraničnej po litike, ktorá na nič nikdy nemá vlastný názor! Lebo vraj sa nedá a to sú „predstavitelia liberálov“! Ešte sa honosia názvom nejakej „slobody“! 

A to je predsa samozrejme, že my iný názor na nič ani nemôžme mať, len poslúchať, tak akú inú zahraničnú politiku by ste chceli mať? To je oblasť, kde sa súhlasí aj s dohadmi, keď naši ochrancovia zavelia! 

Vraj ich nálepkujem. No akú inú nálepku môže mať taký mopslík, čo sa vlastným politickým názorom ani nemá obťažovať, lebo ho už má vopred daný? 

On sa s ním len zhoduje, ako aj dušou mopslík – liberál!

Možno vám sloboda nikdy nechýbala. V krajine s menším zlom nechýba! Kto by ju tak poznal, keď sústavne si vyberá len „menšie zlo“ a potom sa čuduje väčšiemu?

Už nikto nemá rád ani liberálov, ani slobodu, lebo sa stala synonymom len pre všetko nadiktované. Sloboda, ktorá by už nebola nadiktovaná, je pre nás už neznámy pojem. Povedz „sloboda“ a zľaknem sa, čo mi chceš nanútiť, s čím povinne slobodne súhlasím! Podarilo sa to slovo celkom zdevalvovať. Až tak, že už nevieme, že aj na zahraničnú politiku by mohol existovať slobodný názor. Je to už niečo nepredstaviteľné, že by ju mohli mať kandidáti na prezidenta rôznu a neboli by preto rovno nepriateľskí agenti alebo len populisti s iným názorom.

Nie, nezaujíma ma, čo si budúci prezident myslí o potratoch alebo adopciách. Ako prezident má byť schopný svojho vlastného názoru na zahraničnú politiku v ktorej nemá byť len sluhom, ktorý bude súhlasiť aj s tým, čo bude aj zajtra len pravdepodobné alebo len niekomu zrejmé. Ako sa dá so všetkým súhlasiť, to nám už predviedli v socializme. S novými straníkmi nesúhlasím, ani s ich nespochybniteľnými pravdami a s ich nespochybniteľnou mocou.

Patrím k tej diskriminovanej menšine, ktorá je spoločnosťou zastrašovaná a prenasledovaná za svoje iné názory k zahraničnej politike. No ja si nechcem vybrať len spôsob sexu, ale ja chcem mať právo aj na vlastné názory, čo už „liberáli“ šikanovaním a zastrašovaním neumožňujú. Diskriminujú nás, že sloboda v sexe nám musí stačiť ako niečo viac, než sú politické názory a vôbec vlastné názory. Aký je v tom rozdiel od homofóbov, ktorí sa vŕtajú vo vašom sexe? Žiadny! A tiež si ako mantru miesto biblie opakujú niečo svoje, čo vám chcú nanútiť a vnútiť, že vraj tak žiť a toto si myslieť je najsprávnejšie, lebo oni tomu tak veria. 

Preč so všetkými utláčateľmi menšín, ktorí nemajú zmysel pre slobodu a chcú vám vnucovať dokonca aj myšlienky, hlúpe myšlienky, ktorým zas veria oni.

Aký liberalizmus sa zastane našej slobody? Kto nám ju v tejto predpotopnej spoločnosti zaručí? Aby sme neboli obeťami týchto násilníkov?

Je to optimusfóbia – chorobný strach z iných názorov! V jej mene vzniká dokonca diktatúra jediného správneho názoru zaostalých ľudí, ktorí nemajú zmysel pre slobodu názorov a slobodu človeka, slobodne si vybrať nielen partnera, spôsob sexu, ale aj možnosť vybrať si vlastné názory!

.