malinova

Veľmi často sa stáva, že ľudia vidia čokoľvek len z jedného zorného uhla, napríklad svojej viery alebo presvedčenia a absolútne si nevedia predstaviť iný pohľad z celkom iného zorného uhla.

Keby ste ich vyzvali – Skús sa vžiť do svojho oponenta a obhajuj jeho názory, tak vôbec by nevedeli, lebo je pre nich len odsúdeniahodný blázon, keď si také niečo môže myslieť alebo podliak, že si to tak myslí! Úlohy by si vymeniť nevedeli, lebo absolútne nevedia pochopiť opačné stanovisko. Nevidia tam ani logiku, ani cit (ktorý tam ale vždy je), ani čo môže byť za tým, že tento človek takto rozmýšľa?

Funguje im len prvá signálna – Vyhlás ho za blázna, odsúď ho, ani sa ho nesnaž pochopiť, len tvoj a tvoj je ten najsprávnejší ako v rozprávke – Poveď mi zrkadielko, kto je najkrajší na svete?

Nuž ja, ja a ostatní sú na odsúdenie a najlepšie ako blázni, inak som stretol zlé zrkadlo!

Ja som blíženec a pre blížencov je typické, že často majú opačný problém, že veci a udalosti vidia z toľkých rôznych uhlov, že majú problém povedať, ktorý je ten ich, keď mnohé aj opačné sa im zdajú súčasne oprávnené. Chvíľu počúvajú jedného – Máš pravdu, chápem to, ako to vidíš, ako to cítiš. O chvíľu počúvajú druhého – Ale aj ten má pravdu, chapem aj to opačné, chápem, ako to cítia. Tak teraz, kto má pravdu, keď všetci a mení sa to, kto kedy? No, čo je pravda, keď sa na to pozriete z ktorého uhla? To si každý len myslí, že ten jeho je najlepší, lebo na základe jeho skúseností s daným problémom, a nemá skúsenosti tých iných.

Tak len pre zaujímavosť napíšem článok k predchádzajúcej svojej téme o potratoch z iného uhla, aby ste videli ten rozdiel a našli v tom morálny rozdiel!

Čo sa asi mnohým nepodarí, v ktorom je viac egoizmu.

Ako žena sa musím poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa pokúšali zakázať potraty

Som hlboko presvedčená, že každá žena, ktorá by bola správne citlivo vychovaná, by nikdy na potrat nešla. Ja som mala takú výchovu, takže viem, o čom hovorím, že v takých rodinách je tehotenstvo vždy a vždy dôvodom len na hlboké citové dojatie, že sme sa ako celá rodina toho dožili, že táto naša milovaná sestra, sesternica bude mať bábätko. U nás sme vždy od dojatia plakali aj keby sme to neviem ako čakali alebo nečakali, to vždy bola najväčšia udalosť v rodine, popri ktorej sú aj Vianoce ničím. Poplakali sme si od citového pohnutia, nás ako žien, potom od radosti a všetci sme sa len tešili. Viete si predstaviť, že by sme v takej rodine mohli hovoriť o potrate?

Tak je na mieste otázka, čo to majú za rodiny tie ženy, čo ich vôbec napadne myšlienka na potrat? To ony nemali v rodine normálne ženy? To mali v rodinách otrlé medvede? Boli v tej rodine vôbec ženy?

Skutočne? A nie zhumpľované mužatky, čo aké nefeministky?

Som presvedčená, že v normálnej rodine by s nápadom na potrat nikto neprišiel. Ale to by najprv ľudia museli takú rodinu mať. A keď nemajú, nie je to vizitka rodičov a celej rodiny, že takto sa ovplyvňovali?

Takto surovo svoju dcéru vychovali? Že ona sa ešte neteší?! Ešte neplače od dojatia? Ak si myslíte, že preháňam, tak teraz vôbec nepreháňam!

Aké sú gynekologické zákroky

Už vôbec nechápem ženy, že ako môžu prežiť potrat, keď si to porovnám so svojim zážitkom len zašívania krčka maternice, aby som nepotratila. Mám na to veľmi nepríjemné spomienky, pretože ešte aj úkon na záchranu môjho dieťaťa som vnímala ako veľký zásah do môjho tela. Ako niekto môže povedať, že to je len taký kozmetický úkon? Ako môžu byť tie ženy tak citovo otrlé?

Nechápala som a nikdy som to nepochopila, ako môže a navyše ešte katolíčka povedať, že bola na potrate ako keby bola len v cirkuse, ale ona neľutuje, že bola. Nič, žiadne nepríjemné spomienky!

To som len ja tak precitlivelá? Asi som! No teda som. Asi som citlivka. A ony sú normálne a chodia si na potraty ako ku kaderníčke. A keby raz!

Kľudne medzi rečou povie, že bola už tretíkrát a neprejde päť minút, čo mi vykladá, že chodí každú nedeľu do kostola. Ako to má v hlave usporiadané? No tak, že tam to oľutuje do prípadne ďalšieho potratu. Takto teda ľudia veria. Snažím sa to pochopiť, že keď je ich väčšina takto otrlých, asi som citlivka ja.

Či si mohli nechať dieťa

Áno, mohli. Nehovorím o Nigérii, ale o chudobnom Slovensku. Mne nikto nemôže povedať, že ja neviem o čom hovorím, lebo ja som zažila takú biedu, ako máloktorá žena z dnešných žien. Ktorá mala, že jeden liter mlieka pre seba, mamu a tri deti a druhý liter mlieka pre desať šteniat? Ktorá nemala na ovocie celý rok, že jej skoro zuby vypadali?

A v tejto situácii som si chcela nechať štvrté dieťa. A obviňujem celú spoločnosť, čo ste tu za ľudia, keď ja som sa to bála ľuďom povedať, že som tehotná, lebo veľmi dobre som cítila a vedela, že by ma považovali za blázna, že si to dieťa chcem nechať! Nie, aby sa tešili a boli pohnutí radosťou, ešte by ma odsudzovali, že v takej chudobe.

No je to normálne, aby sa s tým tehotná musela skrývať v snahe pred odsúdením?

Preto som si vymyslela plán, že to nikomu nepoviem a budem sa tváriť, že som to nevedela a dozvedela som sa až keď bolo neskoro a už som NEMOHLA ísť na potrat! To ako na moje ospravedlnenie, prečo si ja vlastné dieťa chcem nechať. No je to normálne?! To čo je toto za spoločnosť?

A nedala som utratiť ani jedno z tých šteniat, hoci mi to doradu radili, že aspoň tri mám utratiť, lebo tie nemajú peknú farbu a tie nepredám.

Chodila som do pivnice k našej fenke a videla som sa v nej! Hovorievala som jej – Aj ja som taká, ako ty, tiež si svoje schovávam. Neboj sa, nezoberiem ti ani jedno! A práve tie tri, čo mi stále pripomínali, aby som dala utopiť, sa najviac vedeli a odvšadiaľ predrať k bradavkám. Mala ich už celkom rozodraté od toľkých šteniat, ale tak príroda dala, tak nech ich má.

Bola som v tej dobe cvok, čo by si do chudoby a bez práce nechal štvrté dieťa ako asociál, lebo čo ma je po spoločnosti, keď toto sú moje city?

Tak mi teraz povedzte, ktorá žena by nemohla? Nuž tá, čo pre tri deti už nemá ani na liter mlieka.

A keď som to mohla dokázať ja a to nie som žiadna matka Tereza, tak to môže dokázať aj ktorákoľvek iná žena! Stačí, aby bola obyčajná ako ja, len chudobná, čo nemá nič, len svoje city! Nič viac k tomu nepotrebuje, pre to rozhodnutie, len obyčajné city.

Keď som už nabrala odvahu ísť ku gynekológovi, bola som veľmi prekvapená, že nie som tehotná, len od strašnej zimy v dome, kde sa skoro ani pre nedoplatky nekúrilo, mi dlhodobo vynechala menštruácia. Keď som odchádzala od toho gynekológa, iste, bola som šťastná, že do takej žobráckej núdze nebudem mať ďalšie dieťa, čo by boli nepredstaviteľné veci, len v kútiku sebeckej duše mi bolo ľúto, že ďalšie bábätko sa nekoná, lebo to je niečo tak nádherné mať malé dieťa. To tiež nechápem ženy, že ich nechcú mať päť, keď môžu a majú na to. Však už akú väčšiu radosť v živote zažijú?

Moja babička mala za vojny päť detí a ešte ľutovala, že ich nemala viac a celkom to chápem!

Takže, videli ste vzor ženy. Zvládla som to ja, takže to môžu zvládnuť aj iné. Celkom určite môžu! Dá sa to zvládnuť, všetko sa dá zvládnuť, keď človek chce a držia ho city. Keď vôbec má city, ktoré by ho mohli držať. Som žijúcou výčitkou tým, čo to nezvládajú. Nie je to také hrdinstvo, keď som to mohla dokázať ja. Čo zvládnem ja, môžu aj iné. To vám nehovorí muž, čo nevie o čom hovorí, to vám hovorím z vlastnej skúsenosti.

A že na to nemáte silu? Myslíte si, že ja som mala? Musela som sa stať silnou, takže aj vy sa môžte stať silnými, napokon žena sa má stať silnou!

A teraz, iné ženy

Ak ste slabé, môžete si za to samé. Tak znášajte následky, lebo ideál je taký, že v normálnej spoločnosti by neexistovali potraty. A kto nemá silu na ideál, bude znášať následky.

A prijímam gratulácie, aká som úžasná!

xxx

Nezdá sa vám, že by bolo oveľa ľahšie zahrať sa na ideál? Však takto ideálna pre ĽSNS som bola naozaj. Nič z toho nie je vymyslené a teraz by som to mohla zúžitkovať, že aká som bola v tomto ukážková žena v tejto téme. Nechala by som si aj v nenormálnej núdzi aj štvrté dieťa. A to nie som len teoretik ako muži, ja sa môžem zaskvieť vlastným príkladom. A byť dobrým kladivom na iné, že čo som dokázala ja, môžu aj iné, keď som to dokázala ja!

A navyše sa môžem spoločnosti pomstiť za to, že som musela svoje tehotenstvo, keďže som bola o ňom úplne presvedčená, skrývať. Môžem to vrátiť iným ženám. Nech sú tiež povinné takto žiť. Prečo len ja by som to mala mať ťažké? Nech zaplatia za tú svoju ľahostajnosť, za to svoje odsudzovanie toľkých detí a nech sa ukáže, koľko ich budú mať, keď všetky budú musieť porodiť.

Nie takto uvažujú naše zbožné a ukážkové ženušky?

Čo sa nám ako bohabojné dávajú za príklad v pekných kostýmčekoch, obstarožné, čo všetko dokázali? Alebo mladé, ktoré ešte nevedia ani o čom hovoria a čo všetko ťažké posudzujú? Však pekné ideály mala každá! Ktorá si do života hovorila, že pôjde na potrat? Budeme tlieskať len slovám a snom, ktoré máme vždy všetci? Nie, naozaj nie viac matkám, čo neraz napriek strate snov zvládli oveľa viac? Viete vy, koho každého z vás bola matka aj na potrate, či si myslíte, že vám to povedala a zavesila na nos svojmu dieťaťu? Iste by sa mnohí čudovali, že medzi tými ženami odsudzujú aj vlastné matky a babičky ako vrahyne, len to netušia! To má každý o svojej rodine ideálnu predstavu, veď pozrite sa len na politikov a ich rodiny. Kto z ich rodiny si myslí, že má doma zlodeja?

A toto bol len jeden pohľad, jeden zorný uhol z pohľadu mojich náhodných skúseností.

Ešte neviete, že platí jedno!

Ak nemáte súcit s inými, ešte ste toho dosť ťažkého nezažili. Ale keď vás už úplne dorazia, rovnako som presvedčená, že už nikdy sa nedáte nikomu za vzor, pretože vtedy si najviac poviete vetu – Nevedel som si to predstaviť, aké je to ťažké. Už nikdy nepoviem takú vetu, že toto by som dokázal, čo som ešte nezažil. Otvorí sa vám svet – Toto by som už nedokázal a nechápem, že tí ľudia dokážu!

Presne ako veta – O čo viac viem, o to viac viem, čo neviem. Naozaj rozumiete tej vete, keď si myslite – Ja viem, že toto by som dokázal!

Tak viete stále málo, keď ste ešte nedorazili po to poznanie – Toto by som už nedokázal a nechápem, že tí ľudia dokážu! Ja som nedokázal ešte zhola nič!

Ešte potom o biede a núdzi stále viete málo. Hlavne o podmienkach takých matiek, čo majú postihnuté deti, ktoré sú vydierané prežitím, ktoré sú nútené na adopciu, lebo inak by neprežili.

Odsudzujú len nevedomí ľudia a len nevedomí ľudia mávajú vetu – Ja na jeho mieste a presne vedia, čo oni na jeho mieste… Vedia veľmi málo a preto si myslia, že vedia všetko. Aj kým by boli, aj čo by boli, aj čo by robili, nerobili, lebo si myslia, že vedia všetko, čo by tak mohli a mali vedieť. Pritom tiež kľudne citujú vetu – O čo viac viem, o to viac viem, čo neviem – ako frázu. Ich život je plný takých len teoretických fráz.

.