malinova

V podstate mám plné zuby zranených mužov, aj keď chápem ich zranenia, lebo svet je plný samých vlčíc a výsmešných Sulíkov, čo ich za ich homosexuálne lásky v mladosti vysmiali.

Ale aj ja som bola zranená a mala ešte chladnejšieho otca, než mali iní a nikdy som kvôli tomu neponižovala mužov.

A hlavne, nikdy som nepotrebovala, aby za mojimi mrežami, aké si vystavali pred láskou, mala fanúšikov pre pocit príťažlivosti a sebadôvery. Ale oni mňa ako fanúšika využívali.

Naopak, keď pri mne aj zlyhal muž v sexe, správala som sa k nemu tak citlivo, že keď sme odchádzali po spoločnej noci, povedal mi, že po tomto tejto noci ma ešte viac miluje. A to by mal mať traumu, nie?

Ako sa hovorí, nešťastie alebo zranenia ťa buď zlomia alebo posilnia a týchto mužov len zlomili do ponižovania žien!

Synovi nemôžem vysvetliť, že keby som bola dostatočne ľahká žena – vlčica a preto bezpečná pre mužov, radi by aj so mnou chrúmali chrumky.

Ale keď ku mne cítili viac lebo som nebola ľahká žena ale hlboko cítiaca, bola som pre mnohých mužov ohrozením ich zraniteľnosti. Pred takými ženami muži často utekajú. A nie preto, že sú silné, ale preto, že sa boja svojej zraniteľnosti, keby si dovolili cítiť.

Dnes to teda už viem, že práve hlboko cítiace ženy zažívajú od mužov najviac zranení. Pre ich ohrozenie.

Ale nič to nemení na tom, že aj tých pár zážitkov, čo som mala, bolo len o mojom roztrhaní, keď tí muži si to riešili tak, že ma ponižovali. 

Vlastne najviac by sa mi páčil taký vzťah ako boli kedysi, že sex začal až v manželstve a to preto, že jednak už ten muž nepochyboval, či ho náhodou nechce len zraniť, ale hlavne preto, že nemuseli už zažívať žiadne odlúčenia a rovno mali svoju manželskú posteľ každú noc. Čiže žiadne stresy, ale pocit bezpečia.

Ak si dobrovoľne upír v svojej klietke, lepšie si sa potrestať nemohol.

.