malinova

Odkedy píšem, čo je od roku 2003 už 23 rokov, vždy som sa stretávala s tým, že mi ľudia písali, aby som na danú tému nepísala a priveľa o nej píšem.

Najprv o RKC na SME. Sústavne ma v diskusiách kritizovali, že stále píšem o RKC a mala by som prestať a prejsť na inú tému. Pritom ja som mala aj iné témy, čo ani neregistrovali, lebo vadilo im, čo píšem o pôsobení RKC na ženy a k homosexuálom.

Potom som mala tému domáce násilie a násilie k ženám. Zas mi vypisovali, len iní, že stále píšem o tomto násilí a mala by som prestať a prejsť na inú tému. To isté pri sexuálnej výchove, to isté k homosexuálom. Sústavne sa celý môj život našli v diskusiách ľudia, čo mi písali, aby som už prestala s touto mojou vraj jedinou témou a prešla na inú. O ktorej mi znova písali, že mám len túto jedinú a mala by som prejsť na inú.

Tak som sa až v roku 2016 dostala na tému politika. Čiže 13 rokov som o politike nepísala, ale mala iné témy.

A čo sa stalo?

Zas mi písali, že mám len jedinú tému politika a mala by som prejsť na inú tému. Pritom ja som mala aj iné témy, len tie ich nezaujímali. Písala som aj o rodine, aj o školstve, len to si nikto nevšimol, lebo vadilo im, čo píšem o politike.

Len 5 mesiacov píšem svoje zážitky so vzťahmi a už to začína znova, hoci ja už som neplánovala k vzťahom viac písať.

Pre jedných boli sračky to, čo som písala o RKC, pre iných to, čo k domácemu násiliu, pre ďalších to, čo som písala k homosexuálom alebo ku vzťahom. Pre každého je sračka to, čo sa mu nepáči. 

Ale aj ja čítam sračky. A nielen na SME a Denníku N, kde ich už ani nečítam, ale aj tu, progresívne a vojnovoštváčske sračky.

Akurát, že ja nechodím vypisovať k iným, že píšete sračky, lebo mne sa to nepáči!

Ja poskytujem, ako správny liberál, iným ľuďom slobodu, nech si píšu, čo chcú.

Tí netolerantní a v tomto zaostalí sú tí druhí – neliberáli, čo slobodu iným neposkytujú.

Vraj nemôžem mať bezbrehú slobodu písať si čo chcem. Ale to isté mi predsa písali aj k RKC, že nemôžem mať takú bezbrehú slobodu kritizovať veriacich. Každý by iných chcel limitovať akokeby som bola nejaký extrémista.

A každý s vami súhlasí, keď je s vami zhodný. Ale nakoľko sú liberáli a naozaj slobodní ľudia, to zistíte až vtedy, keď nie ste zhodní!

To sa zrazu aj mnohoroční kamaráti ukážu, že vlastne slobodní neboli, len ste náhodou boli zhodní. 

Ku akejkoľvek nezhodnosti pristupujú úplne rovnako ako tí zaostalí dogmatici. Už nepíš, už buď ticho, keď sa to so mnou nezhoduje, lebo ja som sa na liberála a slobodného človeka len hral! A keď budeš iný ako ja, už sa hrať nechcem! Ja chcem len predstierať, že mám zmysel pre slobodu a inakosť. Len v sexe!

Vraj nemám písať o rodine, keď už som skončila. Už som nemala záujem nič písať o rodine. A to zďaleka som o rodine nepísala, lebo to by asi nikto neprežil. Keby som začala písať svoje zážitky s rodinou. Len sa všetci triasli, aby som nedostala tento nápad, že raz začnem písať tie krásne zážitky.

Rousseau urobil to, že opísal všetky svoje zážitky od detstva a dal to vydať až po svojej smrti.

Môžete sa báť, že budem písať ďalej a dať to neaktívne do mojej smrti, čo niekto spustí až po mojej smrti.

Prajte mi dlhý život, aby ste sa nedozvedeli, aký som ho mala s vami.

Ale nepíšem ani do neaktívneho stavu, lebo rada si spomínam na to pekné a nie na to nepekné.

A o tom peknom som písala. O našom Raji, aby ste ho poznali.

Môj syn pre mňa nechcel akéhokoľvek sexkamaráta, ale progresívneho. Takého, čo by na mňa robil nátlak miesto neho.

Akokeby mama katolíčka alebo otec katolík chcel pre mňa správneho katolíka. Len správnu morálku!

No môj kamarát môže byť len chcimír a dezolát. Nemusí to byť len lesba ako by ste mi už dovolili. Ja si môžem vybrať nielen transvestitu ale aj chcimíra a dezoláta. Mňa totiž váš boj proti inakosti nezaujíma.

Chcieť mier a kritizovať vojnových štváčov nie je bezbrehá sloboda. V tomto si môžete podať ruku s dogmatikmi. Tí tiež bojujú proti bezbrehej slobode.

Ak niekto patrí k dogmatikom, či už fanaticky veriacim alebo progresívnym, už tým je mimo môjho výberu. Je to akokeby bol lesba a ja ženu nehľadám. To je tá sloboda výberu.

Mne sa páčia ľudia so zmyslom pre slobodu, skutoční liberáli aj keď sa považujú za konzervatívcov. Len na nálepke nezáleží.

Záleží len na tom, či majú zmysel pre slobodu, chcú mier a sú proti vojnám a vraždeniu.

Farizeji, čo sa na to len hrajú, ma nezaujímajú. Môžem ich tolerovať, môžu si písať, čo chcú, ale nikdy si ich na nič nevyberiem.

To je moja základná sloboda. Nie bezbrehá, ale základná!

Ukážka, akí ľudia sa mi páčia:

Nemyslím si, že má bezbrehú slobodu. Myslím si, že má veľmi príťažlivú slobodu.

A že je slobodnejší než keby si dal šaty a topánky na vysokých podpätkoch alebo mal sexkamaráta na každom rohu, čo by ste už tolerovali!

Nie je to človek kocka!

.