Z 23 rokov môjho písania som 13 nepísala k politike ale kritiku konzervatívcov a 10 rokov k politike a kritiku len takz. „liberálov“.

Nikto tak dobre nepozná tých takz. „liberálov“ ako ja, čo písali, akí boli, lebo nikto ich tak dlho na sociálnych sieťach InZin, SME, Denník N nesledoval.

Alebo je tu niekto, kto môže ako ja povedať, že ich čítal každý deň ako ja?

Keďže som k nim 13 rokov patrila a čítala ich každý deň a každý deň sledovala ich boje, tak ich poznám ako nikto z vás!

Ani ich bývalá šéfredaktorka SME ich tak nepozná, lebo prišla na SME až po 13 rokoch (2015). Nepozná ich minulosť, čo písali, akí boli.

Ak ste to nevedeli, som jedna zo štyroch najstarších blogeriek na Slovensku. Nie preto, že by som si to tak sama o sebe myslela, ale raz to napísal Tomáš Ulej na Denníku N, čím aj mňa prekvapil, že k nim patrím. Nejde o fyzický vek, ale ktoré blogerky – ženy začali na Slovensku prvé písať.

A to píšem preto, že teda si asi niečo pamätám, akí boli, čo písali, aké mali ideály, kto sa angažoval, kto bol ticho ako voš pod chrastou a hrá sa na liberála až teraz, keď je to módne. Lebo tých farizejov medzi nimi je neúrekom, čo nám nijako nepomáhali v boji za slobodu homosexuálov, ale mlčali, lebo liberáli ešte neboli v móde. Keď prevládali konzervatívci, tak sa ich báli. Báli sa slobodne a pokrokovo myslieť.

To až teraz, keď im z toho niečo kvapne v nejakej mimovládke alebo v kultúre.

Preto si ich morálku nevážim, pamätám si ktorí mlčali a na liberálov sa hrajú až teraz!

Z tých všetkých ľudí, takz. „liberálov“ si vážim maximálne Sama Marca, čo bol voľakedy len bloger ako my, pretože on nebol ticho a nebojácne sa ako liberál angažoval už vtedy. Čím ukázal svoju ľudskosť, že sa o prenasledovaných homosexuálov, ktorí na SME písali svoje príbehy o ich vyhnaní z rodín, zaujímal.

Takže on nie je farizej! On nejde s módou, ale vždy bol taký, aký je aj teraz.

A zaujímavé, že práve on ako liberál, zastupuje medzi tými šialenými progresívnymi dogmatikmi ako je starý Šimečka, ten zdravý rozum.

Samo Marec: „Voličov koalície porovnáva s voličmi Hitlera a implikuje, že sú to zlí ľudia. Ani jedno tvrdenie nie je v súlade s faktami“

Pritom Sama Marca ich čitatelia a voliči nechápu. Neoceňujú jeho zmierlivosť a liberálnu ľudskosť, považujú to ako hlupáci za jeho slabosť!

Keby boli všetci ako Samo Marec, myslím tým pravdiví a nielen „liberálne módni“, tak liberalizmus sa tak nezhovadí, pôsobí pravdivo a mali by aj viac voličov. Takých by som aj ja volila dodnes.

Ale „liberáli“ nie sú ako Samo Marec. Sú karikatúry na farizejstvo a vypočítavosť pre kariéru, aby si ich kamaráti nevyhodili z FB.

Všetka ich nemorálnosť vykulminovala naprosto debilným nápadom nálepkovať iných nacistami, dezolátmi a sviňami (od roku 2015) ako by to prišlo na um len najhorším fanatickým dogmatikom. Čo v stredoveku volali byť hriešnym.

Nečudujte sa, že majú také zaostalé myslenie. Väčšina z nich nepochádza z mesta a nevyrástli v kultúrnom prostredí slobodomyseľných rodín, ale v rodinách konzervatívne zaostalých a to na nich zanechalo stopy, že iné ako dogmatizmus nepoznali.

Takže ho len otočili a miesto otca katolíka tu máte otcov progresivizmu ako novej svätej dogmatickej morálky!

Títo ľudia vôbec nechápu, že k cieľu sloboda vedú len slobodné cesty. V detstve videli len nátlak dogmatizmu a preto ho majú zažratý v krvi.

Myslia si, že aj ku slobode sa dá dostať len dogmatickým nátlakom. Týmto vlastne v slobodu a v slobodné cesty NEVERIA!

O iných píšu po vzore Buzalku (progresívny mein kampf) a starého Šimečku (otec aj starého totaliťák), že sú postsedliaci a pritom práve oni pochádzajú z dedín a sú postsedliaci. 

Progresívny „mein kampf“ od postintelektuálov Buzalku a Šimečku

Ale to tak býva, že kritizujú na iných to, čo ich najviac omína vo svojich topánkach – len slama. Dogmatická slama konzervativizmu z detstva, ktorý nenávideli pretože ich zraňoval, ale nič iné okrem dogmatizmu nepoznajú!

A ich naprostú nemorálnosť dorazilo vojnové štváčstvo, čo si zaslúži článok nabudúce.

Dnes o ich odpornej a neľudskej morálke už nemám chuť písať.

Vzájomný rešpekt je ten najkrajší darček

Však v tom analógiu s nimi nevidíte!

Sú presne takí ako to, čo kritizovali!

Analogické myslenie nemajú žiadne! To by museli myslieť a čo je ešte horšie – aj cítiť!

.