V našej rodine boli rýchle a ľahké pôrody.
Domnievam sa, že tým, že nám to hovorili od detstva, nám to aj vsugerovali.
Od detstva sme počúvali príbehy ako moja najkrajšia teta porodila už v sanitke, ako moja mama už v čakárni, ktorá sa volá vzdycháreň. Posledná prišla a električkou, lebo nevedela, či rodí a prvá porodila. Sestrička jej povedala – Skuste zatlačiť a rovno na toto zatlačenie aj porodila. Možno my sme tá rodina žien, ktoré by mohli porodiť, vyskočiť na koňa a cválať ďalej.
Vždy každý môj zubár vedel – Och, radšej by som rodila. –
Pred prvým pôrodom som sa bála, že porodím aj sama v kupeľni. Čo keď nestihnem prísť do pôrodnice?
Môjho prvého syna som porodila za dve hodiny od začiatku a moja prvá otázka nebola – Čo je to? – lebo vtedy sme nevedeli pohlavie dopredu, ale otázka:
– To je všetko? –
A druhý pôrod som mala koncom panvovým. Dnes takým robia cisárske rezy a všetko bolo pripravené na to, že keby sa nevedel narodiť, lebo dopredu mal ísť zadočkom, tak stálo tam 11 ľudí pripravených na cisarák. A všetci 11 pozerali na môjho muža, lebo v tej dobe bol raritou, že bol pri pôrode. Takže všetkých zaujímalo ako to prežíva.
Ale on si urobil v pôrodnici také pohodlie, že pokiaľ som bola vo vzdychárni, obsadil tam záchod a čítal si tam vtipy. A keď vyšiel, chcel ich čítať aj mne. Predstavte si, že rodíte a on vám začne čítať vtipy. A potom mi povedal, že dnes večer ide nejaký film, čo chcel vidieť, že keď dovtedy neporodím, tak odchádza. Prosila som ho nech ešte vydrží, že už budem rodiť akokeby som povedala – Už budem dobrá, už budem rodiť.
Potom zabudol, že malý sa má narodiť zadočkom a zažil šok, keď miesto hlavy uvidel zadoček a nevedel, čo to je.
Porodila som koncom panvovým úplne bez vzdychania, tak som sa sústredila len na tlačenie. Väčšinou na rodičky vo filmoch kričia – Tlačte! –
A mne sestričky opakovali: – Prestaňte tlačiť! –
Ale primár povedal: – Nechajte ju. Keď to cíti tak, že má tlačiť, tak to necháme na ňu. A pamätám si ako som to obrazne videla. Že sa škriabem na veľmi prudký kopec a povedala som si, že žiadna prestávka pokým nebudem hore.
Keďže sa narodil koncom panvovým, mal fialové nožičky akokeby ho po nich zmlátili.
Moja mama potom hovorila, že najprv si myslela, že máme dievčatko, keď prišiel môj muž domov taký rozžiarený ako vianočný stromček. Ale môj muž odvtedy považoval pôrod za svoj najsilnejší zážitok v živote. Dokonca ho nechali, aby mi on priniesol syna do pôrodnej sály, keď už ho obliekli.
Môj muž bol pri obidvoch mojich pôrodoch okrem prvého, keď bol na vojne. A odvtedy, keď sme mali návštevy, kde tiež bol muž pri pôrode, častá téma týchto mužov boli zážitky z „ich pôrodov“.
Čiže nie je to ženská téma, keď aj muži sú pri pôrodoch.
Pre zaujímavosť vám tu ukážem herečku, čo sa mi v živote najviac páčila. Talianska herečka.
A napriek tomu si myslím, že moja najkrajšia teta bola krajšia od nej. Tiež mala takéto dlhé čierne vlasy a ešte krajšiu tvár od Ornelly Muti.
Tak si viete predstaviť, ako som ju žrala, že čo ten môj idol všetko robí doma alebo v záhrade. Ešte aj keď rozprávala ako ukladá veci do skríň alebo ako je sama sebe dlžná, keď mala rozpočet, počúvala som ju ako Ornellu Muti.
Páčilo sa mi na mojom ujovi, čo bol jej manžel, že zakaždým, keď malo niektoré ich dieťa narodeniny, nosil jej kvety, že mu ho porodila.
Ešte som o takom mužovi nepočula.
Ten musel byť šťastný, keď ho takáto žena chcela. Bola to veľká láska ešte keď boli veľmi mladí a nemali ani len 20, nejakých 18. A náš dedko jej na to, že sa chce vydať (čakali Xenu), povedal: – Takto budeš priviazaná ako ten pes! –
Kvôli tomu ani neštudovala, mohla mať celkom iný život.
No z môjho pohľadu, keď sa chodí na svet kvôli sexu v zamilovanosti, mala ohromné šťastie.
.


Celá debata | RSS tejto debaty