malinova

Moja druhá platonická láska je spojená s knihou Biely kamienok, ktorú som dostala v detstve.

Je to príbeh o dvoch deťoch, ktoré sa cítili osamelé a spojil ich obyčajný biely kamienok.

Malý chlapec si všimne malé dievča, ktoré vždy stojí pri bráničke a pozerá na cestu. Presne takto som ja v detstve vždy bola na hojdačke pri bráne (u babičky) a bola som tam celé hodiny sama a pozerala na cestu (kedy príde moja sesternica).

Chlapec si všimne, že dievča má niečo v ruke a preto ju bleskurýchlo schmatne cez mreže a zoberie jej to z ruky. Ukáže sa, že je to len malý obyčajný kamienok, ktorý je ale celý biely. Nakoniec jej ho vráti ale spýta sa jej, či mu ho dá, keď dokáže nakresliť hodinám na veži oči a ústa, čo je zhola nemožné, lebo hodiny sú veľmi vysoko, kam sa nedostane.

Kniha je o tom, ako to dokáže splniť a dostane za to od nej biely kamienok. Ale aby ho späť mohla dostať ona, musí dokázať celý deň neprehovoriť, čo sa ukáže ako veľmi ťažké, čo všetko kvôli tomu zažije.

A celá kniha je reťaz takýchto úloh, ktoré si vymýšľajú a prečo kamienok medzi nimi putuje. Po každej úlohe sa stratia v korune stromu, kde si rozprávajú ako tú úlohu dokázali splniť a čo všetko pri tom zažili.

A to je obrazne príbeh mojej druhej platonickej lásky. 

Kto nemá predstavivosť nemôže si to ani vedieť predstaviť ako sa takéto niečo citové a detské dá zažiť v dospelosti.

Ale vyžaduje to opäť takú hravosť ako v detstve. Citovo ste niekde uprostred letného tábora v detstve, kde ešte nie je sex ale absolútna nevinnosť a len detská hra. Písal mi napríklad ako mal v detstve dva cumlíky, jeden do úst a druhý šmidlací na nos, ktorým si šmidlal po nose. Jeho typické vyjadrenia – Vyrážam do sveta a on sedí ako batoľa v kočíku.

Takéto hlúposti sme si písali tri roky. O cumlíkoch, o kočíkoch, o tom ako chytal škrečka.

Mám celú jednu schránku plnú len jeho listov a nikdy som sa k nim už nevrátila, lebo asi by som veľmi plakala. Nemohla som sa pozerať späť a oslabovať sa smútkom. Nikdy mi žiadna skutočná žena nebola tak blízka ako jeho len ženská úsoba. Jeho ženský Uhtred.

Spoločnú noc na chate sme strávili tak, že hral a spieval na gitare a ja som ho len počúvala. Cítila som sa ako v puberte, keď sme počúvali dospelých chlapcov, čo už mali frajerky. Nahrala som si jeho pesničky a jednu z nich som mala celé roky v mobile ako budík. Každé ráno ma zobúdzala táto ako ju spieva on:

Tri roky som nevedela ako vyzerá, pretože tri roky bol ženou. Žil si pri mne svoju ženskú úsobu.

Ako ja mám Uhtreda, ktorého nikto nepozná, on mal ženskú úsobu, ktorá mi bola priateľkou.

Ale ja som vždy cítila, že je to muž, ktorý sa len vydáva za ženu aby sme si mohli písať.

Predstavte si to, cítite, že je to muž ale zarovno vám píše ako žena.

Nevedela som, že je to dvojmetrový chlap, hudobník a iným nepíše, ale spieva.

Ani len toto sa medzi nami nestalo. Veď v takom letnom tábore by to bol už ťažký level:

.