malinova

Myslel som na Payu celé leto. Vedel som, že nikoho nemá, lebo čoraz častejšie chodievala na zoznamku a svietil tam jej zoznamovací inzerát. Potom zmizol, asi to vzdala, no chodila tam stále, každý deň.

Hneď, ako som si dal inzerát, už na druhý deň sa mi ozvala a bola ním nadšená, vyjadroval presne jej a moje predstavy o vzťahu. Zavaril som si, lebo som si vymyslel, že som Čech, aby ma nepoznala a to som ešte netušil, koľko sa bude chcieť so mnou rozprávať. Nestačilo jej na zoznamke, okamžite chcela email, skype a počuť môj hlas. Našťastie email len pre ňu som už mal pripravený a hneď na druhý deň sme sa rozprávali cez chat niekoľko hodín. Že zo mňa tiekol pot pri mojej češtine, to netušila. Cítil som sa ako pri maturite, keď som hľadal správne výrazy. Hovoriť česky, to ešte hej, ale písať, aby na to neprišla, bol problém najmä pri jej komunikačnom výbuchu, keď mi dávala aj tri otázky naraz. Hral som uzatvoreného muža jej štýlom. Poslal som jej odkaz na film 50krát a stále poprvé, posielal som jej ukážky z toho filmu, napríklad túto:

Dal som jej hádať, ktorá scéna sa mi z tej ukážky najviac páči a jej sa páčila najviac tá, ktorá aj mne, ale tú som si myslel, že si ani nevšimne. Je to tá scéna, kde jej povie, že si z waflí rád stavia domčeky (ako ona), pretože vtedy sa na jej tvári objaví dojatý výraz. Púšťal som si tú scénu niekoľkokrát. No mňa najviac z tých našich rozhovorov symbolizuje scéna ako postaví tučniaka na cestu a kričí: – Ó, môj bože! – keď mu ho skoro prejde. Ako sa chytá pri tom výkriku za hlavu a hovorí mu: – Podělal ses? I já se podělal. –

Tú scénu som si nemusel púšťať niekoľkokrát, tú scénu som neustále prežíval so svojou češtinou, keď som si nevedel spomenúť ako sa to povie česky.

V tie dni sa mi stávalo, že keď som prišiel na kúpalisko, Sloveniek som sa pýtal niečo po česky, či tam majú voľné miesto a tak. Česky som už aj premýšľal, lebo s Payou sme sa rozprávali celé hodiny. Vymyslel som si, že som sa s ňou rozišiel v máji, keď sme sa pohádali a ona mi chcela dávať rady, ako to prekonať, ako to prekonala ona a netušila, že tá žena, ktorá jej stojí v ceste, aby som sa do nej mohol zaľúbiť, je ona sama. Poslal som jej fotky muža, ktorý zaručene nie je jej typ, aby sa so mnou nechcela stretnúť, ale páčil sa jej aj tak. To som teda nečakal, tak už mi neostávalo nič iné, ako byť stále zamilovaný do inej. A veď to bola i pravda, že do nej. Dal som jej meno Petra a písal som jej o nej ako o Petre, ktorá ma nechala. Ona mi porozprávala, čo medzitým zažila a každý večer sa na mňa tešila.

Ešte v prostriedku leta by som bol dal neviem čo za pár slov od nej a zrazu som mal stohy jej slov, prebrali sme všetko od duchovna až po sex, od snov až po erotické. Vytrvalo som odmietal skype, hoci ma chcela počuť naživo. Stihli sme sa aj hádať, ale to som sa hádal schválne jej štýlom, z čirej zvedavosti, ako na to bude reagovať. Chcela sa hádať až do druhej v noci, hoci na druhý deň sme obaja šli do práce. V tie dni o mne snívala ako o niekom druhom, kto zosobňuje všetky jej sny o vzťahu od duchovných až po tie erotické. Akurát nevedela, že som to ja a že sa jej ten sen, stretnúť ma, už splnil.

Až prišiel deň, keď sa ma spýtala, či som už nepremýšľal nad tým, či nie som jej párová duša, či to tak necítim.

Tak rád by som do tých jej snov dosadil seba a povedal jej, že žiadna Petra, čo by bola medzi nami prekážkou, neexistuje, lebo v nej by som zabudol len na ňu samu. Ako keď sa vás niekto pýta: – Chcel by si to? –

Áno, chcel! A musel som klamať, že nie, že chcem niekoho iného. Mohol som ju klamať ďalej a teraz ja byť ten, kto ju vytrvalo odmieta pre inú, kto si drží svoje hranice.

Tiež to bol momentálny nápad, ako to aj začalo, že som sa jej rozhodol povedať pravdu o tom, kto som.

Z ničoho nič som prešiel na slovenčinu a jej sa to vôbec nezdalo zvláštne, že viem aj slovensky. Povedal som jej, že sa jej to už splnilo a že sa poznáme. – Riskni to -, povedala mi. Tak som to riskol a bol koniec.

Predsa len som ju ešte počul. Volala mi 42 minút ako ma neznáša. Mal som dojem, že by sa bola chcela hádať ešte dlhšie a ja som to skončil tak hlúpymi slovami, že už potrebujem aj ľavú ruku, aby som si mohol dať variť kávu.

.