malinova

Paya mala asi 170 cm, nebola ani vysoká, ani nejaká krásna. Ani zvodná tigrica, ani blondína. Bola chudá, také dengliatko s krátkymi vlasmi, proste na trhu žien by neobstála. V porovnaní s mojou aktuálnou láskou, ktorú som mal rozohratú s levicou čo mala 180 a bola oslnivá pre všetkých mužov, bola celkom nenápadná.

Presne tu som zažil ako o tom nerozhoduje výška ani krivky, čo nás dokáže rozochvieť. Bohužiaľ, je to tak, že krásne a oslnivé ženy sú natoľko oslnivé, že sú vnútorne lenivé získať nejakú charizmu, ktorou by ulovili muža a majú len tú telesnú. No tie nenápadné, aby vynikli a aby sme si ich vôbec všimli, sú ako nabrúsené nože. V toľkých neúspechoch s mužmi sa pretavili do veľmi vzácnych kovov. Nerastú ako stromy do výšky, ale ako okrasné kríky do hĺbky. Ich kmeň ani nevidíš. Všetko, čo som na nej miloval, sa dalo len tušiť. V jej tvrdohlavosti, v jej panickom udržiavaní hraníc, všetko sa to odohrávalo niekde pod zemou a nad zemou bola len hmla. Pripadáš si ako hľadač kovov alebo vody, čo chodí s prútom a hľadá, kde by tak mohla byť.

Bola nežná, hlboká, stručná. Pochybovala o sebe, či by sa mi mohla páčiť v tričku veľkosti S pod ktorým nemala trojky. Pristali by jej dlhé vlasy, ani tie nemala. Bola celá celkom nenápadná. Muži by si ju nevšimli.

Podľa toho aj vieš, že je to láska, že nemá celkom nič ale ja som sa cítil ako smeti na koberci, keď sa priblíži vysávač. Nevedel som si ani na moment predstaviť nieže milovanie s ňou, ani bozk pri ktorom by som sa bytostne nerozpadol. Ako keď stojíš pri elektrickej zástrčke a rozprávaš jej, že niekedy si už zasunul.

Nikdy, pri nej som pochopil, že nikdy. A nikdy ani nezasuniem, keď sa nechcem vrátiť ako idiot, lebo v tej chvíli by som sa stal idiotom.

Idiotom som bol každú chvíľu. Triasli sa mi ruky. Úplne som sa rozdvojil a predhodil pred seba druhého muža ako seba – seba sebavedomého mača. Bol som ešte aj vulgárny aby ju nenapadlo, že sa chvejem ako list.

Keby tak tušila nad akou ženou vyhrala, ale ona to netušila. Jej jednotky pod tričkom ma nezaujímali, ako si myslela. Asi ako neuvažujete v kostole, že eucharistiu by ste chceli schrúmať. A na jazyku by sa nerozplynula ona, ale ja.

Už chápeš, prečo som s ňou nič nemal. Bál som sa jej. Milovať s ňou by som sa nedokázal. Nechcel by som vedieť ako dopadne ten idiot, ktorým by som bol, keby som nad sebou až takto stratil kontrolu. A ona ma za to nenávidela, že som ju ani raz nepretiahol.

.