Čo na tom, že keď nie sú dôkazy, tak to nepomôže žiadnej žene? Hlavne, že majú nové progresívne divadlo na reklamu Korčoka za stratu veta a reklamu pre svoju totalitnú vládu!

A to ešte bojujú za cenzúru a povinné uvádzanie mien pri diskusiách, čo práve znásilneným neumožňuje písať o domácom násilí, ani o znásilneniach!

Predtým to práve takéto ženy využívali, pokiaľ boli napríklad aj na Denníku N anonymné diskusie a anonymné písanie blogov!

Ktoré ženy budú pod svojimi vlastnými menami písať, čo sa im deje alebo udialo? 

Aj to je umlčiavanie takých žien!

Z tohto jasne vidíte, že nemajú skutočný záujem pomáhať takým ženám. Majú záujem také prípady využívať len keď sa im politicky hodia na vyhnanie ľudí do ulíc za voľbu Korčoka a straty veta alebo za voľbu Progresívneho Slovenska.

Ako zneužívali LGBTI, rovnako aj znásilnené!

Štandard 14.2.:

Dokázať znásilnenie po rokoch je vždy vážny problém

https://standard.sk/566326/dokazat-znasilnenie-po-rokoch-je-vzdy-vazny-problem

„Podnety podané po desiatich rokoch majú skutočne z hľadiska dokazovania nulové šance na usvedčenie páchateľa. Ani bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nevedela odpovedať na otázku, koľko znásilnení nahlásených s takto veľkým odstupom času sa pretavilo do odsúdenia. Podľa jej vyjadrenia na to neexistujú štatistiky. Má pravdu, pretože by boli zbytočné. Ak by aj nejaké existovali, rozhodne by bolo vysoko raritné, ak by došlo aj k odsúdeniu po toľkých rokoch. Slovensko zatiaľ žiaden takýto prípad nepozná.

Preto skutočne nie je podstatné, či je premlčacia doba v prípade znásilnenia je 20, 15 alebo 10 rokov. S ohľadom na problematiku dokazovania a uchovávania dôkazov pri takej špecifickej trestnej činnosti totiž priamo úmerne klesá šanca na odsúdenie páchateľa so zvyšovaním plynutia času od samotného skutku. Nie je to chyba legislatívy, ale jednoducho objektívna realita okolností tejto trestnej činnosti, ktorá sa akosi zamlčiava zo strany kritikov skracovania premlčacích lehôt.

Treba pritom dodať podstatnú skutočnosť, že nahlásením skutku a následným vznesením obvinenia sa premlčacia doba prerušuje, a začína plynúť nová premlčacia lehota. O tom sa opäť taktne mlčí, a hoci nikto neprišiel s prípadom znásilnenia, ktoré bolo nahlásené po desiatich rokoch a úspešne dovedené do odsúdenia páchateľa, vytvára sa vo verejnosti zavádzajúci dojem, akoby skrátením premlčacej lehoty nastupovala už toľko povestná „amnestia“ pre zločincov.

Ak by spoločnosť mala skutočne záujem o ochranu žien, nabádala by ich na okamžité nahlasovanie takýchto útokov. Ak nie osobne, tak prostredníctvom blízkych osôb. Potom je reálna šanca, že páchatelia môžu byť okamžite odchytení a stíhaní, čo zamedzí opakovanému páchaniu trestnej činnosti. V opačnom prípade sa zločincom skutočne vytvára podhubie na ich kriminálne aktivity. A v prípade znásilnení bez včasného vyšetrovania nepomôže ani neobmedzený čas premlčacej doby.

Polícia aj z tohto dôvodu odporúča znásilneným ženám, aby oblečenie, ktoré mali pri skutku, vôbec neprali ani s ním nemanipulovali, ale v nezmenenom stave ho priniesli ako dôkaz. Okrem stôp v podobe DNA páchateľa polícia bude pri šatách určovať aj rozsah a spôsob ich poškodenia, čo je pomerne obvyklý jav, ak ide o násilnú formu nedobrovoľného aktu. Mechanizmus vzniku poškodenia šiat potom bude slúžiť ako ďalší usvedčujúci dôkaz voči páchateľovi.

Všetky tieto úkony vykonané v čo najskoršej dobe po znásilnení majú svoje opodstatnenie práve v získavaní dôkazov. Páchateľ v týchto prípadoch nemá veľký priestor na obranu, a zväčša je pod ťarchou dôkazov aj usvedčený. Práve neskoré nahlásenie žien v prípadoch znásilnenia znižuje šance na usvedčenie páchateľov na minimum.

Ak by sme vzali do úvahy predpoklady kritikov skracovania premlčacej lehoty, že žena nahlási takýto čin aj po rokoch, treba sa na to pozerať racionálne z hľadiska dokazovania. Plynutie rokov od spáchania skutku je z hľadiska získavania stôp a dôkazov značný problém. Asi nie je na mieste sa domnievať, že žena nechá šaty, ktoré mala v čase útoku na sebe, v nezmenenom stave. Ale aj ak by ich nevyprala či rovno nevyhodila, nemožno sa domnievať, že laik dokáže uložiť takýto dôkaz spôsobom, aby z neho bolo možné získavať stopy aj po rokoch.

DNA je potrebné uchovať špecifickým spôsobom

Kľúčový dôkaz v podobe spermií či zranení je pritom nenávratne preč.

Podľa lekára Miroslava Vernera z Canadian Medical spermie prežijú na vzduchu iba niekoľko minút až hodín. Takýto záver potvrdzoval aj už zosnulý český sexuológ Radim Uzel. Pre potreby dokazovania sa obvykle spermie zmrazujú, a tak sú schopné slúžiť ako predmet znaleckého skúmania aj po značne dlhú dobu. Nemožno očakávať, že takéto vhodné úkony na zaistenie dôkazu vykoná ktokoľvek iný ako policajné zložky, to však iba za predpokladu, že obeť čin nahlási.

DNA je z hľadiska trestného práva prenosná stopa, a páchateľ môže tvrdiť rôzne verzie udalostí, ktorými vysvetlí, čo sa stalo a ako sa tam jeho spermie dostali. To bude vzbudzovať pochybnosti o tom, ako sa skutok naozaj stal, a to práve pre značný časový odstup od jeho spáchania. Na stopy DNA a ich kvalitu pritom rovnako vplývajú vonkajšie faktory, ako teplota, vlhkosť, čas či iné elementy, ktoré ju znehodnocujú pre účely dokazovania. To isté platí aj o dokazovaní, či bol vôbec páchateľ v inkriminovanom čase na danom mieste, čo sa môže sťažiť práve s nedostatočnou pamäťovou stopou obete.

Dokazovanie zostane v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, pričom práve čas bude hrať v prospech páchateľa. Obeť si pre odstup času nemusí pamätať, ako sa udalosti odohrali, oblečenie páchateľa alebo v určení času či dátumu sa môže pomýliť v určitých bodoch. Pri akejkoľvek nepresnosti sa bude táto skutočnosť vykladať v prospech páchateľa. Zrejme jediný relevantný dôkaz na strane poškodenej bude znalecký posudok z hľadiska psychickej traumy, ale to na usvedčenie konkrétneho páchateľa jednoducho nestačí.“

(krátené)

https://standard.sk/566326/dokazat-znasilnenie-po-rokoch-je-vzdy-vazny-problem

z komentárov pod článkom:

„konečne dobre rozobrané premlčacie lehoty pri znásilnení……bez Holečkovej slzičiek…….išlo naozaj len o zmanipulovanie verejnej mienky predovšetkým tej ženskej časti populácie ….len aby sa zachránil Lipšic……ja som to nazval Kuciakiada 2 …skratka bolo treba spraviť nejaký milník…..škoda len že sa do tohto cirkusu zapojilo aj KDH osobitne Holečková……jediná šanca ako po viac ako desiatich rokoch usvedčiť páchatela sú stopy DNA ….ale aj tu by musela obeť hned vypovedať a zabezpečiť biogické stopy,rovnako tak zadokumentovať zranenia….toto sa dá len tesne po skutku……a zároveň pochybujem na akčnosť Policie ktorá dokáže niekolko hodín po čine zmraziť spermie…….a jediné teda čo ostáva že by sa po 10 rokoch páchatel priznal sám……možno nejaký svedok, ale to by už bolo s rizikom že zatajoval trestný čin …….a jeho svedectvo by sa dalo spochybniť že je po dohode účelové……“

„Lepší článok som na danú tému, pán Onačilla, nečítala. Darmo sa budeme pohoršovať nad tým, aké je nemorálne je znásilnenie a z neho plynúce následky pre ženu, objektívna realita de facto neumožňuje, aby bol páchateľ po rokoch nájdený a usvedčený. Áno, niektoré trestné činy, ako uviedla pani Karkošková na Postoji, by nemali mať premlčaciu lehotu, ale v reále je to človeku platné ako mŕtvemu zimník. Bohužiaľ…“

„O vecnú debatu vôbec nejde a je skôr chyba sa do nej púšťať. Znasilnenie sa zviezlo v balíku s ostatnými trestnými činmi pri skracovaní lehôt. Ale obhajoba zločincov z USP ako aj údajna samoamnestia neboli dosť úderné. Takže klasický scenár: nájsť čím najhysterickejsiu tému a hystériu vyvolať. Je to čistý politický boj neférovými prostriedkami. Tu je ako na toho chopilo Nko:

.
https://img.projektn.sk/wp-static/2024/02/2024-02-11-Nasim-zenam-1.jpg?w=1172&fm=jpg&q=85

„Týmto ľuďom sú akékoľvek obete trestnej činnosti ukradnuté.

Rovnako ako im bola ukradnutá Remiasova matka,ako im sú ukradnutí pozostalí Kusnirovci a Kuciakovci a ako im je ukradnutý Henry z Filipin či Dedečkove obete.
Aj novinári,aj mimovládky a aj politici selektivne riešia vybrané skutky a v tomto prípade časti novelizovanej o trestného zákona.
Lebo z toho dokážu niečo vytĺcť.
Médiá väčšinou klikanost(ergo peniaze) viď.Dedeček a podobné prípady a politické mimovládky a politici chcú vytlkat politický kapitál viď.Remias,Kuciak etc.
V konečnom dôsledku su im ľudské osudy ukradnuté.
Dokonalý priklad je mafianska poprava 10 ročného chlapca v Moste pri Bratislave.
Keďže sa to nedalo politicky nijako využiť,tak neboli žiadne demonštrácie,mediálny tlak nič.
Väčšina ľudí na Slovensku ani netuší,že tu niekto rozstrieľal 10 ročné dieťa a keď po vystúpení z auta zistil,že nezabil terč,ale jeho ženu a syna,tak to dieťa ešte dostalo ranu istoty do hlavy.
Čiže tak ako ich netrápia reálne a skutočne obete,tak rovnako ich vôbec nezaujíma ako sa dá objasniť zločin znásilnenia po 20 rokoch.
To teraz vôbec nie je podstatné.
Potom to samozrejme tiež nebude podstatne.
Pre médiá,politické mimovládky a politikov sú ľudia a ich osudy iba nepodstatný detail,ktorý sa občas dá dobre využiť.“

Ale takéto divadlo má na tom dnes SME:

Máme povinnosť potrestať páchateľov

„Z toho, že žiadna poslankyňa z koalície neprejavila snahu zapojiť sa do debaty o znižovaní premlčania násilných útokov na ženy, ktorú v rámci záverečného čítania návrhu trestnej novely vniesla do debaty opozícia, ma dostalo do veľkých rozpakov. Po ich škandalóznom mlčaní v tejto ľudskoprávnej časti problému novely mi mráz behá po chrbte ešte aj teraz.

V médiách a literatúre nie sú v poslednom období zriedkavé príbehy žien, ktoré po rokoch bolestného mlčania našli odhodlanie a verejne odhalili ponižujúci útok na ich osobnú integritu. Mám na mysli prípady, keď počas svojich dievčenských rokov či krátko po nich boli znásilnené alebo sexuálne zneužívané osobami, voči ktorým boli v závislom postavení.

Niekoľkotýždňové masové protesty vyjadrujúce najmä túžbu ľudí uchovať si svoju slobodu a bezpečný „život v pravde“ síce nezabránili parlamentnej prehre opozičných poslancov…“
https://komentare.sme.sk/c/23282274/moc-roberta-fica-je-v-zajati-vlastnych-lzi-preto-musi-falsovat.html

A ukážka požadovaných reakcií ich vodcami:

„Čudujete sa , že ženy z koalície sa nevzbúrili pri zákone o nich“

Čo na tom, že keď nie sú dôkazy, tak to nepomôže žiadnej žene? Hlavne, že majú nové progresívne divadlo na reklamu Korčoka za stratu veta a reklamu pre svoju totalitnú vládu!

A to ešte bojujú za cenzúru a povinné uvádzanie mien pri diskusiách, čo práve znásilneným neumožňuje písať o domácom násilí, ani o znásilneniach!

Predtým to práve takéto ženy využívali, pokiaľ boli napríklad aj na Denníku N anonymné diskusie a anonymné písanie blogov!

Ktoré ženy budú pod svojimi vlastnými menami písať, čo sa im deje alebo udialo? 

Aj to je umlčiavanie takých žien!

Z tohto jasne vidíte, že nemajú skutočný záujem pomáhať takým ženám. Majú záujem také prípady využívať len keď sa im politicky hodia na vyhnanie ľudí do ulíc za voľbu Korčoka a straty veta alebo za voľbu Progresívneho Slovenska.

Ako zneužívali LGBTI, rovnako aj znásilnené!

Ešte dodám, že počet ohlásených znásilnení by ovplyvnil len prístup polície a spoločnosti k znásilneniam, nie lehoty ohlásenia!

Ženy to ohlásenie predsa odkladajú z nejakých dôvodov, rovnako nenahlasujú z nejakých dôvodov a tie dôvody tu už tieto totalitné herečky za stratu veta a cenzúru neriešia, lebo to by už ľudí nedostalo do ulíc.

Drvivá väčšina žien si to rozmyslí pre prístup okolia v spoločnosti a to práve ženy nie sú v tomto k ženám podporujúce. Skôr muži ženám radia také prípady ohlásiť. Čiže to by bola kritika do radov žien a nie politikov! A potom pre prístup polície a vyšetrovania, čo by bola kritika polície a vyšetrovania a zas by sa to nedalo využiť k politickej situácii!

Táto téma je jasne zneužívaná ako to zhodnotil aj Chmelár:

„„Viem, že sú to citlivé veci, viem, že je okolo nich veľa otázok a viem, že by si zaslúžili odbornú diskusiu. Ale toto nie je odborná diskusia, ale extrémne nechutný politický boj o moc, pri ktorom je pracovnou metódou opozície lož, zavádzanie a preháňanie. Presne tak, ako tí, ktorí nevedia napočítať do 30, bez začervenania zaklamali, že pred parlamentom bolo v stredu „odhadom 18 000 ľudí“ a médiá toto detinské klamstvo ľahko vyvrátiteľné voľným okom bez hanby prebrali.“

Navyše si tieto hlupane za stratu veta a kvóty, čo prinesú oveľa viac znásilnení, dovoľujú obťažovať voličky vládnej koalície s tým, že nám oznamujú, že sme klamané a že teda máme voliť ich a ich Korčoka za stratu veta a že nás budú ochraňovať!

To vaše „ochraňovanie“ sú jedno lacné progresívne divadlo za druhým pre totálnych hlupákov, čo chcú stratu veta a ešte viac znásilňovaní po kvótach na migrantov!

To vaše „ochraňovanie“ je boj za cenzúru, aby ste také ženy už celkom umlčali, že znásilnenia žien na západe migrantami sú len hoax!

Vy také ženy naopak umlčiavate!

A tu ženám rozbíjate rodiny rozoštvávaním občanov z médií! 

Prestaňte nás obťažovať a prenasledovať cenzúrou, vo voľbách ste prehrali!

============

Paškuliak:

„Toto je z mojej strany všetko, myslím si že ona je bezkonkurenčne najhoršia blogerka na Pravde a možno v celej slovenskej blogosfére. Potom dlho dlho nič a až potom nasledujú ďalší blogeri.“

ramgad:

„Paškuliak, skús si tipnúť, koľko ľudí berie tvoje slová vážne.“

Luna ešte aj dnes 14.2. živí tento článok, aby bol v diskusiách:

„dosť ľudí to berie vážne vážne.:)“

Takže pre tých, čo ma ohovárajú:

Nie som z Kežmarku.

Nie som učiteľka hudobnej výchovy.

Neučím na vidieckej škole.

Nie som stará dievka.

Nezaujímajú ma rady, že sa mám zaujímať o trollov, čo sa zo mňa smejú. Kvôli kritike politiky mi často aj vulgárne nadávajú, napríklad, že mám ísť do pi… 

Ja vám dám radu: Skúste nebyť servilní a pošlú vás tiež! 

A potom sa pozrite, koľkí vaši kamaráti to budú brať vážne. 

.