Pán veľvyslanec USA, prosím zdržte sa podobných vyjadrení:
.
Že musíme poslúchať USA, to mi prvýkrát vysvetlili diskutéri na SME, keď som sa voľakedy dožadovala suverenity štátu
Mnohokrát mi na to napísali, že na suverenitu sme malý štátik, ktorý si musí vybrať koho bude poslúchať a preto teraz budeme patriť pod USA a poslúchať USA! Nebolo to ani pred rokmi na SME nič zvláštne! Predtým nám rozkazovalo Rusko, teraz USA!
A ako sme to nesmeli volať v socializme, že sme len vazalský štát, ale museli sme to volať, že rovnocenní priatelia, teraz to celkom rovnako nemáme volať, že sme len vazalský štát, ale musíme to volať, že rovnocenní priatelia! Sféra vplyvu a vazalských štátov už bola rozdelená.
Mnohokrát mi na SME opakovali, že nemôžeme mať žiadnu suverenitu, ale musíme si vybrať, kto je náš pán.
Nemali by za to potrestať SME a ich inteligentov, že toto mi mnohokrát opakovali oni ako liberáli? A ako hlúpej, čo by chcela suverenitu a rovnoprávnosť, že to je naivné chcieť, keď MUSÍME si vybrať!
A dnes sa tvárite, že to ľuďom napísali alternatívne médiá? Veď vtedy, keď mi to bolo vštepované, že toto je politická znalosť sveta, alternatívne médiá ešte ani neexistovali! A iste mi to neopakoval Fico, ktorý ma vtedy vôbec nezaujímal. Mňa to takto naučili chápať inteligenti zo SME!
A dnes sa idú tváriť, že sme suverénny štát? Lebo totalita prituhuje a už sa musíme povinne hrať na suverenitu? Na nezávislosť od USA?
To vážne? Už ako v socializme, že sme len rovnocennými priateľmi?
Odvtedy teda ja používam pojem vazalský štát alebo lokaji, tým myslím len správcov – lokajov voči USA.
Všetci musíme poslúchať USA, všetkým to bolo jasné, keď sa čakalo, kedy sa Biden zobudí a povie, čo sa smie hovoriť o rakete, ktorá doletela až do Poľska, ako rozhodne, čo sa smie o tom hovoriť!
A zrazu všetci sa tu budeme ako v socializme hrať, že to tak nie je? Že náš štát nekontrolujú USA? Však sme pod ich sférou vplyvu a vybrali sme si koho budeme poslúchať!
A teraz logicky, keď celý štát poslúcha USA, tým sa myslí, že hlavne zmrzlinári? Zmrzlinári nám tu zabezpečujú požiadavky USA?
Nie náhodou politici?
A niekomu to doteraz nebolo jasné?
Komu nie, novinárom? Inteligentom? Umelcom? Komu to doteraz nebolo jasné a naivne si myslel, že sme suverénny štát a nemusíme si vybrať?
Takže na Slovensku všetci musia poslúchať USA a túto moc nám sprostredkovávajú nie mäsiari, ale politici!
V 89 sme boli veľmi šťastní, že konečne sa otvorili hranice k tomu vysnívanému a milovanému západu.
„Neteš sa, nevieš si predstaviť, aké to bude!“ – hovorievala mi mama, ktorá bola v socializme prenasledovaná! Napriek tomu sa tešila, že sa dožila toho, že padli.
Ale ľudia sa vrátili k všednému životu a na politiku nemali čas. V politike totiž boli muži a to v oblekoch a seriózne vyzerajúci, tak nás chránia muži. Vzdelaní muži a vedia, čo robia. To si tak doteraz o politikoch myslí väčšina občanov. Dnes už snáď nie!
O politiku sme sa starali asi tak, ako sa staráme o prostitúciu. Koho zaujíma kde a za koľko sa niekto predáva, keď si ho nechcete kúpiť?
A tu sa dostávame k rozdielu prostitútiek a politikov, zväčša mužov. Prostitútka vám nič zlé nerobí, predáva seba a môžete alebo nemusíte si ju kúpiť. Jej tovar je vždy lacný, pretože predáva až seba a zvracaním zo starých úchylákov to zaplatí. Je to preto veľmi ťažká, náročná a nedocenená práca.
Ale ľudia si neuvedomovali, že mužské luxusné prostitútky predávajú životy občanov, nie seba. Keď sa dojednávali koľko a za čo, to luxusné prostitútky obchodovali s ľuďmi. Pre tých ľudí to boli len zajace, ale my vieme, že to boli matky s deťmi, že muži, čo ich mali chrániť, vlastné ženy a deti predávali. Nie svoju, ale tisíce iných a tisíce detí.
Hlavne sa mi na tom nepáči to, že pojem prostitútka sa používa na ženy a nie na politikov. Doradu sa stávali len prostitútmi Západu, tentoraz západu a USA!
Keď zoberiete ženy v ktorejkoľvek krajine, koľko z nich je prostitútiek a koľko z nich obchodníčkami s ľuďmi?
Ale keď si zoberiete politikov, kto z nich nie je prostitút a obchodník s ľuďmi?
Preto sa hovorí špinavá politika, lebo ide o zločinnejšie prostredie než povedzme pornopriemysel. Tu už sa neobchoduje len so sexom úchylov, ale so životmi aj matiek a detí – ako sa hovorí, že „predal by aj vlastnú mater“. To sa teda nehovorí o prostitútkach, ale o luxusných prostitútoch – politikoch!
A nás to nezaujímalo, ako nás nezaujíma pornopriemysel. Nemáte čas, keď pracujete a vychovávate deti, sledovať psychopatov. Normálni muži by predsa so ženami a deťmi obchody nerobili.
Západ vôbec nebol to, čo sme si mysleli. Len reklamy v médiách zabezpečovali, ako to bolo aj v socializme, ilúziu lepšieho západu. V ich pozadí stáli tí istí už svetoví psychopati, pre ktorých odjakživa boli ľudia na Zemi len zajace, ktorým regulujú prežitie. Za nimi boli vojny, rasizmus, rovnaké bábkové vlády. My sme milovali len ich reklamy!
A keď vám dnes povedia, že ste rusofil, to je presne ako keď primitív s ktorým sa chce žena rozviesť, kričí: – A vždy si chcela Fera! –
Teraz je Ferom Putin, lebo primitív používa tú istú primitívnu logiku, čo ostatní.
Takže, najprv vás budú obťažovať Ferom a dokážu to roky! A teraz Putinom a dokážu to roky!
Že vás Fero nikdy nezaujímal, čo ich potom, keď hulvát vás chce šikanovať Ferom! Ani nechce, aby ste každý deň dokazovali, že s Ferom nič nemáte, len nevie, čo iné by vykrikoval!
Čo myslíte, lezie takej týranej žene na nervy viac Fero alebo ten primitív doma? Darmo jej opakuje, že Fero by ju zabil. Aktuálne je to primitív doma, čo týra ju a ako zámienka slúži Fero, dnes pre týchto primitívov Putin!
Politickí prostitúti fungujú ako násilníci. Menej významný primitív svoje násilie predvádza doma a luxusní prostitúti fungujú cez svoje médiá a vládu. A takto už môžu šikanovať a týrať všetkých!
Jedno ma na tom teší, že obeťami násilia nie sú len ženy, ale v úlohe týranej obete sme všetci. Vedia si to teda aj normálni muži predstaviť, aké to je, keď ťa násilník šikanuje napríklad tým Ferom (Putinom)!
Myslela som, že keď sa oslobodím od jedného, tak už to skončí. A teraz znova, už celý štát. Aspoň všetci viete, aké to je, keď ste obeťami týrania. Dobrovoľníci sa vždy nájdu, čo vám ich predvedú od primitíva až po seriózneho progresívneho prostitúta.
S cenzúrou mám svoje skúsenosti tiež. Mne pomáhalo pri týraní písať a vypísať sa z toho. Čo som napísala na papier, to som pomenovala a potom ma to už netrápilo. Potom som rozmýšľala, kde to schovám, aby to nenašiel. Tak som to schovávala najprv za šatstvo do skrine. Ale tie prehľadával ako gestapo, keď som nebola doma. Potom som to schovávala do postele pod mamu. Tú nemohol zdvihnúť – Vstaň, čo máš pod sebou?
Ale mala som veľký problém, ako to, čo som napísala, zahadzovať. Prehľadával totiž smetné koše a zlepoval roztrhané papieriky. „Tu si napísala….!“
Raz som to chcela spláchnuť, ale papieriky plávali v záchodovej mise a v zúfalstve som ich strkala hlbšie.
Funguje dnes cenzúra inak? Sú iní od tých násilníkov? Neprehľadávajú, nezlepujú výtržky?
Teraz to čaká vás! Kde si svoje myšlienky schováte? Budete si ich len myslieť, aby nikto nevedel a nevylovil ich ani v záchode?
A raz som čakala, že v utorok, až v utorok prídu vysypať smetnú bedňu pred domom, tak som si na vyhodenie naplánovala utorok pred príchodom smetiarov. A oni neprišli!!!
Neviete si predstaviť zúfalstvo, čo ak pôjde ku smetiaku?
A aj šiel a vylovil to a poskladal z toho jeden materiál proti mne. Čítal mi s výsmechom moje básne – „Pre koho si písala toto?!“
Aj po rozvode som sa bála celé roky, že mi ukradne smetný kôš! Nikdy som ho preto nenechávala pri dverách, ani zvnútra, lebo stačilo by mu schmatnúť ich a ujsť. Naučila som sa, že do nášho smetiaka nie. Keď som s ním ešte musela bývať, roztrhané kúsky papierov som zahadzovala až kilometre ďaleko, až v meste do náhodných smetných košov.
Predstavte si, aký je luxus, že mám blog. Najväčšia vec, čo sa mi podarila je, že nikdy na to neprišiel.
Teraz máme na snorenie nových a to ešte samozvaných progresívnych profesionálov, čo sú za to aj platení! EÚ ich včera schválila pre celú EÚ.
Nedajte sa pomýliť luxusným prevedením profesionálov, čo toto budú robiť celé dni!
Teším aspoň súkromne, že o smetný kôš sa už nemusím báť! Bohovský pocit, že teraz ma nikto nekontroluje! Ale ako násilník nastúpila samozvaná progresívna totalitná moc!
Skutočný príbeh Slovenska ako ženy
Nikdy mi nebolo ľúto za socializmom.
„Ale predsa len, títo komsomoľci nezažili, že také tvrdé to nebolo ani za socializmu, lebo žiadny sused by ti nepovedal – „Ešte raz spomenieš päťročnicu a nahlásim ťa!“
Ja, čo som vyrástla v socializme a žila v totalite 24 rokov, som šokovaná!“
Z týchto slov nevyplýva, že v socializme podľa mňa bolo dobre. Len porovnávam dve totality, voľakedy a teraz, keď sa buduje nová. Najhoršia totalita bola v dobe, keď som ešte nežila, takže tú ja nemôžem opisovať z vlastných skúseností. Iste to tak bolo preto, že ľudia všeobecne z tých straníckych drístov vytriezveli, čo vytriezvejú aj títo mladí, keď uvidia napríklad len následky ich sankcií. Teraz ešte môžu trepať a drístať, ako všetkým budú stačiť len dva svetre, ako to robili prví komunisti pri svojich víziách, ale nie potom, keď budú vidieť tú totalitnú budúcnosť, čo vybudovali. Žila som v čase vytriezvenia, nefanatikov. Preto ja som prvých bláznov nevidela, ani tých echt udavačov, čo ho ešte len nadšene budovali ako dnešní mladí modernú progresívnu totalitu.
Aj ich potom čakajú roky a celá doba vytriezvenia, ktorá by sa dala charakterizovať slovami ich posluhovačov – „Nedalo sa inak!“
Potom sa už len vyhovárali, potom tam už len neboli, museli byť, škoda že boli a je o tom niekde záznam.
Socializmus bola totalita, ktorá pri jeho závere nebola zlou dobou, možno práve pre vytriezvenie ľudí. Už nemali čo budovať, bolo to vybudované a tak už nepotrebovali takých nadháňačov, akými sú dnes novinári na SME a inde v médiách so svojou uvedomelou a vraj „liberálnou“ víziou. Už sme to videli v praxi, že to boli už len papagáje tisíckrát opakovanej ideológie – samé frázy.
Ako títo mali nadšenie migrantami, ako mali fázu zomknutí, vzodmutí svojich citlivých duší, za ktorými boli granty a prašivá politika západu. Nás zo socializmu to najviac sklamalo. Nikdy tak, nikto mladý neuvidí západ, ako sme ho najromantickejšie videli práve my – mladí zo socializmu, aká tam musí byť nádherná zelená tráva!
Škoda, že si to nikdy dnešní mladí nebudú vedieť ani len predstaviť, ako sme ten západ videli. Asi ako nejakú vysnívanú lásku. Nikto tak západ nemiloval, ako práve my! Prvé rifle, tričká, platne, technika… všetci sme boli zamilovaní do Západu.
A dnes nám povedia, že sme rusofili? Každý z nás by si klopkal na čelo, že Rusko stojí aj za niečo iné, ako za odpľutie. Koho, kedy z nás zaujímali Rusi?! Nikoho, taký blázon nebol!
Vy už nikdy tak ten západ nebudete milovať, ako sme ho milovali práve my!!!
Nikdy nebudete vedieť, čo je to mať prvé rifle, keď ste ich mali od malička. Čo je to zohnať platňu, uvidieť Grécko! Mali ste všetko, takže neviete, čo je to milovať Západ!!!
Často spomínam Slovensko ako ženu. Skutočný príbeh Slovenska ako ženy, je tento ako z Pretty woman.
Vždy zneužívaná, stojaca na rohu, zamilovaná do Západu, ale s (ne)americkým koncom.
Také šťastné konce majú len vo filmoch.
Naši politici naďalej stoja na rohu. Princ prišiel, zaplatil a odišiel. Že sa vrátil alebo vráti s kyticou, tomu veria len mladí – v šťastné sladké (ne)americké konce:
Pretty Woman (Goodbye Scene)
Tvorcovia Pretty Woman prezradili dlhoročné tajomstvo: Takto sa mal film pôvodne skončiť – tragicky!
„Tvorcovia najskôr plánovali vo filme vykresliť tvrdú realitu života prostitútiek. Všetko však mohlo byť celkom inak a rozprávkovo šťastný koniec vôbec nebol v pláne! Scenárista romantického filmu Pretty Woman po rokoch priznal, že pôvodný koniec bol nepeknou tragédiou.“
.
Celá debata | RSS tejto debaty