KONTROLA KONANIA VLÁDY (citujem z blogu Denníka N)

„Dočasne poverená a odvolaná vláda už z povahy veci nepodlieha parlamentnej kontrole, ale kontrole prezidentky. Takejto vláde už nie je možné vysloviť nedôveru, či zamietnuť vyslovenie dôvery. Vláda dočasne „kúri a svieti“ len na základe dôvery a poverenia od prezidentky.“

„nepodlieha parlamentnej kontrole, ale kontrole prezidentky.“

„Vláda dočasne „kúri a svieti“ len na základe dôvery a poverenia od prezidentky.“

Za takéto konanie prezidentkou poverenej vlády, zodpovedá prezidentka. Všetko, čo táto vláda (ktorá mala už len „kúriť a svietiť“) robí, koná z rozhodnutia a zodpovednosti prezidentky. Ona jediná o tom mohla rozhodnúť, či sa tak udeje alebo neudeje!

Takto o darovaní migov rozhodla nad touto vládou prezidentka!

Za akékoľvek následky vyplývajúce z tohoto jej rozhodnutia, nesie zodpovednosť len prezidentka, ktorá o tom takto rozhodla!

V prípade následku zatiahnutia do vojny, rozhodla o tom prezidentka!

Zrejme uverila progresívnym novinárom, že akékoľvek vyhrážky Ruska a odvetných útokov na Slovensko „sú na smiech“!

Matovič 17.3.:

„Premiér Heger, podľa dohody v koalícii, vopred informoval prezidentku Čaputovú, že vláda chce uzatvoriť medzinárodnú zmluvu o odovzdaní Migov Ukrajine a odovzdal jej k tomu všetky podklady. Ak chcela odovzdaniu Migov zabrániť, stačila maličkosť – prijať Rozhodnutie prezidenta a odobrať vláde kompetencie uzatvárať medzinárodné zmluvy. Tým, že to neurobila, je priamo zodpovedná za toto rozhodnutie … a vôbec nechápem, prečo sa teraz trápne vyhovára.

„Tým, že to neurobila, je priamo zodpovedná za toto rozhodnutie … a vôbec nechápem, prečo sa teraz trápne vyhovára.“

Nie, svojich synov vám nedám

„Nie, svojich synov nedám“ – je pacifistická pieseň nemeckého pesničkára Reinharda Meya z roku 1986, teraz v novej nahrávke „Reinhard Mey & Freunde“. Málokedy sa pieseň hodí do takej doby, ako je tá naša – do roku 2022.“

Je smutné, že to musím adresovať žene a matke.

Že ženu nerobia šaty, vlasy a bezcharakternosť mužov len obetovať životy v nezmyselných vojnách.

Je smutná doba, keď mnohí muži majú v sebe viac ľudskosti než ženy!

Týmto ďakujem všetkým mužom a otcom, že ju aj ženám pripomínajú! Takýchto mužov obdivujem a právom im ten obdiv za skutočnú rolu mužov patrí!

Denník N článok z blogov 17.3.:

Vláda rozhodla o migoch v rozpore s ústavou

„K individuálnemu posudzovaniu zásadnosti danej otázky sa nedávno vyjadrili v právnej analýze aj vedeckí pracovníci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorí predostreli 3 základné ústavnoprávne interpretácie, ktoré zohľadňovali „posúdenie možnosti daných lietadiel naplniť svoj účel za akým boli SR obstarané, ako aj posúdene toho, či ich vývoz mimo územie štátu môže mať dopad na pôsobenie SR v rámci medzinárodných vzťahov, resp. medzinárodných organizácií“, a to s prihliadnutím na odborný technický stav a použiteľnosť dotknutých lietadiel.

„ak budeme uvažovať o lietadlách MiG-29 ako o zbraniach užitočných pre Ukrajinu, ktorá je susedným štátom SR a na území ktorej prebieha vojenský konflikt s Ruskou federáciou, bolo ťažké ustáť záver, že poskytnutie predmetných lietadiel Ukrajine by nepredstavovalo zásadnú otázku, tentoraz zahraničnej politiky SR. Ústavnoprávnym dôsledkom by potom, rovnako ako v predchádzajúcom prípade, malo byť to, že odvolaná a dočasne poverená vláda o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajinu opäť nemôže rozhodovať.“

Charakter zásadnosti v prípade darovania stíhačiek MiG-29 posilňuje už spomenuté rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré za zásadnú otázku zahraničnej politiky považovalo „posielanie sudcov“ do medzinárodných organizácií, a preto si je ťažké predstaviť, že by „posielanie stíhačiek“ do medzinárodného konfliktu (vojny) bolo menej zásadnou otázkou zahraničnej politiky. Ďalším podporným argumentom je aj nelogická konštrukcia, že kým zahraničné cesty členov vlády sú obmedzené predchádzajúcim odobrením prezidentkou, tak odoslanie zbraní mimo nášho územia zostávajú bez podobného, či iného obmedzenia.

K zásadnosti danej otázky sa prikláňa aj ústavný právnik Bujňák, ktorý jednoznačne tvrdí, že „vojenská pomoc v takomto objeme predstavuje zásadnú otázku zahraničnej politiky. Tak potom to vedie k výsledku, že nie je možné, aby vláda takéto niečo schválila, pretože nemá na to v súčasnosti právomoc.“

V neposlednom rade nie je možné zabudnúť ani na ústavnoprávny výkladový princíp, podľa ktorého je potrebné sa v prípade nejasností týkajúcich sa kompetencií vlády prikloniť k možnosti neuplatnenia danej právomoci (reštriktívny výklad). Určujúcim je aj zásada „čo nie je dovolené, je zakázané“ v zmysle čl. 2 ods 2 ústavy.

V zmysle čl. 102 ods. 1 písm. a) ústavy dojednávanie medzinárodných zmlúv prináleží prezidentovi. Ten však môže túto kompetenciu preniesť na vládu a s predchádzajúcim súhlasom vlády aj na jej jednotlivých členov. Túto možnosť využil už v roku 2001 Rudolf Schuster, a tak do dnešného dňa je táto kompetencia v rukách vlády.

Táto kompetencia zostáva ponechaná aj dočasne poverenej a odvolanej vláde, no s tým rozdielom, že dojednávanie medzinárodných zmlúv môže byť prenesené len na vládu, nie na jej jednotlivých členov. Podľa čl. 119 písm. f) rozhodnutie o takto dojednaných medzinárodných zmluvách robí vláda, ako kolektívny orgán, iba v zbore. Ide o tzv. vládne zmluvy, ktoré nevyžadujú súhlas národnej rady a rozsahom záväzkov
presahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený
osobitným zákonom.

V zmysle predkladacej správy sa jednalo o medzinárodnú zmluvu vládnej povahy, ktorej návrh schválila vláda uznesením a následne splnomocnila ministra obrany ako zástupcu SR na jej podpis.

Procházka v tejto súvislosti upozorňuje, že na to, aby táto zmluva nemusela prejsť aj následným schvaľovaním v parlamente, nemôže spadať do žiadnej z nasledujúcich kategórií v zmysle čl. 7 ods. 4 ústavy: medzinárodná politická zmluva, medzinárodná zmluva vojenskej povahy, medzinárodná hospodárska zmluva všeobecnej povahy, medzinárodná zmluva, na ktorej vykonanie je potrebný zákon a medzinárodná zmluva, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Čo konkrétne chápeme pod medzinárodnou zmluvou vojenskej povahy nebolo doteraz upresnené judikatúrou a ani legálnou definíciou, no možno súhlasiť s Bujňákom, ktorý zastáva názor, že zmluva, na základe ktorej darujeme vojenské stíhačky napadnutej krajine, ktorá je vo vojne, má vojenský charakter. V takomto prípade je podľa čl. 86 písm. d) ústavy ústavnou nevyhnutnosťou, aby Národná rada SR vyslovila súhlas s predmetnou zmluvou pred jej ratifikáciou.

V neposlednom rade sa nemožno stotožniť ani s výkladom, ktorý právomoc uzatvoriť medzinárodnú zmluvu podľa čl. 119 písm. f) ústavy považuje za právomoc oddelenú a samostatnú od právomoci rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky v zmysle písm. i). Som toho názoru, že nie je možné absenciu právomoci rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky obchádzať uzatvorením medzinárodnej zmluvy, ktorej predmet by spĺňal zásadnosť týchto otázok.

KONTROLA KONANIA VLÁDY

Dočasne poverená a odvolaná vláda už z povahy veci nepodlieha parlamentnej kontrole, ale kontrole prezidentky. Takejto vláde už nie je možné vysloviť nedôveru, či zamietnuť vyslovenie dôvery. Vláda dočasne „kúri a svieti“ len na základe dôvery a poverenia od prezidentky.

Prezidentka sa kedykoľvek môže rozhodnúť, že dočasnej vláde odníme poverenie a vymenuje novú vládu. Toto rozhodnutie nemusí byť založené na žiadnom dôvode, no takisto môže reflektovať aj určité vyvodenie zodpovednosti. K druhej možnosti sa prikláňa aj súčasná prezidentka, ktorá otvorene komunikuje, že k nej pristúpi, ak vláda E. Hegera zlyhá závažným spôsobom v dôležitých kompetenciách. Avšak nateraz je tento krok nepravdepodobný, nakoľko prezidentka rešpektuje spôsob, akým vláda rozhodla o darovaní vojenskej pomoci.

Opozícii nezostávajú len oči pre plač, ale ich možnosti riešenia danej situácie sú aj tak bezzubé. Majú možnosť interpelovať vládu a jej jednotlivých členov, využiť inštitút hodiny otázok alebo obrátiť sa na Ústavný súd SR a požiadať ho o záväzný výklad ústavy, avšak tento výklad ústavného súdu SR nebude pôsobiť spätne a nezvráti tak rozhodnutie vlády.

(krátené)

https://dennikn.sk/blog/3288661/vlada-rozhodla-o-migoch-v-rozpore-s-ustavou/

Za takéto konanie prezidentkou poverenej vlády, zodpovedá prezidentka. Všetko, čo táto vláda (ktorá mala už len „kúriť a svietiť“) robí, koná z rozhodnutia a zodpovednosti prezidentky. Ona jediná o tom mohla rozhodnúť, či sa tak udeje alebo neudeje!

Takto o darovaní migov rozhodla nad touto vládou prezidentka!

Za akékoľvek následky vyplývajúce z tohoto jej rozhodnutia, nesie zodpovednosť len prezidentka, ktorá o tom takto rozhodla!

V prípade následku zatiahnutia do vojny, rozhodla o tom prezidentka!

Zrejme uverila progresívnym novinárom, že akékoľvek vyhrážky Ruska a odvetných útokov na Slovensko „sú na smiech“!

.