Dnešný komentár zo SME:

„Stretnutí medveďa s človekom nie je viac než v minulosti.“

A preto dnes máte pokyny, že v lese na každom kroku a turistickom chodníku máte rozmýšľať, že za každou húštinou môže byť medveď a keď na to nemyslíte, môžete si za napadnutie medveďom sami!

„Čo ty máš čo chodiť po horách a aj tvoje deti…

Tak ako sa Vám nepáči,že medveď chodí v tvojom meste,tak sa medveďovi nepáči,že ľudia chodia po jeho hore…“

„No a to počkaj ešte na článok od Tkačenka akebo Kepplovej že keďže fašisti sú za reguláciu medveďa tak každý kto to podporuje je fašista.“

Už som písala, že za najkrajšie zážitky svojho detstva považujem letné prázdniny u babičky a dedka na dedine, nie v meste. No to bolo detstvo. Za najkrajšie zážitky svojho dospelého života považujem možnosť turistiky na Slovensku aj spolu s deťmi. Boli sme členmi turistického oddielu, ktorý mal ponuku celodenných turistických výletov pre rodiny s deťmi. S turistickým oddielom sme trávili aj Silvestre, Veľkú noc, brigády na chatách, ktoré trvali niekoľko dní. Boli to tie najkrajšie zážitky v prírode s toľkými deťmi a kde sme sa cítili bezpečne. Turistika neznamenala niečo také exotické ako na Andamanských ostrovoch, kde po zotmení nemôžu domáci vychádzať von pred obydlia, pretože tam majú krokodíly. Nemali sme záujem o návštevu exotickej krajiny povedzme v Afrike, lebo s deťmi by som tam nemala ani záujem ísť. Voľakedy ísť do lesa nebolo nič zvláštne a nebezpečné, považovalo sa to za oddych a relax, nie nebezpečnú exotiku. S deťmi sa ani nevyberiete niekde mimo turistických chodníkov. Nikdy som si nemyslela, že ísť niekde lesom je niečo zvláštne nebezpečné, aj deti samé chodievali na kraj lesa. Aj v noci sme mohli ísť lesom a nebáli sme sa. Možno je to niečo pre dnešných ľudí na Slovensku nepredstaviteľné, že aj sám človek mohol ísť lesom, s deťmi aj v tme mohol ísť lesom. Pamätám si množstvo takých zážitkov, kde sme s malými deťmi končili turistiku už za tmy. Mohli sme mať množstvo zážitkov v prírode.

Toto všetko dnes ľudia na Slovensku nemajú, keď im dávajú pokyny, že pokiaľ sa nachádzate v lese, na každom kroku máte uvažovať, či za húštinou nie je medveď, že máte tlieskať, zvoniť, kričať a spievať, aby vás nenapadol. Najhoršie na tom je, že také niečo sa už nedá spájať s relaxom, keď máte na každom kroku myslieť na to, čo môže byť schované za húštinou a že stále máte robiť hluk a čo by ste mali robiť, keby ste uvideli medveďa a boli ohrození na živote.

Tak to ja už nemám záujem o slovenskú prírodu, lebo ja si relax a oddych v prírode takto nepredstavujem, keďže som to celý život poznala inak a ako oddych a relax a nie adrenalín, na čo mám myslieť na každom kroku, lebo inak som nezodpovedný človek, čo si sám môže za ohrozenie života.

Našťastie nie vo všetkých štátoch sú takto ľudia vyháňaní z prírody a z lesa a môžu sa venovať turistike a oddychu v prírode bez toho, aby na každom kroku museli premýšľať nad tým, či za húštinou nie je medveď. A preto sa oplatí relaxovať a oddychovať už len v iných štátoch než na Slovensku a zvlášť keď máte deti a neplánujete si cestu do exotickej krajiny plnej nebezpečenstiev. Aj preto som veľmi rada, že moje deti odišli zo Slovenska a možnosť bežnej turistiky a aj v lesoch majú a to aj s deťmi. Prejsť sa lesom v pohode, to je na nezaplatenie, keď sa nemusíte báť a nemusíte na každom kroku povinne myslieť na medveďa. Môžeme sa len tak prejsť lesom a nie je to nič zvláštne ako v minulosti. Vďaka iným krajinám ešte môžem mať zážitok, že sa nachádzame pri lese a stále nemusíte myslieť na medveďa a ako by ste si zodpovedne mali chrániť život lebo ste pri lese. Nie každý túži navštíviť exotickú krajinu s túžbou po takom adrenalíne.

Preto by som nikomu neodporúčala žiť na Slovensku, keď je nablízku les a všetkým, čo tak už bývajú a vadí im, že sa boja po zotmení vychádzať do dediny, aby sa odtiaľ odsťahovali. Neverím, že to budú niekedy zodpovedne riešiť a taký život musí byť veľmi obmedzujúci.

Už neviem nájsť tú konkrétnu infovojnu, kde sa dve hodiny vyjadroval nejaký odborník len k ekonomickej stránke tejto témy, aké sú v tejto téme peniaze a dotácie a možnosti priživovať sa. To by človek neveril, že tí ľudia to ani nerobia kvôli medveďom, ale zas kvôli priživovaniu sa na medveďoch. Dve hodiny som počúvala, ako sa to dá a koľko a kde z toho vytrieskať, kto každý sa na tom priživuje a akým spôsobom. Lebo bežný človek si myslí, že tých ochranárov zaujímajú medvede!

A preto sa to ani riešiť nebude a môžete sa s tým rozlúčiť, že sa v tomto niečo zásadnejšie udeje a niekoho niekedy bude zaujímať aj bezpečnosť občanov v bezprostrednej blízkosti ich domov. To sa bude len zhoršovať, ako všetko, kde sa dá priživovať. 

Zaujímavé je, že teraz vypisujú v médiách, že v období máj-jún nemáte chodiť do prírody lebo medvede majú ruju a máte počkať do júla a pritom školy v prírode sa dohadujú najčastejšie v mesiacoch máj-jún.

Veľmi ľutujem tých ľudí, ktorým teraz píšu, že si majú zvykať, lebo aj na Andamanských ostrovoch ľudia nevychádzajú po zotmení von lebo sa boja krokodílov, ktorých tam majú.

„72 km (45 míľ) od ostrova Havelock je útočisko pre morské krokodíly . Za posledných 25 rokov došlo k 24 útokom krokodílov so štyrmi obeťami, vrátane smrti americkej turistky Lauren Faillovej. Vláda bola kritizovaná za to, že neinformovala turistov o útočisku a nebezpečenstve krokodílov a zároveň nepodporovala cestovný ruch. ^[39]Krokodíly sa nenachádzajú len vo svätyni, ale v rôznych hustotách celého ostrovného reťazca. Ich biotop je obmedzený, takže populácia je stabilná, ale nie veľká. Populácie sa vyskytujú vo všetkých dostupných mangrovových biotopoch na všetkých veľkých ostrovoch vrátane niekoľkých potokov na Havelocku. Tento druh využíva oceán ako prostriedok na cestovanie medzi rôznymi riekami a ústiami riek, takže nie sú tak bežne pozorované v otvorenom oceáne. Najlepšie je vyhnúť sa kúpaniu v blízkosti mangrovových oblastí alebo ústí potokov; plávanie na otvorenom oceáne by malo byť bezpečné, ale najlepšie je mať okolo seba pozorovateľa.“

Ideálne miesto pre život našich mladych ľudí, ktorým exotika nevadí a naopak ju ako bezdetní vyhľadávajú. Môžu bezpečne s pozorovateľom plávať v otvorenom oceáne a nevychádzať po zotmení. 

No SME tvrdí toto:

 „Stretnutí medveďa s človekom nie je viac než v minulosti.“

A preto dnes máte pokyny, že v lese na každom kroku a turistickom chodníku máte rozmýšľať, že za každou húštinou môže byť medveď a keď na to nemyslíte, môžete si za napadnutie medveďom sami!

Bratislavčania sú iní ľudia ako ostatní „na vidieku“?

„Diviaky sa v Bratislave objavia sporadicky (10. februára 2022) a hľa: Bratislavská Karlova Ves požiada štát o urgentné riešenie výskytu diviakov na území mestskej časti i v iných lokalitách hlavného mesta. Pritom s veľkým mediálnym dosahom v decembri ohlasovali zástupcovia mesta, že vyhlásili prírodnú rezerváciu Vydrica. Je tam piaty stupeň ochrany, ale okrem lesníckeho a poľovníckeho manažmentu sa tam môže všetko – chodiť mimo chodníkov, zbierať hocičo, hocikde, hocikedy, jazdiť s bicyklom, kolobežkou, vodiť domácich miláčikov a podobne. Že to inde na Slovensku v piatom stupni nie je možné? No a čo! Veď toto je pre Bratislavčanov. A to sú asi naozaj iní ľudia ako tí z iných miest a obcí na Slovensku?

Ale potom nech si užívajú aj „prírodu“ v meste. Veď v rôznych iniciatívach a petíciách sú Bratislavčania najväčšími podporovateľmi ochrany prírody „na vidieku“. Bezzásahovosť na 10% územia Slovenska je méta, ktorá sa veľmi dobre mediálne predáva. Ak sa ale náhodou prejavia dôsledky aj priamo v Bratislave, to už nie sú ochotní znášať. Pritom stret s diviakom je určite menej rizikový ako stret s medveďom. Takže Bratislavčania, dobrá rada z Dovalova – stačí zvýšiť pozornosť!“

https://www.lesmedium.sk/aktualne/glosa-bratislavcania-su-ini-ludia-ako-ostatni-na-vidieku

======================

Nie, nie je to najdôležitejšia téma, že občania sa majú vzdať aj turistiky a sú vyháňaní z lesa, ale je to bezpečná téma, o ktorej sa ešte smie hovoriť v tejto cenzúre. Viac ma zaujíma energetika a táto správa:

„Na veřejnost unikl dopis ukrajinského ministra školství, který je před koncem školního roku na Ukrajině právě rozesílán do všech škol. Ministr v dopise přikazuje vedením a ředitelům středních škol, aby vytipovali v řadách absolventů vhodné studenty, kteří mají odpovídající uvědomění a kádrové předpoklady, aby o nich informovali ministerstvo, které jejich seznamy předá ministerstvu obrany, které potom tyto studenty ihned odvede na frontu.“

A viac ma zaujal aj tento ukážkový somár, to bude nová forma občianskej uvedomelosti:

https://fb.watch/dGMZCqcO1E/

.